Bernard Darwin, zanietený fanúšik golfu, sa vo svojich knihách často venoval hodnoteniu ihrísk vo Veľkej Británii. Skúsený odborník nemal najmenší problém s vyjadrením slov chvály, no v prípade potreby dokázal byť aj kritický. Jeho znamenité publikácie plné duchaplných citátov skvele vystihovali podstatu veci a zároveň trefne odkrývali klady i zápory hodnotených objektov. Pri zaujímavých golfových „analýzach” bývalý hráč-amatér neobišiel ani severoírsky klub Royal Portrush.
Darwin chválil najmä jeho výnimočnú polohu, no zaujalo ho aj niekoľko ďalších vecí. Výrazných plusových bodov sa dočkalo miestne ihrisko, ponúkajúce golfistom fascinujúce výzvy. Jeho kvalita sa rokmi zlepšovala, až sa dostala do súčasnej, mimoriadne príťažlivej podoby. Prečo je však golfový klub Royal Portrush z hľadiska polohy tak atraktívny? Predovšetkým kvôli skvelému umiestneniu na pobreží. Z východnej strany ho obkolesujú zradné útesy a na nich sa dodnes týčia pozostatky hradu Dunluce Castle vybudovanom v 13. storočí. Podľa dávnej legendy časť miestnosti, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa, skončila spoločne s niekoľkočlenným personálom v rozbúrenom mori. Po tragickej udalosti sa manželka majiteľa hradu zdráhala ostať v narušenom obydlí.
Okrem starobylého Dunluce Castle má oblasť Portrush aj niekoľko ďalších vzácností. Jednou z nich je tzv. „Obrov chodník” (Giants causeway), úsek štyridsiatichtisíc do seba zapadajúcich čadičových stĺpov. Pamätihodnosť, ktorá bola v roku 1986 začlenená do zoznamu chránených útvarov UNESCO, je výsledkom dávnej sopečnej činnosti.
Aj kvôli spomenutým zvláštnostiam navštevuje región veľký počet turistov. Hranie golfu v tejto výnimočnej historickej oblasti je pre nadšencov „zeleného športu” skutočným zážitkom.
Samotný klub bol založený v roku 1888. Jeho ihrisko prešlo v priebehu storočia niekoľkými signifikantnými zmenami, ktoré sa významným spôsobom podpísali na jeho vzhľade. Hoci pôvodne sa návštevníci venovali hre na deviatich jamkách, ich počet sa vo veľmi krátkom čase zdvojnásobil. V roku 1892 sa stal oficiálnym patrónom klubu vojvoda z Yorku, žezlo po ňom prevzal princ z Walesu. Práve v tom období sa definitívne ustálil aj názov klubu – z pôvodného County Club sa premenoval na Royal Portrush. Dôvod zmeny nie je verejnosti známy. Čo sa týka dizajnu tamojšieho ihriska, kus skvelej práce odviedol Harry S. Colt. Zaujímavé návrhy prezentoval ešte pred 2. svetovou vojnou a s finálnym výsledkom bol maximálne spokojný. Napriek tomu, že si skvele počínal už aj pri predošlom projekte Muirfield, práve Royal Portrush považoval za svoj najväčší úspech.
V roku 1951 hosťoval klub majstrovstvá Open Championship, počas ktorých si skvelou hrou zaistil prvenstvo Max Faulkner. Ak by sme zalovili ešte hlbšie do histórie, ihrisko sa stalo dejiskom dramatického zápolenia britských dám-amatérok. Prvý turnaj v roku 1895 vyhrala Margaret Scottová, odvtedy sa rovnaké podujatie konalo na mieste ešte 7 krát.
Royal Potrrush sa dá pokojne nazvať pobrežným rajom s nádherným výhľadom na oceán. Kým zvlnené ferveje sú rozmiestnené v prírodných údoliach, obklopených vysočiznými pieskovými dunami, rozmermi malé gríny perfektne zapadajúce do prostredia fascinujúcej severoírskej krajiny sa nachádzajú na miestach, ktoré veľmi šikovne zvolil dizajnér Harry S. Colt. V tomto prípade však nie sú obklopené piesočnými bunkrami.
Zo zaujímavých výziev čakajúcich na hráča môžeme spomenúť napríklad štvorpárovú jamku číslo 5, situovanú na kratučkom úseku vedúcom z kopca. Nesie meno White Rocks. V tých miestach sú gríny umiestnené približne 50 stôp nad úrovňou mora. Dostatočne výraznou je aj 210 yardová 4-parová „štrnástka”, ktorú golfisti nazývajú Calamity. Okrem výborných jamiek sa môže ihrisko pochváliť aj jednou nevšednosťou. Počas jasného dňa je z odpaliska pri „trojke” možné vidieť škótsky ostrov Islay.
Pre zabezpečenie solídneho skóre vyžaduje ihrisko v Royal Portrush od hráča značné schopnosti a maximálne odhodlanie. Potreby ambicióznych, no predovšetkým skúsených golfistov preto dokáže uspokojiť veľmi dobre. Očarujúce miesto sice disponuje len obmedzeným počtom bunkrov, no pomerne stabilnou „prírodnou prekážkou” je častý vietor.
Pár riadkov by sme rozhodne mali venovať aj zariadeniu clubhouse. Panuje v ňom srdečná a priateľská nálada, zamestnanci i návštevníci klubu sa venujú častým rozhovorom. Okrem prívetivej atmosféry je na mieste okamžite cítiť závan pestrej športovej histórie. Hostia môžu obdivovať obrazy predošlých golfových šampiónov i pekné starožitné striebro.
Ak by mali návštevníci klubu chuť na chvíľočku si oddýchnuť od pekne zastrihnutých grínov, nie je nič jednoduchšie. Môžu sa vybrať napríklad na exkurziu do neďalekej dedinky Bushmills, preslávenej najstaršou pálenicou whisky na svete. Návšteva tohto zaujímavého zariadenia sa im skutočne vyplatí.
Marcel Letko Photos: ISIFA, PRESS