Aj keby sme neviem ako chceli, New York v našom miliónovom meste obísť nemôžeme. A vlastne – ani nechceme. Je pre nás nekonečnou inšpiráciou i mekkou vábivého luxusu. To šťavnaté Veľké Jablko je také veľké, že ho nemožno vychutnať okamžite. Jeho čaro a krásu objavujeme postupne, odkrývame prekvapenie za prekvapením. Dnes by sme napríklad mohli zabrúsiť do svojského múzea, ktoré vyrástlo koncom 50-tych rokov v hornom Manhattane medzi Central Parkom a riekou East River. Slávna stavba na rohu Piatej Avenue aj po vyše pol storočí s potešením víta pribúdajúcich zvedavcov a obdivovateľov umenia.
To je provokácia!
Gugenheimovo múzeum, kto by ho nepoznal? Jedna z ikonických stavieb skrášľujúcich „Veľké jablko” je domovom mnohých skvostov a krás moderného výtvarného umenia, na ktoré sa dívajú oči ľudí z celého sveta. Autorstvo netypickej sedemposchodovej budovy prináleží Frankovi Lloydovi Wrightovi. Tento projekt sa svetoznámy americký architekt rozhodol poňať trochu odlišne. Navrhol nápadité, jemne futuristické staviteľské dielo, nad ktorým verejnosť v prvých rokoch jeho existencie ohŕňala nos. „To je provokácia,” znelo z úst rozčarovaných kritikov. Nuž áno, postaviť špirálovitú stavbu v pravouhlo riešenom Manhattane bolo naozaj neslýchané a odvážne. Po rokoch však počiatočné sklamanie opadlo a Newyorčania si architektonický klenot obľúbili. Škoda len, že Wright sa tejto pozitívnej zmeny nedožil. Vlastne sa nemohol zúčastniť ani len veľkolepého otvorenia múzea. 21. októbra 1959, v onen slávnostný deň, bol totiž už 6 mesiacov po smrti.
Golf, ženy, obrazy
Pri kolaudácii chýbal aj Solomon Robert Guggenheim, muž, po ktorom slávne múzeum dodnes nesie meno. Úspešný priemyselník a filantrop zomrel 3. novembra 1949 po tom, čo stihol položiť pevné základy pre fascinujúcu zbierku predmetov a obrazov. Na jeho náhlu, zato však intenzívnu náklonnosť k umeniu malo vplyv stretnutie s nemeckou barónkou Hillou von Rebay. Vtedy o tridsať rokov mladšia dáma dostala povolenie namaľovať Guggenheimov portrét. Krátko na to bohatý obchodník s meďou, ktorý predtým holdoval predovšetkým golfu a krásnym ženám, zahorel vášňou k výtvarnému umeniu. Hilla von Rebay, veľká sympatizantka dadaistov ho dokonca prehovorila, aby sa začal vážnejšie zaoberať zhromažďovaním vzácnych obrazov a umeleckých diel. Dvojicu neskôr táto zábavka natoľko pohltila, že neváhala preplávať loďou Atlantik! Hilla Solomona zoznámila s mnohými vplyvnými ľuďmi a pomáhala mu aj so zbierkou, ktorá bola predzvesťou úspešnej nadácie.
Peggy kapituluje
Možno ani netušíte, ale celých 27 rokov stál na čele Guggenheimovho múzea pôvodom Slovák – Thomas Messer. Rodák z Bratislavy vyštudoval chémiu v Prahe a neskôr na prahu 2. svetovej vojny musel za dramatických okolností opustiť „starý kontinent” a odísť za „veľkú mláku”. V „Štátoch”, rozľahlej krajine s budúcnosťou, začal žiť svoj americký sen. Veľa času venoval najmä práci pre Guggenheimovo múzeum, ktoré sa vďaka Messerovým zásluhám stalo slávnym a uznávaným pojmom vo svete. Odkedy rodený Bratislavčan v roku 1961 zasadol na šéfovskú stoličku, určil si jasné priority a ciele. Jednou z jeho najväčších výhier bolo nepochybne získanie si dôvery netere Solomona Guggenheima, Peggy. Opatrná dáma, napokon po pár diskusiách kapitulovala a súhlasila, aby sa jej vlastné diela mohli vystavovať. Bez Messerovho šarmu, zmyslu pre diplomaciu, ale predovšetkým pozitívnemu vzťahu k umeniu by sa ju „nalomiť” zrejme nepodarilo.
Guggenheimova neter a tí ďalší
Okrem prác Guggenheimovej netere sú v múzeu vystavované aj obrazy ďalších umelcov. Môžete sa tešiť na diela Pabla Picassa a Marca Chagalla, na svoje si prídu aj priaznivci Gaughina, Maneta a Van Gogha. Ako by sme ale opísali samotné múzeum? Niektorí hovoria, že zvonka im pripomína lietajúci tanier. Vo vnútri budovy, v miestach kde sú obrazy, by ste zasa márne hľadali okná. Pokiaľ neviete ako prebieha prehliadka expozícií, uvádzam, že tradične sa začína na najvyššom poschodí. Odtiaľ až smerom ku prízemiu zabezpečuje presun návštevníkov výťah. Je to rozumný spôsob ako si systematicky prezrieť všetky vystavované diela. Interiérovej časti múzea dominuje špirála, ktorá zároveň slúži ako rampa. Jednotlivé obrazy sú rozmiestnené po jej obvode. Denné svetlo vniká dnu výlučne cez presklený strop, ozdobený nápadným hviezdicovým vzorom. Staršiu budovu Guggenheimovho múzea doplnila v roku 1992 vysoká, o čosi pravidelnejšia veža, vo svete spropagovaná napríklad aj vďaka úspešnej hollywoodskej snímke Muži v čiernom. Dizajnérsky návrh pochádza z pera architekta Gwathmey Siegela. Múzeum Solomona R. Guggenheima zamerané predovšetkým na moderné výtvarné umenie 19. a 20. storočia je v čase medzi sobotou a stredou otvorené od 10.00 do 17.45. V piatok majú záujemci o čosi viac času na prehliadky – múzeum totiž zatvárajú až večer o trištvrte na osem. Vo štvrtok nie sú návštevné hodiny.
Marcel Letko
Photos: ISIFA
www.guggenheim.org