Posielate ešte stále klasické veľkonočné pohľadnice? Alebo sa uspokojíte už len s posielaním e-mailov krátko pred tým, ako na Veľkú noc vypadnete na štyri dni niekam mimo mesta? Absolvujete počas sviatkov množstvo návštev, prehýbajú sa vaše stoly pod haldou jedla a pitia? Alebo ste z tých, ktorí si uvedomujú, prečo vlastne Veľkú noc máme a že nejde len o tých pár dní voľna?
Na rozdiel od Vianoc, ktorých hlbší význam zanikol postupom času pod každoročnou lavínou komercionalizmu, je možné, že Veľkej noci sa ešte stále darí udržať si status pôvodného duchovného/náboženského sviatku. Áno, obchodníci síce vymenia valentínske dekorácie za tie veľkonočné a krátko pred vypuknutím veľkonočných sviatkov sa v obchodných reťazcoch na pultoch objavia všetky tie údené lahôdky, bez ktorých si mnohí z nás Veľkú noc nedokážu predstaviť – hlavne, ak zoberieme do úvahy, že poctivo dodržiavali predchádzajúce obdobie pôstu. No ešte stále mnohí ľudia myslia aj na ten silný príbeh, ktorý sa práve v tom čase odohral. Ten, kvôli ktorému vlastne Veľkú noc oslavujeme.
Napriek tomu, že i za Vianocami sa skrýva pôvodný náboženský príbeh, jeho význam bol postupom času veľmi jednoducho zúžený na sviatok pokoja a lásky, rodinných stretnutí a … hlavne darčeky. Ženieme sa za vidinou hojnosti a už ani nepremýšľame, či všetky tie veci vlastne potrebujeme. Jednoducho ich musíme mať. Veď sú Vianoce a treba si dopriať.
Našťastie obdobie Veľkej noci býva väčšinou v tom čase roka, keď odchádza zima a prichádza jar. Čoraz viac ľudí sa teda miesto bohapustého vysedávania pred televíznou obrazovkou a hodovaním za preplneným stolom, vydáva do prírody, kde si vychutnávajú lúče prvého jarného slnka a aspoň takto dovolia po dlhej zime svojmu telu pookriať, akoby teda preniesli význam znovuzrodenia do praxe. A mnohí si pár dni voľna užívajú mimo domova, v spojení s prírodou, alebo doma, no máloktorí z nás ich trávia tak pasívne, ako už spomínané Vianoce. Veď aj ľudové zvyky nás nútia byť aktívnejší – ak si len zoberieme také šibanie a polievanie. Samozrejme, nakupujeme čokoládových zajačikov, kraslice už nezdobíme, ale nakupujeme v hypermarketoch za pár centov, na veľkonočný pondelok muži ešte stále chodia od dverí k dverám a polievajú ženy lacnou voňavkou, tie nešťastnejšie rovno okúpu vo vani, no ešte stále, dovolím si tvrdiť, prevládajú tradície a duchovný význam tohto sviatku nad honbou sa za čímsi materiálnym.
Pokúsme sa teda tento rok na chvíľu zastaviť, vymaniť sa z pazúrov všetkého toho zhonu okolo nás a porozmýšľať, či by sme sa dokázali aspoň pomyslene obetovať, ako ten muž, ktorý údajne obetoval svoj život za nás všetkých.
Michaela Fuleková Photos: ISIFA