Umelec s jedinečným rukopisom
Henryho Moorea považujú odborníci z oblasti umenia za jedného z najvýznamnejších sochárov uplynulého storočia. Skromný, nesmierne talentovaný rodák z Castlefordu bol zameraný na tvorbu sôch v tvare ľudskej postavy, zaujímalo ho predovšetkým stvárnenie ženy-matky, ktorú zvykol zobrazovať spolu s jej ratolesťami. Tematike mužskej figúry sa venoval len krátko, najmä v čase, keď sa usiloval o umelecké zachytenie obrazu rodiny. Mnoho z Angličanových kvalitných prác je dodnes vystavovaných na verejnosti.
Vo svojich rozmerných abstraktných dielach sa Moore pokúšal o dosiahnutie harmónie medzi tvarmi a rytmami. Jeho originálne sochy charakterizovali perforácia a krivky, predovšetkých však veľmi dobre rozpoznateľný umelecký rukopis. Postavy žien, ktoré zobrazoval často ležali, dôvod tohto konkrétneho stvárnenia však Moore verejnosti nevysvetlil. Kritici sa domnievajú, že pri modelovaní kriviek sa nechal inšpirovať zvlnenou, kopcovitou krajinou milovaného rodiska, Yorkshiru.
Nad názvami svojich prác sa Henry príliš nezamýšľal. Mená, ktoré volil boli zväčša jednoduché, čo sa ale neskôr ukázalo ako autorov zámer. Umenie totiž v sebe skrýva isté tajomno a predpokladá sa, že pozorovateľ hľadiaci na sochu alebo obraz zapojí do hry vlastnú predstavivosť a pocity. Ak by autor pomenúval veci úplne jasne a pravými menami, dráždivá mystickosť sprevádzajúca niektoré diela by sa pravdepodobne vytratila. Po len čiastočnom odhalení podstaty tak ostáva stále prítomná.
Napriek tomu, že Henry Moore dostával počas života finančne významné zakázky, vsádzal na skromnosť a zarobené peniaze presúval na konto nadácie podporujúcej vzdelanie a umenie. Ako človek i ako tvorca bol natoľko obdivovaný, že sa dočkal mnohých medailí a prestížnych ocenení. Pritom nechýbalo veľa a mohol sa venovať úplne inej činnosti. Rodičia boli totiž zástancami teórie, aby Henry nestrácal čas s umením, ale zaoberal sa „zmysluplnejšími vecami.” Našťastie sa rozhodol počúvnuť svoje srdce.
Henry Moore sa narodil 30. júla 1898 ako siedme dieťa do anglickej baníckej rodiny. Prvý významnejši kontakt s veľkými sochárskymi dielami nadviazal už ako sedemročný, keď mal tú česť spoznať výnimočnú prácu legendárneho Michelangela. Od tej chvíle sníval, že pôjde v jeho šľapajách. Prvým krokom bol zisk štipendia na Castleford Secondary School, kde sa mu postupne dostávalo skvelej výučby o výtvarnom umení. Jeho cieľ stať sa slávnym a rešpektovaným sochárom však vyvolal nepochopenie u rodičov, ktorí si pre svojho syna priali stabilnejšie a perspektívnejšie zamestanie. Moore sa teda zúčastnil učiteľského kurzu a dokonca začal vyučovať na mieste, kde v minulosti sám získaval potrebné vzdelanie.
Jeho nadšenie prerušila 1. svetová vojna a povolanie do armády. Počas plynového útoku pri Cambrai bol Henry zranený, no našťastie preukázal nezlomnú vôľu a odhodlanie čeliť nepríjemnej situácii. Po návrate z bojísk sa vrhol na cestovanie a ďalšie štúdiá. Istý čas pobudol vo Francúzsku, Španielsku i Taliansku a popritom sa venoval svojej veľkej vášni sochárstvu. V začiatkoch bola jeho tvorba ovplyvnená kubizmom a primitívnymi africkými kultúrami. Hoci prvotné plastiky mali len dvadsať až päťdesiat centimetrov, vyžarovali istú originalitu a monumentálnosť. Námety sa zdali byť vcelku tradičné, no ich spracovanie prebiehalo nekonvenčným spôsobom. Na začiatku dominovali tvorbe Henryho Moora tri základné témy – matka s dieťaťom, ležiaca figúra a vonkajšia, resp. vnútorná forma. Postupne si talentovaný sochár vybudoval vzťah k prírodným námetom ako boli kamene, mušle a kosti, ktoré nachádzal na potulkách morským pobrežím. Všetky tieto predmety dostatočne ovlyvnili jeho predstavivosť.
Zaujímavý zlom pre Moora nastal v roku 1928, keď dostal jedinečnú ponuku podieľať sa na figurálnej výzdobe budovy londýnskeho metra. Svoju prácu odviedol skutočne dokonale.
Už o osem rokov neskôr patril k spoluorganizátorom surrealistickej výstavy a k tomuto hnutiu sa aj sám pridal. V 50-tych rokoch minulého storočia bol Moore už váženou a uctievanou osobou. Za zrejme najväčší dôkaz toho, že jeho tvorba vyvolávala obdiv verejnosti, možno považovať veľkolepú retrospektívnu prezentáciu Angličanových prác v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Nasledujúca žiadosť o vyhotovenie sochy pre organizáciu Unesco sídliacu v Paríži tak už nebola žiadnym prekvapením.
Henrymu sa našťastie darilo i v súkromí. V júli 1929 sa oženil s Irinou Radetskou, študentkou maliarstva rusko-poľského pôvodu, ktorá mu neskôr porodila dcéru. Práve v čase jej narodenia sa Moore vo veľkom venoval sochárskemu zobrazeniu matky a jej dieťaťa. Kompozície z toho obdobia zožali veľký úspech. Angličan okrem iného rád kreslil a častým predmetom jeho prác boli smutné výjavy z vojny, ktorú sám na vlastnej koži zažil. Uznávaný sochár sa rozlúčil so svetom 31. augusta 1986, v skutočne krásnom veku 88 rokov. Jeho telo pochovali medzi ostatných významných umelcov v St. Paul‘s Cathedral v Londýne.
Marcel Letko Photos: ISIFA