Glen Boss ostane v dostihovej histórii naveky zapísaný ako džokej, ktorý doviedol legendárnu kobylu Makybe Diva k trom famóznym víťazstvám v prestížnom Melbourne Cupe. Hoci Glenova cesta za nesmrteľnými úspechmi nebola priamočiara, prejavil nezlomnú túžbu a obrovské odhodlanie.
Sympatickému Austrálčanovi, ktorý sa narodil pred 39. rokmi v Caboolture učaroval svet koní už v ranom detstve. Mocné štvornohé tátoše v ňom vzbudzovali rešpekt, obdivoval ich nespútanosť a krásu. Vytvoril si k nim pevné puto, ktoré rokmi ešte viac zosilnelo.
Glen sa ako mladý chlapec zúčastňoval viacerých jazdeckých súťaží. Darilo sa mu a postupne zbieral jednu cenu za druhou. V 15-tich opustil školu a po nejakom čase zavítal do Gold Coast, kde pokračoval v úspechoch. Zlom nastal v roku 1994 po jeho príchode do Sydney. Kariéra extrémne talentovaného Austrálčana začala prekvitať. Už vtedy bolo zrejmé, že na dostihovú scénu prenikla hviezda, ktorej jas by mohol postupne dosiahnuť neskutočných rozmerov.
Zlatá chvíľa Glena Bossa však nastala až v rokoch 2003, 2004 a 2005, keď spoločne s ušľachtilou kobylou Makybe Diva ovládol dostihovú dráhu vo Flemingtone, ktorý je tradičným dejiskom vysoko dotovaného Melbourne Cupu. Hoci už predtým dosiahol viac než 50 víťazstiev ako džokej-senior, až úspech na najprestížnejšom austrálskom podujatí z neho urobil nesmrteľného hrdinu. Pritom sa zdalo, že k takému famóznemu historickému zápisu sa nikdy nedopracuje.
V roku 2002 sa na pretekárskej dráhe v Macau odohrala tragédia. Bolo veľmi mokro a Glen absolvoval nepríjemný pád, pri ktorom si vážne poranil krk. Počiatočné slová lekárov naznačovali, že sľubne rozvíjajúca kariéra sa zrejme predčasne skončí. Vtedy Glenovi nepomohli len lekári, ale aj nezlomná vôľa a viera, že sa raz znovu posadí do sedla a bude jazdiť ako predtým. Už o 6 mesiacov bol späť, vrátil sa skvelým 5. miestom v Melbourne Cupe počas sezóny 2002.
„Mal som obrovské šťastie, že v tej chvíli bol prítomný lekársky tím zložený z mnohých skúsených odborníkov,” vrátil sa Glen v spomienkach ku nepríjemnej udalosti v Macau. „Po tom, čo som sa dozvedel, že moje úplné uzdravenie bude možné, bol som rozhodnutý opäť jazdiť.”
Glen pokračoval naozaj vo veľkom štýle a v roku 2003 zaknihoval na kobyle Makybe Diva prvé z trojice melbournských víťazstiev. „Keď sa mi to napokon podarilo, povedal som si, ó bože, vyšlo to. Zvíťaziť v týchto slávnych pretekoch je snom každého ambiciózneho džokeja.”
O rok vedel, že ak skvelý triumf v Melbourne Cupe zopakuje, stane sa v histórii austrálskeho dostihového športu nesmrteľným.
„Výhra v roku 2004 bola pre mňa neuveriteľným zážitkom. Bola desaťnásobne cennejšia než pred rokom. Vedel som, že ak budú okolnosti priaznivé, Makybe Diva to môže opäť dokázať. Má silné pľúca, úžasný temperament a skvelú schopnosť šprintovať na záverečných dvoch míľach,” ohodnotil prednosti štvornohej krásavice Glen.
Tretie víťazstvo v Melbourne Cupe možno označiť ako chutnú čerešničku na torte. Po týchto dostihoch však bolo oznámené, že Makybe Diva viac nepobeží. Glena správa zarmútila.
„Jazdu na nej som bral ako výsadu. Som vlastne šťastným chlapom, ktorého posadili do sedla, aby ju mohol viesť. Vďačím jej za všetko.”
Glen Boss nežiaril len na domácej austrálskej scéne, svoj talent nechal vyniknúť i na rôznych medzinárodných podujatiach. Žiaril na dostihoch v Hongkongu, Dubaji, Macau, Japonsku, či na Novom Zélande. Napriek tomu, že sa stal slávnym, úspech ho nezmenil a ostal pozoruhodným človekom. Vedel napríklad pútavo rozprávať a prejavil sa aj ako všestranný športovec, ktorý obľubuje tenis, golf, či rugby. Taktiež ostal milujúcim otcom, s manželkou Sloane sa teší z dvoch detí.
Marcel Letko Photos: ISIFA