K slovenským tradíciám neodmysliteľne patrí ľudový odev. Každý región mal svoj typický kroj. Kroje sa od seba odlišovali napríklad výšivkou, farebnosťou, kompozíciou a vzormi. Rozdielne boli napríklad i tým, ako sa šnurovali či množstvom dekoratívnych prvkov. Folklórne bohatstvo je nepochybne dôkazom tvorivosti našich predkov. A preto si zaslúži, aby sme si ho pripomínali…
Dnes môžeme nájsť tieto prvky v niekoľkých projektoch. Jedným z nich je i projekt Party v 21. storočí, ktorý vznikol vďaka etnológom a umelcom. Prináša novodobý pohľad mladej generácie na takmer zaniknuté kultúrne poklady Slovenska. Práve parta je ústredným prvkom spomínaného projektu, pričom kedysi bola tradičnou súčasťou ľudového odevu mladých bezdetných dievčat v 17. a 20. storočí. Cieľom projektu je prinavrátiť slovenské skvosty, ktoré časom akoby začali upadať do zabudnutia a priblížiť ich dnešnej generácii.
Moderátorka a zároveň tvár projektu Simona Frantová sa priznáva, že projekt Party v 21. storočí obdivuje roky. Vzťah ku kultúrnym tradíciám a k umeniu má po svojej starej mame Darine Laščiakovej. „Svojej starej mame vďačím za to, že som odmalička silno spätá s ľudovou kultúrou a tradíciami. Ako dieťa ma prihlásila do folklórneho súboru Čečinka a ľudový kroj som si na vystúpenia obliekala osem rokov. Aj preto som projekt Party v 21. storočí vnímala od začiatku veľmi intenzívne, pričom naozaj úprimne obdivujem samotných tvorcov tohto krásneho projektu,“ približuje nám Simona Frantová.
Práve Simona nafotila v dobovom kroji a svadobnej parte z Važca krásne portréty. „Rozprávala som sa s tvorcami projektu počas výstavy Party Benka v ZOYA Museu v Modre a spomenuli mi vtedy, že realizujú etnologický výskum svadobnej party z Važca, ktorú chceli nafotiť koncom roka minulého roka. Navrhli mi, že by som mohla byť važeckou nevestou, keďže spĺňam ich kritériá – slobodná a bezdetná. Nielenže to bola pre mňa veľká česť, ale aj ma to veľmi potešilo, a tak som neváhala ani sekundu a s radosťou som súhlasila,“ opisuje pocity zo spolupráce Simona.
Važecká svadobná parta a kroj sú podľa Simony vzácnym kultúrnym dedičstvom obce, a preto sa fotenie realizovalo priamo na miestnom Obecnom úrade. „Najskôr sa urobilo dokumentačné fotenie v tradičnom svadobnom kroji. To mi pripomenulo časy, keď som spievala vo folklórnom súbore alebo vystupovala s mojou starou mamou. Obliekanie sa do kroja bolo pre mňa vždy zážitkom a tieto emócie sa mi naraz všetky vrátili. Aby sa však projekt priblížil viac k mladým ľuďom, nasledovalo maľovanie na tvár – face painting. Typický, geometrický, važecký vzor sa objavuje aj v pozadí diela, ktoré je rovnako namaľované ručne. Výsledkom je obraz, ktorý unikátnym spôsobom spája fotografiu, face painting a ručnú maľbu,“ uzatvára krásne spomienky na fotenie Simona.
Čo je parta?
„Parta – je ozdobná čelenka, symbol dospelého slobodného dievčaťa. Nosili ju najmä nevesty pri vydaji a bola súčasťou sviatočnej a obradovej úpravy vlasov. Keďže bola najdôležitejším a najkrajším prvkom svadobného kroja, vždy bola bohato zdobená a v každom regióne Slovenska odlišná tvarom, veľkosťou, použitými materiálmi, stužkami a doplnkami. Základ party tvoril pás lepenky stočený do kruhu, ktorý bol obšitý textilom, najčastejšie zamatom, ten bol doplnený našitými korálkami, bortňami (ozdobné stužky) či kovovými čipkami. Súčasťou party boli viaceré stuhy rôznych dĺžok, ktoré viseli okolo tváre alebo dolu chrbtom. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia svadobnú partu postupne nahradil veniec mladuchy z umelých kvetov a so závojom. Party na Slovensku majú rozličné lokálne pomenovania, napríklad vinec, odkonka, pantlík, vjenec, stuški a pod.“ (Socháň, 1931, s. 65-79).
Text: redakcia, foto: archív Simony Frantovej
Článok bol zverejnený v časopise Milliard Sun (jar/leto 2022)
