V dnešnom svete presýtenom rôznosťou umeleckých citácií si našiel svoju polohu, keď ju spojil s prírodou do osobitej metafory. Strieda sa v nej minulé s prítomným monumentálne s komorným, pevné s krehkým, hladké s drsným, tradičné so súčasným v tvorivom dialógu, od pratvaru k modernej koncepcii archetypu. Svojím kumštom, impulzmi a poučeniami programovo spojil kreatívneho sochára s bohatými znalosťami a zručnosťou reštaurátora do autentickej formy. Práve v tomto tkvie originalita a hlavný prínos jeho tvorby do kontextu slovenského výtvarného umenia. To je akademický sochár Milan Flajžík, ktorý odpovedal na naše otázky.
Pán Flajžík, vybrali ste sa po zaujímavej ceste, ktorá so sebou prináša množstvo neskutočných zážitkov a výziev. Okrem toho, že sa venujete reštaurátorstvu, je vašou vášňou umenie. Ako sa vám darí skĺbiť obe činnosti? Ktorá je pre vás poslaním a ktorá vášňou?
Reštaurátorská tvorba je nesmierne náročná, spočíva v diskrétnom zásahu do diela iného autora, ktoré tak prinavráti z minulosti do súčasnosti podľa možností v primárnom výraze. Najprv sa snažím dielu porozumieť, vedieť mnohé o jeho umelecko-historických kontextoch, tvarosloví, technickej a technologickej danosti pri samotnom procese sa maximálne v cítiť do diela, prejaviť odbornosť, zručnosť, remeselný fortieľ, ale tiež veľkú dávku trpezlivosti.
Reštaurátorská práca je občas zdĺhavá, málo tvorivá, ale v mojom prípade je poslaním- prioritou. Popri prioritnom, ale hlavne časovo náročnom povolaní sa snažím nájsť priestor pre svoju tvorivú aktivitu – vášeň v podobe voľnej tvorby. Potreba výtvarného vyjadrenia vlastnej myšlienkovej základne – riešiť určitý tvorivý problém, materiálový i štrukturálny je natoľko silná, že jej venujem prevažne väčšinu svojho voľného času. Je relaxom aj únikom od reštaurátorskej práce.
Nedá mi, aby som sa vás nespýtal na nejaké zaujímavé momenty, ktoré sa udiali počas vašej reštaurátorskej práce. Aké diela prešli vašimi rukami? Na aké miesta sa vám vďaka tejto práci podarilo dostať?
So zaujímavými momentmi sa stretávam takmer pri každom sondážnom výskume. V prevažnej väčšine nezreštaurované historické pamiatky (napríklad drevené polychrómované plastiky, oltáre…), ktoré prešli určitými historickými obdobiami. Obyčajne každá doba sa nejakým spôsobom podieľala na farebnom, alebo plastickom výraze pamiatky, takže pri realizácii sondážneho výskumu sme často krát milo, alebo nemilo prekvapený s primárnym stavom, ale aj s niektorými farebnými úpravami. Z reštaurátorských realizácií spomeniem aspoň niektoré s posledných rokov, na ktorých som sa zúčastnil: sochárska výzdoba Jezuitského kostola v Skalici, hlavného oltára v kaplnke sv. Anny v Bernolákove, Františkánskeho kostola v Skalici, kláštorného refektáru v Marianke, kamenné prvky a omietky svätyne v kostole sv. Š. Uhorského v Bernolákove, reštaurovanie maliarskej výzdoby v kaštieli v Belej a iné.
Ktoré z umeleckých štýlov vás najviac oslovuje a čo hovoríte na súčasné umenie?
Z tých starších je to určite stredoveký gotický sloh. Žasnem nad gotickými polychrómovanými plastikami. Oslovujú ma svojou štylizáciou, dokonalým remeselným prevedením a výtvarným výrazom. Mám na mysli plastiky tej najvyššej kvality od majstrov T. Riemenschneidera, N. Weckmana, D. Maucha, ale aj majstra Pavla z Levoče.
Z 20. storočia je mi blízke Art-deco konkrétne mobiliár interiérov. Imponuje mi jeho kultivovaná farebnosť a použité materiály, či už dyhy z cudzokrajných drevín, alebo povrchové úpravy. Z voľnej výtvarnej scény mi je sympatická skupina Mikuláša Galandu, skupina Tvrdohlaví, František Skála a jeho citlivá sochárska práca. Súčasné trendy sledujem len okrajovo, preferujem sochu v klasickejšej podobe pred dematerializovanou inštaláciou a novými médiami.
Keď som už načal tému umenia, rád by som sa spýtal, čo vás priviedlo do umeleckých vôd?
