Len niekoľkokrát sa mi stalo, že som na rozhovor s nejakou osobnosťou šiel so zvýšeným búšením srdca. Napríklad vtedy, keď som kráčal na stretnutie s nemeckou herečkou Alexandrou Kamp, ktorá hrala aj v hollywoodskych filmoch, či pár minút pred interview so skvelou modelkou, džokejkou a obchodníčkou Chantal Sutherland. Potom dlho nič, no pred pár dňami sa moje srdce opäť zbláznilo. Bolo to pred rozhovorom so šarmantnými spievajúcimi dvojičkami Danielou a Veronikou Nízlovými.

Na tento rozhovor som sa úprimne tešil. A prečo? Pretože to považujem za stretnutie po rokoch. Naposledy som vás so s sestrou videl pred jedenástimi rokmi v Žiline na stretnutí s austrálskym pilotom F1 Markom Webberom. Vtedy sme viacerí museli hádať ktorá je ktorá. Pamätáte sa ešte na tento event?
V: Samozrejme, je tomu myslím až 13rokov. Máme doma z tej akcie niekde aj fotky…
D: Marka Webbera sme ani nepoznali a až po čase, keď sa mu naozaj darilo v F1, som zistila, s kým sme sa vlastne fotili!

Od tej doby sa však toho udialo veľmi veľa. Z Tweens sa stali dospelé Twiins, ktoré majú za sebou množstvo zaujímavých momentov. Ako dnes spomínate na éru Tweens? Podľa mňa to bolo oveľa jednoduchšie ako dnes. Nemuseli ste čeliť tlaku konkurencie, bulváru…
D: Celkovo to bola iná doba – lepšia, nielen pre nás, ale aj pre iných interpretov. Hrávalo sa viac slovenskej hudby, cédečka sa kupovali, nesťahovali sa zadarmo ako teraz. Doba internetu zmenila veľa vecí, kedysi ani noviny neprinášali také bulvárne články, fanúšikovia nám písali listy, neexistoval Facebook, kde môže hocikto hocičo okomentovať.
V: Bola to skvelá doba, počas ktorej sme zažili množstvo úžasných zážitkov a počas tohto obdobia sme si splnili veľa snov.
Žijeme v malej krajine s ešte menším hlavným mestom, o ktorom sa tvrdí, že je to väčšia dedina kde pozná každý každého. A stále platí, že ak sa vytiahnete z davu, tak sa vás okolie okamžite snaží dostať späť. Teraz mierim na váš úspech, ktorý ste dosiahli v USA a u nás sa ho niektorí „jedinci” snažili spochybňovať. Patríte aj vy k ľuďom, ktorí tvrdia, že úspech sa u nás nemusí? Boli ste pripravené na situácie, keď sa budú niektorí ľudia snažiť siahať do vášho súkromia, hodnotiť vašu prácu /nie vždy priaznivo/ a hľadať aj tú najmenšiu chybičku?
D: Bohužiaľ, je to tak. Keď sa v zahraničí pochválime, že sme nahrali song s FloRidom alebo so Snoop Doggom, tak ľudia zostanú stáť v nemom úžase, lebo vedia, že dopracovať sa k niečomu takému nie je jednoduché. Vedia to oceniť. A pritom sa za tým ukrýva množstvo driny, ktorú nikto u nás nevidí. Boli sme pripravené na kritiku, lebo sme boli v histórii Česko-Slovenska vôbec prvé, ktoré prišli s takým singlom. Je všeobecne známe, že všetko, čo je nové, je pod väčším drobnohľadom. Všetkým by som však dopriala vyskúšať si to, prejsť podobnou cestou a hneď by sa k tomu postavili inak.
V: Najviac ma ale mrzelo, že slovenské radiá našu skladbu nepodporili, napriek tomu, že hrajú skladby rovnakého štýlu. Už len v susedných Čechách nás hrali v najvyššej rotácii a pri vystúpeniach v Českej republike to bolo cítiť, lebo ľudia si našu pesničku spievali s nami. Samozrejme, okrem Slovákov, ktorí si mohli singel „One night stand” nájsť jedine na youtube. Song sa hral vo viacerých krajinách -Japonsku, Rusku, Škandinávii, Poľsku…

Spomenul som Spojené štáty, tak by sme mohli v tejto krajine na chvíľu zotrvať. U nás ste dosiahli popularitu ako sesterské duo Tweens. Potom však nastalo obdobie ticha a po čase sme sa z médií dozvedeli, že ste odišli do zámoria. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu skúsiť život v Amerike?
D: Hneď po Eurovízii sme sa rozhodli splniť ďalší sen. Chceli sme nahrať pesničku s niekým známym, a keďže v tom čase najviac „letel” v rádiách FloRida, rozhodli sme sa vycestovať do USA, skúsiť iný život, spoznať, ako to tam funguje a, samozrejme, nakontaktovať sa na jeho manažment, čo sa nám aj podarilo.

