Francúzskych regiónov, ktoré si zaslúžia pozornosť, je naozaj dosť. Pozrime sa však na miesto, ktoré je turisticky menej vyhľadávané. Veď o Paríži, Korzike či Azúrovom pobreží sa už toho napísalo veľa. My sme sa rozhodli bližšie vám predstaviť mesto Toulouse na juhu krajiny a jeho okolie.
Toulouse je štvrtým najväčším mestom Francúzska a je prefektúrou departementu Haute-Garonne. Patrí do regiónu Midi-Pyrénées, historicky je súčasťou Okcitánska. Napriek tomu, že nie je „vychytenou” destináciou plnou turistov, dokáže milo prekvapiť. Je to miesto, z ktorého na prvý pohľad, napriek postaveniu veľkomesta – veď má viac ako milión obyvateľov, srší pohoda a dobrá energia. Takisto ako z jeho obyvateľov. Byť „Toulousain”, znamená mať pravý južanský temperament a pohodu v srdci zároveň. Pre mnohých okrem toho aj pracovať v závode EADS, ktorý produkuje lietadlá Airbus.
Toulouse žije hlavne študentským životom. Je tu viacero známych univerzít a počet študentov presahuje 100-tisíc. Vidno to predovšetkým vo večerných a nočných hodinách. Centrum mesta, hlavne v okolí rieky Garonne, je doslova posiate hlúčikmi mladých ľudí, ktorí sa bavia a užívajú si život. Centrom zábavy je aj okolie radnice, námestie Capitol, ktoré sa cez deň mení na tržnicu a miesto stretnutí. Stred mesta je posiaty skvelými kaviarňami a reštauráciami. Z ich terás sa ozýva hlavne súhlasné „oui” a ďakovné „merci”. Nikto sa neponáhľa a nestresuje.
“La Ville Rosse” – Ružové mesto. Taká je prezývka Toulouse. Dostalo ju právom. Všetky budovy v centre mesta majú jednotný vzhľad. Ak ide o pôvodné, historické renesančné domy, sú postavené z pálených tehál, ak o nové, tak sa pálenej tehle podobajú. Novú architektúru možno nájsť iba mimo širšieho centra mesta. Sklenené, sterilné mrakodrapy bez ducha by ste hľadali márne. V renesančnom a „ružovom” štýle je postavený aj Chateau d´Eau – bývalý vodný mlyn premenený na prvú fotogalériu vo Francúzsku. A na záver jedna zaujímavosť. V Toulose premáva nedávno vybudované metro, ktoré je riadené elektronicky – jazdí bez vodiča.
Words & Photos: František Kvarda