Autentické príbehy, nadčasové témy

Úvod Blog

Milota Havránková: „Môj postoj voči fotografii sa stále mení“

0

Rozhovor: Ján Krajč

Foto: Milota Havránková

Reflektovať vlastný život prechádzaním fotoalbumov potrebujeme z času na čas všetci. Milota Havránková sa však nedíva len do rodinného fotoalbumu. Siaha do rozsiahleho autorského archívu presahujúceho niekoľko desaťročí.

Po všetkých tých množstvách rokov už nereflektuje len samu seba, ale tiež obrazy a črty generácií, ktoré po celý ten čas tvorivo zachytávala, pedagogicky viedla a ľudsky spoznávala. Navzdory tomu, že terajšia situácia pozastavila kultúrny život, ona sama nepribrzdila. Aj v tomto období má potrebu realizovať nové nápady, venovať adekvátny priestor vlastným potrebám. Ako spomína, v živote mala to šťastie, že bola otvorená príležitostiam. Či už išlo o spolupráce, náhodné stretnutia, alebo akademické vzdelávanie. Dokonca aj v dobe, ktorú označuje ako šedivú a neprístupnú. Namiesto toho, aby odišla, prijala možnosti, ktoré sa pred ňou otvárali. Sama v sebe sa totižto cítila byť slobodnou. Vždy to tak cíti. Azda práve vďaka tomu rozširuje obzory ďalším a ďalším.

Hovorí sa, že každá činnosť dáva človeku iný pohľad na svet. Kedy ste si začali uvedomovať, že sa naň mienite dívať ako fotografka?

Môj postoj voči fotografii sa stále mení. Zo začiatku som sa na fotografiu pozerala inak. Nechápala som, o čo sa na umeleckej škole pokúšali. Chceli nás naučiť umeniu a ak mám byť úprimná, tak fotografii som sa vlastne ani nechcela venovať. Už vtedy som vedela, že chcem veci zachytávať odlišne a áno, aj preto som chcela ísť študovať maľbu. Považovala som to za rozumné. Lenže namiesto toho som sa ocitla vo filmových štúdiách na Kolibe…ako fotografka. Uvedomila som si, že mám možnosť zaznamenávať na film scény, výjavy z príbehov. V živote je všetko o nejakom príbehu. A ja smiem každý ten príbeh cez seba pretlmočiť tak, ako to cítim. Na druhý raz som si pre zmenu podala prihlášku na FAMU. Bola som presvedčená o tom, že ma nevezmú, veď to bola kamera. Vedela som však, čo chcem svojou tvorbou vyjadriť a mala som názor na zmysel toho, prečo niečo zachytávať. Takže na tú kameru ma napokon naozaj prijali medzi prvými.

„Uvedomila som si, že mám možnosť zaznamenávať na film scény, výjavy z príbehov. V živote je všetko o nejakom príbehu.“

Najprv filmové štúdiá, potom štúdium kamery. Fotografia nasledovala neskôr. Filmovej tvorbe ste sa však venovali len krátko. Čo zapríčinilo, že ste sa vrátili naspäť k fotografii a zostali ste pri nej?

Ktovie, možnože by som nakoniec zostala aj pri filmovej tvorbe, veď zopár scenárov naozaj vzniklo. Lenže až nadišla Pražská jar, mnohí z mojich priateľov sa rozpŕchli do sveta. Nevzalo mi to však motiváciu. Zhodou okolností vznikal nový odbor; odbor fotografie. A ja som si uvedomovala, že všetko, čo bolo potrebné pri produkcii filmu, som v podstate mohla nejako uplatňovať aj pri fotografii. A musím povedať, že som robila naozaj všetko, čo sa dalo, nehľadiac na to, aký to malo prínos. Jednoducho som vedela, že sa môžem učiť zo všetkého, čo budem robiť. Že každú skúsenosť skôr alebo neskôr ocením.

„Tým, že som vždy učila, tak som ani nikdy nestratila nadšenie pre nachádzanie nových možností.“

Čo nasledovalo ako ďalšie?

