Lekáreň Salvator, Panská 35
Trvanie výstavy: 1. 10. 2021 – 27. 10. 2021
Dielo:Portrét kontesy Johany de Walderode
Daniel Schmiddeli (Schmidelly, Schmideli) (1705 – 1779)
Olej na plátne, 1757 (?), značené „IEANETTE COMTES[E] / DE WALDERODE“*
Autor videoinštalácie: András Cséfalvay
Autorka fotografií:Barbora Girmanová
Interiér Lekárne Salvator bol pre verejnosť uzavretý od roku 1995. Momentálne je
prístupný v rámci projektu Salvator x GMB. Projekt je prepojením mesta Bratislavy a
mestských inštitúcií Galérie mesta Bratislavy a Mestského ústavu ochrany pamiatok. Táto
spolupráca vytvára nový projekt pre rok 2021, ktorý je určený všetkým bratislavčanom,
bratislavčankám, návštevníkom, turistom domácim aj zahraničným v atraktívnom priestore
Lekárne Salvator na Panskej ulici č. 35.
V čase kedy mnohých zaujíma, aká bude ďalšia funkcia Lekárne Salvator, GMB
prináša nový pop up výstavný priestor, ktorý programovo prepája mestské témy a vizuálne
umenie. Počas leta 2021 sa mohli návštevníci zoznámiť s dielami Juraja Gavulu, ktoré vytvoril
pre rôzne zdravotnícke zariadenia. Nielen prezentácia v Lekárni Salvator ale aj výstava
Vitálne formy v Mirbachovom paláci upozornili na diela vo verejnom priestore a potrebe o
ich starostlivosť a záujem.
Budova Lekárne Salvator je národnou kultúrnou pamiatkou a bezpochyby patrí k
najzaujímavejším a pravdepodobne najfotografovanejším objektom v historickom centre
Bratislavy.
Bratislavský magistrát momentálne pripravuje návrat pôvodného mobiliáru
lekárne z roku 1727, aleaž do konca októbra sa v Lekárni Salvator môžete zoznámiť s
Johanou de Walderode.
Videoanimáciu pripravil András Cséfalvay a presvedčte sa na
vlastné oči ako Dáma v modrom ožila. Na stretnutie s originálnym portrétom kontesy Johany
de Walderode navštívte stálu expozíciu barokového umenia v Mirbachov paláci na
Františkánskom námestí 11.
Vstup do Lekárni Salvator je voľný v režime OTP.
Otváracie hodiny:
UT / ST / ŠT / PI / 13:00 – 20:00
SO / NE / 11:00 – 18:00
Videoanimáciu môžete vidieť aj mimo otváracích hodín, cez sklenený výklad.
Portrét “Dámy v modrom”, kontesy Johany de Walderode, pochádza zo súboru
podobizní chovaniek prešporského ústavu kongregácie de Notre Dame na výchovu mladých
šľachtičien a donedávna bol považovaný za stratený. Do zbierky Galérie mesta Bratislavy sa
dostal v roku 2019 kúpou od súkromného zberateľa. Akvizícia patrí k najvýznamnejším
novým zbierkovým predmetom starého umenia za posledné desaťročia v rámci zbierky
starej maľby a sochy. Autorom portrétu je tunajšímaliar Daniel Schmiddeli.
V roku 1747 prišli do Bratislavy (Prešporka) na pozvanie grófky Judity Maholányiovej
sestry kongregácie de Notre Dame, pôvodom francúzskej rehole, ktorá sa od svojhovzniku
v roku 1597 zaoberala vzdelávaním dievčat. Spravovali tu výchovný ústav – konvikt, ktorého
vnútorná škola slúžila pre šľachtičné a vonkajšia aj pre mestské dievčatá. Osobná záštita
panovníčky Márie Terézie zabezpečila tunajšiemu kláštoru vysokú prestíž a chovankyňami
školy sa stali aj aristokratky z Rakúska, Čiech, Moravy, Poľska, Sliezska či Sedmohradska.Za
obdobie najväčšej slávy ústavu sa považujú roky 1756 až 1774.Práve vtedy vznikali maliarske
portréty, ktoré si objednávali rodiny dievčat, zväčša v čase, keď konvikt opúšťali.Vo väčšine
prípadov tieto obrazy zostali v majetku kláštora a patrí k nim aj tu predstavená podobizeň
Johany de Walderode. Portrét radíme medzi päť najkvalitnejších prác, ktoré sa z pôvodnej
výzdoby ústavu zachovali. Johana (Jana) sa narodila v roku 1738/1740 do rodiny Františka
Jánade Walderodea grófky Márie Annyz Mitrovíc.Do penzionátu ju prijali 16.augusta1753 a
strávila v ňom celých jedenásť rokov. Konvikt opustila až v roku 1764 ako 24-ročná.
Od 1. októbra môžete v priestoroch Lekárne Salvator vidieť videoanimáciu ktorej
ústredným motívom bude práve spomínaný Portrét kontesy Johany de Walderode.
Prepojenie starého umenia a moderných technológií pripravil vizuálny umelec András
Cséfalvay, ktorý v súčasnosti učí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Študoval
maľbu a matematiku, témou jeho dizertačnej práce bol vzťah a užitočnosť fikcie a reality.
Jeho práca skúma vzťah kultúry a technológií, politické a etické aspekty „načúvania“
nedominantným hlasom a interpretáciám sveta. Jeho najnovšie projekty sa týkajú vzťahu
medzi astronómami a pôvodnými obyvateľmi pri stavbe teleskopu na vrchole sopkyMauna
Kea na Havaji, schopnosti dinosaurov lietať ako modelu na prežitie vyhynutia alebo témy
prekategorizovania planéty Pluto. Je spoluzakladateľom platformy digitálneho umenia na
Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
