Free Porn

Autentické príbehy, nadčasové témy

Polyglot a spisovateľ Gaston Dorren: Mal som dôvody učiť sa jazyky

- Reklama -

Ako sa efektívne učiť jazyky? Ktorý jazyk bude jazykom budúcnosti? Prečo je dôležité byť bilingválny a ako zamieša karty umelá ingeligencia?  Možno vás tieto otázky nebudia zo sna, ale ak vás čo i len trocha zaujímajú jazyky a milujete cestovanie, vezme vás holandský novinár a jazykový expert Gaston Dorren na fascinujúcu lingvistickú cestu.

Rozhovor s polyglotom a spisovateľom Gastonom Dorrenom: O zručnosti učiť sa cudzie jazyky, o budúcnosti jazykov a potrebe ovládať viac rečí

  • Gaston Dorren je holandský jazykový expert, novinár a spisovateľ.  
  • V súčasnosti žije v Amersfoorte v Holandsku, no prednáša po celom svete.
  • Dorren je polyglot – hovorí šiestimi jazykmi a v ďalších deviatich vie čítať.
  • V knihe Babylon, ktorá vyšla minulý rok aj na Slovensku a okrem slovenčiny bola preložená do ďalších 15 jazykov, píše o 20 svetových jazykoch a uvádza špecifiká každého z nich.

Čím vás tak fascinujú cudzie jazyky?

Jazyky sú na rozhraní viacerých aspektov života. Keď sa pozriem na jazyk a jeho používateľov, dozviem sa o ich histórii a kultúre. Jazyk je základom literatúry aj politiky. Etymológia každého jazyka je nekonečným zdrojom prekvapení. Ich gramatika je úžasná a často zložitá vec na analýzu, pri ktorej budete žasnúť nad tým, čoho je ľudský mozog schopný. V skutočnosti nám jazyk môže povedať veľa o tom, ako funguje náš mozog. Takže, ako nemôžu človeka fascinovať jazyky?

Kedy ste zistili, že máte talent na jazyky?

Nie som si istý, či mám talent, za ktorý mi pripisujete uznanie. Mám všeobecnú inteligenciu a mal som dôvody učiť sa jazyky: holandčina pre život (myslím môj každodenný život v Holandsku), nemčina pre lásku, španielčina pre štúdium, angličtina pre prácu, francúzština… no, francúzština úprimne len aby som zložil skúšku. Ale začal som sa zaujímať o jazyky, ako som práve spomenul, a záujem sa premieta do toho, že nad niečím trávim veľa času. A trávenie množstva času zvyčajne vedie k určitým zručnostiam. Takže nemám zvláštny talent, jednoducho som strávil tisíce hodín štúdiom. Za týchto podmienok by si to vyžadovalo naozaj nedostatok talentu, aby som sa nenaučil zopár jazykov!

Na snímke Gaston Dorren, foto: Kristína Vlčková

Myslíte si, že sa každý môže naučiť cudzí jazyk? Alebo musíme mať určitú predispozíciu učiť sa?

Ľudia sa líšia vo svojej všeobecnej inteligencii a nepochybne sa líšia aj vo svojom talente učiť sa jazyky. Ale veľa z nášho úspechu v učení nevyplýva ani tak z vrodenej predispozície, ale skôr z našich vlastných potrieb a túžob, ktoré majú zase veľa spoločného s našimi životnými skúsenosťami. Láska, začiatok nového života v inej krajine, práca v inom jazykovom prostredí, to všetko sú silné hnacie faktory pri učení sa jazykov. Avšak tí, ktorí mali v materinskom jazyku málo vzdelania, vrátane menej gramotných ľudí, sa budú ťažšie učiť ďalší jazyk. Stále však môžu plynule hovoriť v jeho „lámanej“ verzii. To znamená, že môžu nakoniec komunikovať celkom efektívne – čo je pravdepodobne najpodstatnejšia vec.