Keď mi ponúkli možnosť učiť druhých na vysokej škole v Bratislave, získala som zároveň šancu robiť veci tak, ako sa to počas mojich študentských rokov nedalo. A neváhala som to využiť! Mohla som predsa otočiť celý doterajší systém! Viedla som so študentmi debaty, veľa sme laborovali, ukazovala som im, čo všetko sa dá robiť cez fotografiu. Prakticky celý rok bol o vytváraní vlastnej metodiky. Sama som si spolu so študentmi overovala rôzne praktiky a pri mnohých veciach som si trúfala zachádzať až do krajností. Dokázala som uvoľniť atmosféru tak, aby sa o spôsobe zachytávania príbehov a života ako takého dalo uvažovať slobodne. Keď potom tí moji prví zverenci odišli študovať do Prahy, ďalej dozrievali – autorsky a opäť odlišným spôsobom. Na tom podloží sa pritom formovala nová vlna inscenovanej fotografie, i keď nikto vtedy nevedel, ako má také hnutie či tvorivý program vyzerať. Boli a sú to však práve tí mladí ľudia, ktorí prinášajú iný pohľad na fotografiu. Ako aj vtedy. Odrazu obsahovala fotografia niečo odlišné, než len postavy a objekty okolo nich. Predovšetkým reprezentovala ich chápanie.

Ako umelkyňa ste sa vždy uberali smerom do budúcnosti. Je takéto smerovanie intuitívne, alebo sa zakladá na sebareflexii, opakovanom návrate do predchádzajúcich období a objavovaní nepatrného potenciálu vo veciach?

Tým, že som vždy učila, tak som ani nikdy nestratila nadšenie pre nachádzanie nových možností. Ja som však samozrejme neprestala rozvíjať svoje vlastné technické a výtvarné vyjadrovanie ani potom, čo sa otvorili hranice. Takže keď sa náhle začalo hovoriť vo veľkom o konceptuálnej fotografii a umení ako takom, ja som si už osvojovala nový štýl, akým stvárniť obsahovú stránku obrazu. Musel dozrieť čas, aby som bola zrazu opäť schopná poňať obraz tak, ako sa mi to dovtedy nedarilo. Prijať to, čo je aktuálne, pochopiť to a aplikovať do fotografie. Kedysi som nebola až taká bezprostredná. Uzavierala som sa, nedovolila som svetu, aby ma len tak zasiahol. To všetko sa zmenilo až vtedy, keď som odišla študovať do Prahy. Viete, boli to roky strávené v bytoch. Tak sme ich zvykli označovať. Všetko bolo nesmierne šedivé, ubíjajúce. Snáď práve to nás nútilo…žiť spôsobom, ktorý sme túžili pretaviť do iných médií.



DOMOV
Útulnosť tvorivého prostredia domácnosti očami Miloty Havránkovej. Miesto sa v čase nútenej karantény stalo jediným ateliérom, v ktorom vznikali nové nápady a kde sa realizovali nové cykly. Tabuľka pod stropom, tesne nad ostením, ironicky vystihuje realitu súčasnosti.

V priebehu rokov ste tak okúsili rozličné disciplíny. Interiérový dizajn, filmová tvorba, hudba. A aj módny odev. Nepatrne, no predsa. Aké miesto má móda v kontexte vašej tvorby?