Dá sa povedať že od útleho detstva som inklinoval k výtvarnému umeniu, kedy som vyhľadával bohato ilustrované knižky o rastlinách a živočíchoch a snažil som sa ich kresliť čo najvierihodnejšie. Tento záujem pretrvával i počas základnej školskej dochádzky. Moja predstava o svojom budúcom povolaní sa javila ako jasná – výtvarná práca či už plastická , alebo plošná. I keď na základnej škole som inklinoval ku grafike, na strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave som bol prijatý na oddelenie rezbárstva a tvarovania dreva. Po úspešnom absolvovaní som plynule pokračoval v štúdiu na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Vaše diela sú jedinečné, okamžite upozorňujú na osobnosť svojho tvorcu. Prečo ste sa rozhodli práve pre drevo a kov, prípadne iné, často netradičné materiály, z ktorých vznikajú vaše diela? Čo vás na nich fascinuje?
Svoj tvorivý program som postavil na hodnotách akceptujúcich moderné i klasické vyjadrenia a samotnom kontraste. Snažím používať najvhodnejšie materiály, ktoré by spĺňali moje predstavy. Ťažiskom plastických objektov sa u mňa stalo drevo, pre jeho tvárnosť, štruktúru, farbu a vôňu, používa sa už od praveku a dokáže ma i v súčasnej dobe vždy prekvapiť niečím novým.
Pri plošných objektoch ma za posledné roky oslovil kov, ale najmä podoba lístkového zlata a striebra, ktorými obaľujem plochy, a vedome ich zraňujem, alebo deštruujem. Občas sa v mojej práci objavujú i súčasné materiály ako napríklad montážna pena, polyester a rôzne druhy epoxidov. Sú to materiály neoverené časom a požívam ich ako doplnkové, alebo pomocné.
Priznám sa, že ma zaujali vaše diela z kovu, ktoré sú netradičné a zaujímavé. Mohli by ste prezradiť, ako vznikajú?
Diela realizujem v dvoch rovinách. V obidvoch prípadoch využívam svoje reštaurátorské skúsenosti. V prvom rade ide o proces korózie. V nej sa sústreďujem na menej tradičné materiály a technologické postupy, keď kovové platne rôznych rozmerov leptám kyselinou. Dej zastavujem v rôznom štádiu, a tak prinášam nevšedný vizuálny zážitok. Proces s kyselinou skrýva tajomstvá vnútorného pohybu chemickej reakcie a vzniknutými štruktúrami rôznych kvalít prinášam doslova vrstevnice svojej výpovede. Snažím sa tu ukázať nielen narušenie materiálu, ale aj ďalšie efekty, ktoré rôzny stupeň pokročilosti koróznej kinetiky ponúka. V niektorých prípadoch pokračujem ďalej – vstupujem na povrch lazúrou akrylovej farby.
V druhom prípade sú práce postavené na ďalších tajomstvách alchýmie. Patria sem objekty realizované lístkovým zlatom a striebrom na šepsovaných podložkách. Za pomoci chemických látok realizujem oxidačné procesy, ktoré majú za následok rôzne farebné zmeny striebrených a zlátených plôch. Do takto upravených plôch vstupujem buď kresebne, alebo plastickým šepsovým nánosom vo viacerých vrstvách. Formou krakeláže obnažujem jednotlivé vrstvy až na primárny podklad.
Kde nachádzate inšpiráciu pre vašu tvorbu?
Inšpiráciu hľadám a nachádzam predovšetkým v prírode. Pri priestorových objektoch ma inšpirujú telá živočíchov, ich fragmenty, mušle, ulity a podobne. Tu nachádzam elegantný materiál a kvalitnú dynamickú štruktúru. Pochopiteľne nejde o reálne zobrazenie živočíchov, ale o ich prerozprávanie do polohy tvaru, plochy a štruktúry.
V plošných prácach ma inšpirujú prírodné živly, javy, energie a vznikajúce situácie okolo nich.
Keďže sme časopis, ktorý sa venuje aj luxusnému životnému štýlu, rád by som sa vás spýtal otázku, ako vnímate luxus?
V mojej oblasti výtvarného umenia sú luxusom objekty najvyššej kvality umelecko-remeselného spracovania a hodnotných materiálov. Keďže poznám realizáciu spomínaných objektov, viem si ich vážiť a obyčajne neskrývam obdiv.
Každý človek má svoje záľuby, ktoré ho v čase voľna dokážu potešiť. Aké si získali vás?
Ako som spomenul , tak vo voľnom čase mám prioritu voľná výtvarná tvorba. Keď chcem úplne vypnúť, trávim svoj voľný čas doma na záhrade, kde sa dokážem odreagovať. Mám rád takmer všetky práce čo súvisia s údržbou a starostlivosťou o okrasnú záhradu. Najradšej tvarujem dreviny, kde sa pokúšam uplatniť svoje sochárske cítenie. Rád v tomto smere experimentujem, i keď nie vždy sa všetko darí podľa mojich predstáv.
Dollpem Media Photos: Milan Flajžík Archive