Aký je podľa vás efektívny spôsob učenia sa nového jazyka? Povedzme, že sa potrebujem rýchlo naučiť jazyk, ako mám postupovať? Odporúčate používať napríklad aplikáciu?

Keď sa naozaj ponáhľate, nájdite si dobrého skúseného učiteľa, ktorý vás naučí individuálne alebo v malej skupine. Je to drahá možnosť, ale tí najlepší učitelia sú dosť efektívni. Všeobecnejšie povedané, učenie sa jazykov si vyžaduje čas, najmä ak je nový jazyk dosť odlišný od tých, ktoré už poznáte. Samozrejme, aplikácia je začiatok, ale povedal by som, že kombinácia samoštúdia a veľa praxe v počúvaní a rozprávaní je dosť efektívny a cenovo dostupnejší prístup. V súčasnosti existuje veľa online možností, ako robiť tieto veci v akomkoľvek z hlavných svetových jazykov. Chcem len pripomenúť, že dôležitý je aj prístup samotných študentov a poslucháčov. Študent by sa nemal snažiť hovoriť dokonale, ale mal by vyjadriť posolstvo. (Osobne som v tom veľmi zlý. Prílišný perfekcionista.) A poslucháč by mal byť ochotný akceptovať chyby študenta a urobiť všetko pre to, aby ho aj tak pochopil. Keď na vás niekto hovorí nedokonale po slovensky, neprepínajte do angličtiny – snaží sa totiž hovoriť vaším jazykom!

.Čítanie alebo pozeranie filmov do istej miery pomáha, ale nie dostatočne.Používanie jazyka v konverzácii je oveľa efektívnejšie.

Na snímke kniha Babylon a v pozadí jej autor, foto: Kristína Vlčková

Ako si osviežujete jednotlivé jazyky? Je veľa ľudí, ktorí jednoducho zabudnú cudzí jazyk, pretože ho nepoužívajú…

Všimol som si, že keď už nejaký jazyk ovládam, nezabudnem jeho gramatiku a ani jeho výslovnosť, ale skôr zabudnem slovnú zásobu. Čítanie alebo pozeranie filmov do istej miery pomáha, ale nie dostatočne. Používanie jazyka v konverzácii je oveľa efektívnejšie. Keď hovorím konverzácia, nemám na mysli nejakú formálnu prax v škole – myslím skutočnú konverzáciu, v reálnom živote alebo online. Ten rozdiel je obrovský.

V Babeli dávate Afriku za príklad kontinentu, kde každý vie dva a viac jazykov a kde nie je toľko jazykového purizmu ako v Európe. Je podľa vás dôležité vedieť viacero jazykov, byť bilingválny?

Myslím si, že áno, ale situácia v Afrike a v Európe je veľmi odlišná. Väčšina afrických krajín je viacjazyčná a mnohí ľudia jednoducho potrebujú dva alebo tri jazyky, aby mohli viesť svoj bežný každodenný život. V Európe má väčšina krajín jeden väčšinový jazyk a ľudia môžu viesť svoj každodenný život tým, že hovoria týmto jazykom, a ak si to želajú, pravdepodobne použijú  angličtinu pre svoje medzinárodné kontakty a cestovanie. Vlastne dúfam, že si to budú želať, pretože ak hovoríte len po slovensky alebo len po holandsky, skončíte s dosť provinčným svetonázorom, ak vám nevadí, že to hovorím.

Slovensky a holandsky hovoriaci svet vám ponúka veľmi obmedzenú predstavu o tom, čo znamená byť človekom, čo to znamená žiť v 21. storočí. Samozrejmosťou sú slovenské a holandské spravodajské médiá, knihy a filmy, či už originály alebo preklady, ktoré vám dajú nejakú predstavu o vonkajšom svete. Ale nájsť si vlastnú cestu, orientovať sa na internete, cestovať do iných krajín, ovládať aspoň angličtinu a možno aj nejaký iný jazyk, ako je nemčina, poľština, francúzština alebo dokonca ruština, je obrovský rozdiel vo vašom pohľade na svet. Dobre si uvedomujem, že nie každý je v situácii, aby vynaložil také úsilie, pokiaľ ide o peniaze alebo vzdelávacie možnosti, ale ak áno, naozaj to stojí za to.