V USA ste vytvorili niekoľko skvelých songov a najmä ste si vyskúšali spoluprácu s rapperom Snoop Doggom či spomínaným FloRidom. Ako sa vám ich podarilo získať na svoju stranu, že prikývli na spoluprácu? Aké „zbrane” ste použili?
V: Keď sme ich oslovili, hneď si zisťovali kto sme, čo sme zač, aký máme zámer s piesňou, kde ju chceme vydať. Tiež si prezreli celú našu spevácku históriu. Keď sme sa osobne stretli, počuli nás spievať a my sme ich zaujali natoľko, že prikývli na spoluprácu.
D: Samozrejme, že každý tento úspech okamžite spojil s peniazmi. Zachytili sme „zaručené” informácie á la „jedna pani povedala”: „Veď si za to zaplatili! To by dokázal každý”.  Ak by to bolo skutočne také jednoduché a naozaj len o peniazoch, tak by si podobnú pieseň, mohol kúpiť, povedzme, hocijaký bohatý Rus pre svoju „spievajúcu” frajerku. Ale nie je to tak, ľudia ako FloRida a Snoop Dogg si vyberajú, s kým budú pracovať. A my sme rady, že sa rozhodli spolupracovať práve s nami. Samozrejme, že to niečo stálo, ale v USA za „featuringy” (spolupráce) platia aj J Lo s Pitbullom, lebo za morom to tak jednoducho funguje.

Amerika je zvláštna krajina, ktorá buď ľuďom, ktorí ju navštívia chutí, alebo absolútne nie. Mne osobne chutí veľmi. Nerobilo vám problém zžiť sa s jej životným štýlom?
V: Ameriku máme veľmi rady. Ponúka veľa skvelých možností sebarealizácie. Žilo sa nám tam dobre. Samozrejme, musíte si zvyknúť na inú mentalitu, odlišný životný štýl, ľudí, no nám sa tam páčilo. Rady sa do USA vraciame, ale iba na chvíľku. Počas dlhšieho pobytu nám chýbala naša rodina a kamaráti.

Len pred nedávnom skončila vo Viedni Eurovízia, s ktorou sa spájajú aj vaše mená. Vy ste mali v roku 2011 možnosť súťažiť v Nemecku. Je to skvelé, ale podľa mňa sa z Eurovízie stáva „zvláštna” súťaž, kde niektoré krajiny majú takmer istý postup do finále a iné môžu priniesť aj tú najjagavejšiu šou a pieseň, ktorá dostane do kolien kopu ľudí, no neuspejú. Ale vy ste sa predsa len dostali do zákulisia a možno spoznali aj veci, ktoré majú byť ukryté pred bežnými divákmi. Mohli by ste priblížiť atmosféru tohto eventu, prípadne poodhaliť niečo zaujímavé zo zákulisia?
D: Eurovízia patrila k našim najkrajším zážitkom. V Nemecku bolo všetko profesionálne zorganizované, organizátori mysleli na každú drobnosť. To by ste museli zažiť. Bol to neopísateľný pocit stáť na takom obrovskom pódiu v hale, kde sa zabávalo tridsať tisíc divákov a ďalších 120 miliónov pri televíznych obrazovkách. U nás na Slovensku Eurovízia nemá históriu, ľudia to tu tak intenzívne neprežívajú. V štátoch, ako sú Švédsko, je to pomaly národný sviatok, Eurovíziu sledujú ako u nás MS v hokeji.
V: Ak by som sa mala venovať hlasovaniu, aj sami diváci si všimli, že ruské, balkánske či škandinávske krajiny si navzájom prihrávajú hlasy. Ale aj napriek tomu by bolo skvelé, keby sa Slovensko tejto súťaže zúčastňovalo každý rok. Je to vynikajúca reklama pre našu krajinu. A to, že sme doteraz nepostúpili do finále nie je neúspech, ani iné veľké krajiny často nepostupujú a predsa sa na eurovíznych pódiách objavujú každý rok. Dôležité je predsa zúčastniť sa, aby sa to naše malé Slovensko zviditeľňovalo.

Hudbe sa venujete už od detstva. Mali ste aj iné záujmy a sny o svojej budúcnosti, alebo to bola len a len hudba?
D: Tým, že sme začali spievať naozaj v rannom veku, bola to len a len hudba. Aj keď istý čas, keď sme boli malé, Veronika chcela byť zverolekárkou a ja právničkou. Potom to osud zariadil inak a vydali sme prvé CD, ktoré bolo ihneď platinové!

Spája sa hudba stále s vašou budúcnosťou, alebo máte aj iné životné plány?
V: Určite sa chceme usadiť, mať rodinu, deti, ale hudbu ako súčasť budúcnosti stále evidujeme, je to náš život…

Okrem toho, že sa venujete hudbe, ste aj atraktívne ženy. Tí šťastlivci, ktorí si kúpili vydanie časopisu Playboy, sa mohli o tom presvedčiť. Skvelé a vkusné fotografie dostali aj mňa a zároveň vo mne vzbudili žiadosť položiť vám otázku. Vy a Playboy – čo vás priviedlo k tejto myšlienke?
D: Playboy je prestížny časopis, ktorý sa objavuje na svetovom trhu už desaťročia. Keď sme dostali ponuku, ktorej súčasťou bola titulná strana, prijali sme ju.
V: Nafotili sme naozaj veľmi decentné fotografie, nič na nich nie je vidieť. Keby sa jednalo o fotenie aktov, určite by sme do toho nešli.

Na záver rozhovorov sa zvyknem spýtať ľudí na ich definíciu úspechu. Ako vnímate úspech vy?
D: Nič nie je zadarmo, za všetkým sa ukrýva tvrdá práca, disciplína a keď pôjdete za svojim cieľom, jedného dňa ho dosiahnete.
V: Nič nie je nemožné, len si treba veriť, nenechať sa odradiť, lebo cesta za úspechom býva tŕnistá, ale potom to stoji za to!

Peter Fritz
Photos: Jozef Benko
Šaty: Pronovias salón WEM Trenčín
Make Up: Iveta Ecseková
Vlasy: Michaela Kratochvílová Galová
Šperky: KAMEA
https://sk-sk.facebook.com/TWiiNSmusic