Spomínam si na článok, ktorý sa ocitol v časopise pre profesionálnych fotografov. Bolo to krátko po tom, čo som skončila vysokú školu. Redaktor sa nás pýtal, čo budeme robiť teraz, po absolvovaní štúdia. Keď prišiel rad na mňa, tak som povedala, že neviem, že to prinesie život, ale že rada pracujem s rukami a tak možno budem šiť. Dnes som síce fotografka, no naďalej tu a tam šijem. Ešte aj to, čo si obliekam, prerábam na svoj obraz. Popri snahách zachádzať s fotografiou do krajností, som skúšala byť aj návrhárka. Tak som to jednoducho cítila! Bolo to úžasné obdobie, pretože ma to posunulo k tomu, aby som videla umenie v omnoho širších súvislostiach. Ostatne, ešte ako trojica troch výtvarníčok sme založili prvú súkromnú, predajnú, dizajnérsku galériu v Bratislave a realizovala som v nej množstvo nápadov, ktoré sa ocitli na látkach. Bol to pokus, hra a ostatne, tiež veľa módnych výstrelkov, čo viedlo aj k prehliadkam. Doma, v zahraničí. Roky potom plynuli a keď som už na toto všetko, paradoxne, takmer úplne zabudla, ozvali sa – prakticky v tom istom čase – Slovenská národná galéria aj Národné centrum dizajnu. Akurát kvôli tým mojim fotošatám. A bol to naozaj problém. Odložila som si totiž jediný exemplár! Nakoniec sa to už nejako vyriešilo. Na módny dizajn som nezanevrela nikdy. Len prednedávnom som sa stretla s Borisom Hanečkom a medzi rečou padol aj nápad vrátiť sa k tomu spoločne. Uvidíme však či sa to nakoniec zrealizuje; všetko závisí od vývoja terajšej situácie.

„Fotografia je stále mojou výpoveďou. Zrejme pritom vždy niečo poruším a ľudí to neraz aj irituje. Lenže mňa to posúva a na tom skrátka záleží viac.“

Veciam dávate voľný priebeh. Tak nenútene si vás našiel aj povestný víkendový domček na samote, v ktorom sa cítite neopísateľne. Inšpiruje vás ten časopriestor do takej miery, že vstupuje aj do vašej tvorby?

To je priestor oplývajúci ozaj neuveriteľnou atmosférou prirodzenosti. Príroda sa nedá ani prekonať, ani lepšie vymyslieť. Všetci, ktorí sa tam so mnou ocitli, vyťahovali fotoaparáty a mobilmi chceli zachytiť to okolie. Ja nie. Váhala som s tým. Nedokázala som to. Aj keď som veľmi chcela, nešlo to. Akoby som čakala na čas, kedy budem toho schopná. Je to pritom nesmierne čarovné miesto, kde som našla slobodný priestor pre moje deti a kde som sa stretávala s tými, ktorých som milovala. Jednoducho, miesto, kde som neuveriteľným spôsobom prežívala čosi zásadné, čo nenájdete len tak. Všetko okolo mňa ma napĺňalo a súčasne odzbrojovalo. Až teraz, počas posledných mesiacov pandémie, som cítila, že presne tam musím odísť, aby som začala fotiť to, čo som tak dlho nevedela povedať. A spravila som to po prvý raz.

ROOF
Cyklus Zastrešenie z roku 2011 bol reakciou na životné zmeny autorky. Vyobrazuje snahu ochrániť veci, ktoré aj napriek úpornej snahe podliehajú vonkajším vplyvom.

Tým nadviažem na ďalšiu otázku: pre väčšinu bol nútený pobyt v uzavretom priestore výzvou. Ako ste tie mesiace trávili v byte, ktorý zároveň plní funkciu ateliéru?

Musím povedať, že karanténa mi vlastne dala návod na nový spôsob zmýšľania. To, ako sa dívať na možnosti umenia a ako oceniť veci týkajúce sa slobodného života. Otvorila som si tak vlastný priestor sama pre seba. Taký, v ktorom som mohla rekapitulovať a súčasne sa vrátiť k rôznym iným veciam, ktoré snáď až doteraz zostávali v úzadí. Predsa len, stále musím zostať ostražitá, zvážiť pre a proti a dbať aj na to, aby som sa vo vlastnom úsudku nezmýlila.

„Karanténa mi vlastne dala návod na nový spôsob zmýšľania. To, ako sa dívať na možnosti umenia a ako oceniť veci týkajúce sa slobodného života.“

Keď spomínate úsudok – svojho času ste sa práve o fotografii vyjadrili ako forme komunikácie budúcnosti. O tom, že sa môže stať jedného dňa samostatným jazykom. Namiesto fyzického objektu je dnes čírym fenoménom, ktorý nemožno nijako uchopiť. Ako vnímate takýto zásadný prechod v chápaní média?