Ako ste napísali spomínanú knihu? Ako ste pristupovali k písaniu jednotlivých kapitol, výberu špecifík jazykov, historickým exkurziám a pod.?

Rovnako ako pri mojej predchádzajúcej knihe Lingo (zatiaľ nevydaná v slovenčine) som si najprv vybral, o ktorých jazykoch budem písať – 20 najväčších na svete. Potom som začal premýšľať, čo je na každom z nich pozoruhodné, čím sú výnimočné. To mi umožnilo diskutovať o veľmi odlišných témach: história perzštiny, turečtiny a portugalčiny, vzťahy medzi jazykmi v prípade arabčiny a ruštiny, politika a spoločnosť pre tamilčinu, malajčinu a francúzštinu, viacjazyčnosť v prípade svahilčiny, zvuky pandžábčiny a kórejčina, kultúry odrážané v japončine a jávčine, systémy písania čínštiny a bengálčiny, gramatika španielčiny a nemčiny. Pri vietnamčine som sa rozhodol, že sa ju skúsim naučiť sám a dokonca vycestujem do Vietnamu, čím sa z tej kapitoly stala reportáž. A aký je tento jazyk pre Európana? Zaujímavý, ale veľmi ťažký.

Naučili ste sa niekedy vymyslený, umelý jazyk? Napríklad jazyk Na’vi použitý vo filme Avatar alebo jazyk Stredozeme od J.R.R. Tolkien?

Nenaučil, ale strávil som niekoľko týždňov štúdiom esperanta. Jeho gramatika je veľmi jednoduchá a slovná zásoba nie je práve ťažká, no stále si musíte pamätať, či dané slovo bolo prevzaté z románskeho, slovanského alebo germánskeho jazyka a samozrejme aj jeho presnú formu. Zdalo sa mi, že to bolo viac práce, ako by stál kontakt s esperantskou komunitou.

aj keď si tá či oná skupina ľudí dá tú námahu a dokáže si zachovať svoj jazyk, neznamená to automaticky, že ich kultúra, ich spôsob videnia sveta je bezpečný.

Mali by sme sa obávať vymierania jazykov, je to dôležité? Čo stratíme, keď jazyk vyhynie a ako zachrániť jazyk pred vyhynutím?

Táto otázka je veľmi dôležitá. Zánik reči je príznakom zániku ľudskej rozmanitosti, pokiaľ ide o to, ako si ľudia zarábajú na živobytie, ako zaobchádzajú s prírodným svetom, ako vnímajú seba a iných ľudí. Na tom záleží, pretože v minulosti pre každú spoločnosť, ktorá sa dostala do slepej uličky a zrútila sa, existovalo mnoho iných, ktorým sa darilo. Teraz sa však stávame jednou vysoko prepojenou globálnou spoločnosťou. Ak sa dostane do slepej uličky – a nie som si istý, že sa tak nestane – existuje len veľmi málo iných, ktorým sa bude dariť. Zánik jazyka je teda varovným signálom: stávame sa homogénnymi, čo je zlé pre našu budúcnosť. Okrem toho nedostatok jazykovej rozmanitosti sťažuje vede, aby si uvedomila, akí rôznorodí ľudia skutočne sú – ľudia v industrializovaných, urbanizovaných spoločnostiach nie sú v žiadnom prípade reprezentatívni pre ľudstvo ako celok. Dokážeme však jazyky zachrániť? Nie som si istý, či dokážeme.

