ĽUBOMÍR MIČA a FARBA V MOJOM PRIESTORE sú atribúty novej výstavy obrazov v New Living Center v Bratislave, ktorej vernisáž sa uskutočnila 23. januára 2025.
Ľubomír Miča tu vystavuje svoje abstraktné obrazy namaľované posledných päť rokov s dôrazom na namaľované v minulom roku. Vernisáž výstavy uviedol a otvoril predstaviteľ Turuk & Art Collective Gallery Igor Turuk spolu s riaditeľkou New Living Center Andreou Mihály. Kurátorkou výstavy je PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD., ktorá v úvode vernisáže predstavila život a dielo vystavujúceho.
Na otvorení sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický ako výtvarník, ktorému sa tvorba Ľuboslava Miču páči. Na predchádzajúcej Ľubovej vernisáži sa dohodli na vzájomnej výmene obrazov. Doniesol preto vystavujúcemu obraz – dar, namaľovaný podobnou technikou. Ľuboš mu zas na oplátku daroval svoj obraz.
Hudobným hosťom vernisáže bol Rudolf Goga /saxofón/.
Kto je Ľubomír Miča?
Narodil sa 5. júna 1960 v Senici. V rokoch 1975-1979 študoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Myjave. Od 1981-1990 pracoval v Komunálnych službách v Senici ako ramár obrazov. V roku 1991 začal podnikať v oblasti rámovania obrazov a potrieb pre výtvarníkov. 2003-2006 navštevoval výtvarný kurz pre dospelých v ZUŠ Senica a od 2003 postupne absolvoval viaceré vzdelávacie a tvorivé aktivity v rámci Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v Národnom osvetovom centre. V roku 2008 inicioval založenie záujmového Združenia výtvarníkov SenArt v Senici. 2010 dostal za svoju umeleckú činnosť Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. V 2012 sa stáva členom Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska pri Slovenskej výtvarnej únii a od roku 2019 je zapísaný v zozname profesionálnych umelcov, Fond na podporu umenia.
A ako hodnotí umelca kurátorka?
„Ľubomír Miča dlhé roky pôsobil v oblasti hudobného žánru,“ uvádza PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD. Na začiatku milénia však začal meniť svoje aktivity, gitaru odložil do úzadia a vymenil ju za maliarske plátno a navyše vo výtvarnej oblasti rozbehol i vlastnú podnikateľskú činnosť. Svoju maliarsku tvorbu tak podľa nej začal pravidelne prezentovať na samostatných a kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Vo výstavných priestoroch New Living Center v Bratislave predstavujeme výber jeho diel z ostatných piatich rokov s dôrazom na tvorbu uplynulého roka.
„Súčasné maliarske diela Ľubomíra Miču majú charakter informelovej abstrakcie, obohatenej o znaky gestickej maľby. Gesto, rozmanité štrukturálne premeny olejomaľby akčne vizualizovanej na plátno, majú výraznú silu farebných kontrastov. Pomocníkom pri virtuóznej zručnosti a technického prevedenia maľby Mičovi sú rozmerné špachtle a rôzne stierky. Vďaka nim tak vzniká osobitá a špecifická vlastná metóda náhodného a viac-menej nekontrolovateľného pôsobenia farebnej hmoty v obrazovom priestore. Farbu často podkladá plastickými štruktúrami, kombinuje delivý rukopis s expresívne roztieranou vrstvou, zdôrazňuje reliéfnosť obrazovej plochy, čím maľba dostáva haptický charakter,“ pokračuje ďalej v predstavovaní kurátorka.
Život obrazom Ľubomíra Miču dáva podľa Srnenskej práve spôsob, akým narába s farbou. Javí sa podľa nej ako premenlivá biologická hmota. „Kompozíciám dominujú všetky farby v bohatých odtieňoch a aj tam, kde v kontexte s inými farbami dodáva akcent len svetelný efekt, ktorý svojou intenzitou zdôrazní pôsobenie jednotlivých tónov. Miča vie, že farby majú vlastnú hodnotu a nie každý človek farebné odtiene vníma emocionálne rovnako. Výstava pod názvom Farba v mojom priestore je prirodzenou interpretáciou a výpoveďou o umelcovej „farebnej pyramíde“. Jej symbolika má podstatné miesto v našom mnohorakom a pestrom svete. Je známe, že napríklad zelená farba symbolizuje nádej, modrá tajomstvo, duchovno a večnosť, žltá žiarlivosť, červená lásku, vitalitu a energiu, biela nevinnosť alebo čierna smrť. Mičove kontrastné kombinácie predovšetkým týchto farieb, v bohato štruktúrovanej maľbe môžu pôsobiť na vnímateľa svojou rečou. Umelcova gestická interpretácia a spontánny maliarsky prednes abstraktných variácií, improvizácii, premien a objavov, zaujmú svojou vizuálnou silou, intenzitou a pre niekoho aj symbolikou farieb.“
Kuratórka dodáva, že podnety zozačiatku hľadal aj v umení hlavných predstaviteľov expresívnej a abstraktnej maľby. Blízke mu boli maľby Arnulfa Rainera, jeho maliarsky rukopis si však pretvoril do svojej vlastnej interpretácie motívov. Mnohonásobné vrstvenie farebných hmôt je v reliéfnej štruktúre obrazovej plochy koncentrovanou technickou interpretáciou. Farba, gesto a haptický charakter maliarskeho rukopisu majú svoju jedinečnosť, neopakovateľnosť a originalitu.
Foto: Razvan Amarandei