Fotografia bola odjakživa priam hranične rozporuplná. Pôsobila predsa ako niečo, čo umeniu, ale aj spoločnosti mohlo uškodiť. Už keď vznikala, tak mnohí boli nešťastní, pretože tušili, že reprodukcia bude len znehodnocovať hodnotu originálu. Toto je ďalšia etapa fotografie, ktorá tentoraz patrí prakticky všetkým ľuďom bez výnimky. Zakaždým nastane nejaká fáza, ktorá je bodom, v ktorom je treba začať prehodnocovať. Život pritom plynie vždy ďalej, nedá sa všetko zastaviť a počkať si na verdikt. Nikto predsa nemohol tušiť ani to, že nás zaskočí pandémia, alebo že skončíme v karanténe. No, stalo sa. A dnes sme následkom toho nútení nazerať na veci z každej strany. Doba nevyhnutne prináša zmeny. Môžeme ich tušiť a môžeme ich aj predpokladať, no nie je to presne podľa scenára.

„Vzniká veľmi veľa balastu a gýču. Nedá sa s tým robiť nič iné, len uvažovať a prehodnocovať. Treba prejsť celou tou cestou, aby ste videli, čo je dobré a čo nie je dobré.“

Ukazuje sa, že ste naozaj mali pravdu a fotografia už je samostatným jazykom. Veď vizuálna komunikácia je dnes snáď ešte zásadnejšia, než tá verbálna. Nezačína nás však ten všadeprítomný vizuálny tlak oberať o schopnosť komunikovať slovami, či dokonca plnohodnotne žiť?

Čím ďalej, tým viac sme ovplyvňovaní fotografiami. O prirodzené zážitky prichádzame rýchlo. Mnohí ich skôr spätne preberajú z toho obrazu a vnímajú ho ako pravdivý odraz toho, čo sa dialo. Umenie tú prirodzenosť v podstate začína nahrádzať. Preto sa snažím klásť dôraz na to, že je dôležité to, ako žijeme, čo robíme a ako konáme. Toto všetko sa, žiaľ, postupne vytráca. Ideálne by bolo, keby sa fotografii venovali morálne správni ľudia, tým jej však nechcem dávať akési privilégiá. Skôr verím tomu, že každý môže byť morálne čistý a múdry. Závisí to od daného spôsobu života a tiež toho, čo chceme naším životom povedať. Vizuálny svet nás dnes doslova prepadáva a fotografia je prostriedkom, ktorý vážne atakuje zmysly. Zvlášť vtedy, ak sa s ňou zaobchádza povrchne a bez zodpovednosti, hrozí, že jej vplyv môže mať nevídané následky. Taká možnosť tu skrátka je.

Videli ste tú perspektívu omnoho skôr, než iní. Nebolo to pritom prvý raz. Ako prijímajú ľudia takéto odvážne futuristické počiny a postoje?

Neviem, ako sa mi to podarilo, nevdojak mám pocit, že som vždy akýmsi spôsobom predznamenávala to, čo môže priniesť budúcnosť. Možno preto, že som vnímala dianie naokolo citlivejšie a síce ma ani tak nezaujímalo, čo sa môže stať, vedela som to nejako prebrať. Tým, čo som nakoniec vytvorila, som akoby v predstihu zachytila štýl, ktorý sa neskôr objavil, no vo väčšom a na viacerých miestach. Keď ste vizionárom, alebo sa snažíte vidieť do budúcnosti, vzbudzuje to zmiešané emócie a ľudia od vás často bočia. Druhí vás možno vnímajú, no aj tak to berú rozpačito. Nevedia, čo to môže priniesť a potrebujú mať od čohosi takého zo začiatku odstup.

Zrejme kvôli tomu prehodnocovaniu, ako ste spomínali. Ak by to mala byť len jedna lekcia, ktorú by mohol uplatniť vo svojom živote ktokoľvek z nás – ako by znela?

