Aj keď rok 2007 je už dávno zabudnutou históriou, predsa by sme sa radi vrátili k tomuto starcovi, ktorý odovzdal svoju vládu už dávnejšie energiou nabitému mladíkovi.
Keď sa jeseň skláňala pred zimou, všetci vinári v očakávaní sledovali výsledky vinárskej sezóny. Ako teda dopadol ročník 2007? Pochutíme si na brilantnom víne? Alebo, naopak, nezaradí sa k tým vydareným?
Celkom zodpovedne môžem povedať, že sa máte znovu na čo tešiť. Po úvodných pesimistických náladách niektorých mojich kolegov zo začiatku septembra minulého roka, sa situácia zmenila a takmer všetkým sa mimické svaly, zodpovedné za spokojný výraz tváre, napli do viditeľných úsmevov, z ktorých sa dala čítať spokojnosť.
Počasie nám bolo vďačne naklonené, aj keď neviem, čím sme si zaslúžili, že bolo ku nám také žičlivé. Minuloročná jar nás ničím neprekvapila, snáď len tým, že došla, tak ako v posledných rokoch po sebe, skôr. Prišla medzi nás doslova pokojne, bez náhlivosti, tak, že sme si to vôbec nevšimli. Zasvätení hovoria, že prišla a odišla ako dobrá víla. Nezostala po nej ani stopa. Snáď len v podobe hojných dažďov v máji, ktoré vystriedali suché obdobie zo začiatku roka v pravý čas.
Ale leto, sa opäť vyznamenalo. Potrebovalo sa vyblázniť a ukázať nám, že aj ono dokáže chvíľku ťahať pílku. Predstavilo sa rekordnými teplotami a chorobami vo vinici, ktoré sme doposiaľ u nás nezaznamenali. Úpal je choroba , ktorá má u lekárov svoje označenie a popis, ale u nás vinohradníkov? Zatiaľ sme sa s niečím podobným nestretli. Všetci, ktorí experimentovali s listovou plochou a odkryli strapce hrozna, ponúkli tejto chorobe voľný priebeh. Bobule hrozna na mieste, kde dopadli slnečné lúče vysokej intenzity, zahoreli. A tak, ako pokožka človeka, ktorý sa spáli, zafarbili sa pigmentom a zasušili sa. Pre niektorých hotová katastrofa. Našťastie všetci vedci spojili svoje mozgové trusty, aby našli protilátky a liek. Nevravím, že sa im to podarilo, ale príroda sa nakoniec ukázala ako najmocnejší šaman a dostala vinice z krátkodobej virózy. Choroby, akými sú peronospóra a múčnatka, nebudem spomínať, pretože s tými to je ako s ľahkým prechladnutím. Kto si nedáva pozor, ten skončí v posteli so zápalom pľúc a vinohradník so šekom na anjelskú daň, ktorú musí zaplatiť za to, že sa nedokázal postarať o svoju úrodu.
Vody vo forme zrážok bolo dosť. Ale nie všade a pre všetkých. Avšak v rozhodujúcom období jej bolo presne toľko, koľko bolo potrebné. Všetci netrpezliví zas predbiehali udalosti a nebrali do úvahy prirodzený kolorit prírody, ktorý je nezávislý na našich snahách a túžbach. Všetci, čo sa so zberom ponáhľali a nečakali na správny čas, dnes tvrdia, že ročník 2007 nepatrí k najvydarenejším. Áno, nepatrí k vydareným tam, kde sa zberalo hrozno, ktoré malo cukornatosť 16 NM. Z takého hrozna môžu byť len vína priemerné. Všetci tí, čo sme statočne, a so strachom, čakali a rešpektovali prirodzenosť vývoja viniča, sme sa dočkali toho, že napršalo, keď sme ešte nemali pozbierané. Hrozno tak získalo dostatok času na prirodzený vývoj všetkých chemických zlúčenín, ktoré sa podieľajú na zložení bobule hrozna.
Cukornatosť bola úžasná, taká ako v predminulom ročníku. Kyseliny zostávali v nezmenenom stave počas celej dlhej fázy dozrievania hrozna. Je veľmi pravdepodobné, že vysoké teploty spôsobili, že aromatické látky neboli spočiatku také intenzívne. Ale vína v pivnici nás prekvapili práve bohatou a rozmanitou vôňou. Občas učebnicové príklady v praxi vyzerajú inak.
Fermentačný proces prebiehal pokojne, bez vedľajších mutácií, čistou formou, aj keď občas sa kde tu objavili náznaky chybného sírneho metabolizmu kvasiniek. Ale po toľkých skúsenostiach v pivnici si s ním dokáže poradiť aj menej zručný enológ. Výsledkom sú vína so skvelým zrecím potenciálom do budúcnosti. Majú výrazný odrodový charakter s intenzívnou primárnou aromatikou. Obsah kyselín je optimálny, čo bolo vzhľadom k nezvyčajne vysokému obsahu cukrov v muštoch nepochopiteľné. Ako som spomenul, príroda nás občas v dobrom prekvapí, aj keď proces ako pripraviť skvelé víno je v rukách enológa. Červené vína sa javia bohaté, extraktívne, plné tanínov a trieslovín. Majú vysokú a intenzívnu farbu. Dúfam, že po dlhom čase formovania a dozrievania sa správne zaokrúhlia a získajú povestnú zamatovú hebkosť, budú jemné a harmonické.
Aj napriek tomu, že posledný ročník mal podobný priebeh ako ten predchádzajúci, nečakajte vína polosuché a sladké. Posledný ročník nás príjemne prekvapí tým, že vína sú prirodzene suché. Obľúbite si ich pre sviežosť a hravosť, potešíte sa z ich čistých iskrivých farieb. Tie vína, ktoré pôsobia ohnivo a temperamentne vo vás vyvolajú spontánne očarenie.
Peter Handzuš – enológ Photos: Ľubomír Karšay