Vyvinuli sme všetky tieto rôzne jazyky a dialekty, pretože sme tisíce generácií žili v malých úzko spätých komunitách a táto situácia časom viedla k čoraz väčšej jazykovej diverzifikácii. V súčasnosti žijeme v mnohomiliónových komunitách a dokonca sa potrebujeme rozprávať s ľuďmi mimo týchto komunít, ako to práve teraz robíme vy a ja. Takže vznik väčších jazykov a lingua franca, angličtiny, môže byť rovnako nevyhnutný a istým spôsobom vítaný, ako bol vznik všetkých tých rôznych jazykov v minulosti. Je však nepravdepodobné, že tieto tisíce malých jazykov majú veľkú budúcnosť. Možno som príliš pesimistický a ľudia sú ochotní vynaložiť úsilie a zachovať si svoje vlastné malé jazyky. Ale v mnohých prípadoch sa táto túžba objaví, až keď je príliš neskoro, keď je malý jazyk ohrozený a reťaz prenosu z jednej generácie na druhú je prerušená. A aj keď si tá či oná skupina ľudí dá tú námahu a dokáže si zachovať svoj jazyk, neznamená to automaticky, že ich kultúra, ich spôsob videnia sveta je bezpečný.

Foto: Kristína Vlčková

Umelá inteligencia je na vzostupe. Ovplyvní to nejako jazyk a naše učenie sa jazykov?

Myslím, že áno. Dovoľte mi vyzdvihnúť jeden aspekt: so vzostupom strojového prekladu a dokonca aj strojového tlmočenia bude pre ľudí menej príťažlivé študovať druhý jazyk. Prečo sa učiť robiť to, čo za vás môže urobiť stroj a možno ešte aj lepšie? To zahŕňa aj angličtinu: vy a ja teraz hovoríme po anglicky, aj keď to nie je materinský jazyk ani jedného z nás. Ale ak by nejaké zariadenie – Babelfish, ako to nazval Douglas Adams – dokázalo priamo tlmočiť medzi vami a mnou, naozaj by sme sa obťažovali hovoriť po anglicky? Pravdepodobne by som hovoril po holandsky a vy po slovensky a nevadili by nám tie krátke časové sklzy. Očakávam, že stále budú existovať profesionálni prekladatelia a tlmočníci na sofistikované práce, ako je prekladanie literatúry a tlmočenie medzi dôležitými ľuďmi, ale bežný človek sa už nebude učiť angličtinu. Nejako tak hovorí moja krištáľová guľa.

Aká je budúcnosť angličtiny, bude aj naďalej dominantným jazykom, alebo sa máme začať učiť iný?

Medzi jazykmi zostane dominantná angličtina. Je to prvý jazyk skutočného sveta, ktorý svet kedy videl, a preto je jeho pozícia dosť neotrasiteľná – teda pokiaľ nebude podkopaná strojovým prekladom a strojovou interpretáciou. Väčšina z nás sa potom jednoducho spoľahne na  Babelfish alebo ako sa už bude volať. Ak, samozrejme, klimatické zmeny nepovedú k dramatickej deglobalizácii, ktorá povedie k technologickému kolapsu. V takom prípade nie je nič isté. Určite to nevylučujem, ale dúfam, že to hovorí len môj pesimizmus. Každopádne to nespadá do mojej lingvistickej odbornosti.

Rozprávala sa Simona Štroncerová, titulná fotografia – zdroj: Kristína Vlčková

O knihe Babylon

Dvadsať najrozšírenejších jazykov sveta vám vraj umožní dohovoriť sa s troma štvrtinami ľudskej populácie. Polyglot Gaston Dorren nám vo svojej zábavnej a poučnej knihe Babylon predstavuje špecifiká každého z tejto svetovej dvadsiatky a veľmi pútavo približuje všetko, čo s nimi súvisí – gramatické zásady, abecedu, zvukovú podobu, či zaujímavé slová, ktoré z nich prenikli do celého sveta. Pozrieme sa však taktiež na históriu, kultúru i rôzne spôsoby myslenia a vnímania reality spojené s každým z dvadsiatky najrozšírenejších jazykov sveta.

Foto: Vydavateľstvo Absynt
- Reklama -

Súvisiace príspevky

- Reklama -