Možno ľudia, ktorí pre vás na prvý pohľad nemusia nič znamenať, môžu byť napokon tým najväčším prínosom. Treba byť otvorený. K tej neustálej zmene pohľadu na možnosti média ma dostal prakticky ktokoľvek, s kým som sa stretávala. Svoje som si odniesla aj zo stretnutí s výtvarníkmi, aj z návštev tlačiarní. Takým spôsobom som napríklad začala s farebnou fotografiou, ktorá sa dovtedy prakticky ani nerobila. Vtedy sa to odmietalo a dokonca aj keď som uviedla prvý farebný cyklus, mnohí boli sprvu mierne vykoľajení. (smiech)

Kvalitu obrazu a obhajobu štýlu posudzujete takmer celý život u generácií začínajúcich umelcov. Mnohých zaujíma, ako viete tak rýchlo posudzovať kvalitu fotografií. Čo by ste takým ľuďom odkázali?

Že je to životom. Sú to roky a roky práce. Štúdium techniky, histórie umenia. Uplatňovanie princípov do praxe. Dnes prevláda presvedčenie, že je pekné čokoľvek. Vzniká veľmi veľa balastu a gýču. Nedá sa s tým robiť nič iné, len uvažovať a prehodnocovať. Treba prejsť celou tou cestou, aby ste videli, čo je dobré a čo nie je dobré. Učiť sa, zbierať skúsenosti, prežívať chvíle v danom okamihu. Už len rozhovorom s druhými sa dá veľa zistiť. Záleží na schopností počúvať sa navzájom, sústrediť sa na vnímanie toho, čo je v slovách tých druhých. Dokázať komunikovať. A to by malo byť viditeľné aj na zábere.

Evoque oslavuje 10 rokov: Kam sa posunulo toto obľúbené SUV?

0

Presne pred desiatimi rokmi bol verejnosti predstavený nový koncept prémiového mestského cross-coupé automobilky Land Rover. Čo pamätné ste zažili v roku 2011 vy?


Prvé náznaky už v roku 2008

Futuristický dizajn nového crossoveru rozvírili vody automobilového trhu už tri roky pred skutočným predstavením modelu Range Rover Evoque.

Koncepčný Land Rover LRX bol ambicióznym krokom dizajnérskeho tímu, pretože sa mu podarilo navrhnúť vozidlo, ktoré nebolo primárne určené dobrodruhom, ale skôr mestským vodičom.

Koncepčný model Range Rover LRX z roku 2008 až príliš pripomína Range Rover Evoque

Napriek tomu sa pri modeli LRX počítalo s terénnymi schopnosťami pre pohodlnú jazdu nielen po spevnených cestách, ale aj v prírode.
Prvá generácia priniesla senzáciu
Koncept, s ktorým Land Rover prišiel v roku 2008, dostal reálnu podobu v júli 2011. Zachoval si veľkosť, línie, no prvý Range Rover Evoque získal vyspelú škálu technológií pre jazdu na každom type povrchu. Systém Terrain Response okrem režimu pre jazdu na tráve, štrku, snehu a piesku obsahoval aj športový a ekologický režim.

Aj keď sa exteriér prvého Evoque až identicky podobal na koncepčný model LRX, jeho interiér dostal úplne inú podobu.

Range Rover Evoque Dynamic, modelový ročník MY2012

Sériovo vyrábaný Evoque dostal náladové osvetlenie interiéru, ktoré sa menilo aj na základe zvoleného jazdného režimu. Pre pohodlie vodiča bolo vozidlo vybavené systémom Štart/Stop a 5-palcovým informačným displejom.

Interiér modelového ročníku Range Rover Evoque 2012

Súčasťou príplatkovej výbavy bola panoramatická strecha, vyhrievané sedadlá spolu s volantom a stieračmi, ktoré sú v súčasnosti obsahom balíka Cold Climate Pack. Centrum multimediálneho systému bol 8-palcový dotykový displej, ktorý dokázal zobrazovať samostatný obsah pre vodiča aj spolujazdca.

Vtedajší záujemcovia si mohli vybrať až z dvanástich farebných spracovaní interiéru, troch druhov kontrastnej úpravy strechy a viacerých dizajnov ozdobných líšt z kovu a dreva.

Exteriérové verzie prvej generácie Range Roveru Evoque

Ak ide o špecifikáciu jazdných vlastností, Range Rover Evoque pre rok 2012 bol vybavený 6-stupňovou automatickou prevodovkou a na stovku sa dokázal dostať za 7,4 sekundy.


Model 2013 s faceliftom a balíkom výbavy Pure

Tak ako všetky modelové ročníky, aj Evoque pre rok 2013 prichádza na trh v dvojdverovej a štvordverovej verzii. V tej dobe to bol pre malý crossover celkom nevídaný dizajn. No práve vďaka tomu dokázal Land Rover skĺbiť do jedného vozidla všetky potreby moderného vodiča – od štýlu, funkčnosti až po praktickosť.

Najväčšou zmenou modelového ročníku 2013 bol však mierny facelift prednej masky a prítomnosť parkovacieho asistenta spolu s navigáciou v teréne.

Spolu s týmto modelom prišla nová, dostupnejšia balíková výbava Pure.

Verzia 2014 s množstvom vylepšení

Úspech predošlých modelových ročníkov bol obrovský, a tak ako to už býva zvykom, Land Rover sa rozhodol vysoko nastavenú latku preskočiť s dostatočnou rezervou.

Nový Evoque prinášal celý rad pokrokových technológií a vylepšení pre komfort celej posádky. Výsledkom technologických vylepšení bolo zníženie emisií o 9,5 % a spotreby paliva až o 11,4 %.

Novinkou bola 9-stupňová automatická prevodovka, sedem nových asistenčných funkcií a množstvo ďalších dizajnových vylepšení interiéru. Automatická prevodovka bola jedna z prvých 9-stupňových prevodoviek, ktoré sa montovali do osobných vozidiel.

Tento Evoque získal tiež systém Active Driveline, ktorý pracuje s pohonom všetkých kolies iba počas ustálenej jazdy nad 33 km/h. Pre jednoduchšie parkovanie pribudla funkcia Park Exit pre výjazd z paralelného parkovania a Perpendicular Park pre navádzanie vozidla do stredu parkovacieho miesta.

Okrem technických vylepšení nastali zmeny aj v dizajne – Evoque pre rok 2014 dostal nové farebné verzie, štyri nové dizajny kolies s novým Land Rover znakom na diskoch, prednej maske a kufri.


2015 aj vo verzii Convertible (kabriolet)

Pokrokový vo všetkých smeroch. Modelový ročník 2015 bol prvou verziou kompaktného SUV od Land Rover-u s pokrokovým zábavno-informačným systémom InControl. Bohatá ponuka funkcií a aplikácií sa dala rozšíriť prostredníctvom integrácie Apple CarPlay a Android Auto. Ovládať ste ich mohli dotykom na 8-palcovej multimediálnej obrazovke.

Range Rover Evoque sa však zapísal do histórie z úplne iného dôvodu. Bol to prvý Range Rover so sklápacou strechou. Evoque vo verzii Convertible, ktorý zhmotňoval luxusné SUV bez akýchkoľvek kompromisov, nastavil latku v dizajne kompaktných mestských vozidiel na úplne inú úroveň.


Po veľkom úspechu limitovaná edícia


V roku 2016 oslávil Land Rover vyše 520 000 predaných vozidiel Range Rover Evoque vo svete tak, ako to urobil už mnohokrát predtým. Ember Limited Edition v červeno-čiernom prevedení získal okrem unikátneho dizajnu aj 10,2-palcový multimediálny displej a efektívne motory Ingenium s nižšími emisiami CO2 od 109 g/km a úspornejšou spotrebou paliva 4,2 l na 100 km.

Šieste výročie predaja s novým špeciálom


V roku 2017, keď Range Rover Evoque oslavoval šesťročnicu na trhu, strhol na seba vlnu pozornosti nový špeciálny model Landmark so žiarivou modrou karosériou, údajne inšpirovanou tyrkysovými kanadskými jazerami.

Dôvodov na oslavu však bolo oveľa viac. Dovtedy stihol Evoque pozbierať vyše 200 ocenení, až 80 % vozidiel vyrobených v UK bolo exportovaných do 130 krajín sveta a v hlavnej Land Rover fabrike v Británii sa dovtedy vyrobilo vyše 600 000 kusov tohto SUV.

Evoque označili za najlepšie kompaktné SUV v Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Brazílii. Oslavou všetkých úspechov bola špeciálna edícia Evoque Landmark, ktorá okrem spomínanej modrej bola dostupná aj vo farbe Yulong White a Corris Grey.

Dynamické tvary vozidla umocňovala kontrastná strecha a šedé exteriérové prvky. Cena tohto lukratívneho modelu sa pohybovala okolo 43 000 eur (39 000 libier).


V roku 2018 sa zrodil „malý Velar“


Podoba Range Rover-u Evoque, ako ho poznáme dnes, sa začala črtať pred tromi rokmi. Modelový ročník 2019 sa mal stať novým štandardom kultivovanosti a udržateľnosti. A tak sa aj stalo.

Charakterizovala ho úplne nová architektúra podvozku, tuhšia karoséria, výraznejšia silueta, pokroková technologická výbava a avantgardný dizajn inšpirovaný Range Roverom Velar. Výrobca poznamenal, že jedinou nezmenenou časťou boli pánty dverí. Veď posúďte sami.

Range Rover Evoque pre rok 2019

Medzi najväčšie úspechy modelového ročníku 2019 patrilo 5-hviezdičkové hodnotenie bezpečnosti Euro NCAP a víťazstvo v kategórii najlepšie SUV v súťaži Svetové ženské auto roka 2019.

Vývoj v posledných rokoch


Od roku 2020 je Range Rover Evoque dostupný už aj ako plug-in hybrid. Spolu s prepracovaným dizajnom exteriéru a interiéru prichádza aj nový informačno-zábavný systém Pivi. Súčasťou infotainmentu je streamovacia služba Spotify.

V rovnakom období vstupuje do hry Range Rover Evoque Autobiography s najvyššou možnou mierou prémiovosti a luxusu.

Range Rover Evoque v špeciálnej edícii Autobiography pre rok 2021

Prémiovosť má Land Rover zakorenenú v značke dlhodobo. Dôkazom toho je množstvo špeciálnych edícií, ku ktorým sa v roku 2021 pridal ďalší unikátny model. Evoque v prevedení Bronze Collection rozširuje luxusnú kolekciu Autobiography.

Tá je k dispozícii v troch farbách s jedinečnými dizajnovými interiérovými aj exteriérovými prvkami. Tým najvýraznejším je azda kontrastná strecha Corinthian Bronze s bočnými prieduchmi vo farbách leštenej medi.

Páči sa vám nový Evoque? Príďte si ho pozrieť do najväčšieho showroomu prémiových vozidiel Jaguar Land Rover. T.O.P. AUTO PREMIUM nájdete na Rožňavskej 30 v Bratislave. Alebo si pozrite naše skladové vozidlá Range Rover Evoque online.

Nové číslo v predaji

0

Nové číslo magazínu je tu! Tentoraz na tému „CESTA“. Dozviete sa v ňom:

  • aký je kočovný život
  • akou umeleckou cestou si prešla uznávaná fotografka Milota Havránková
  • dá sa cestovať osamote?
  • príbeh slovenskej značky „Zlaté zrnko“
  • poznáte francúzsku oblasť Camargue?
  • a veľa iného

Magazín bude dostupný vo vybraných predajniach siete Mediapress, alebo si ho môžete objednať tu.

V jednoduchosti je krása – debut nového modelu Rolls Royce Ghost na Slovensku

0

Nový Rolls-Royce Ghost absolvoval svoju oficiálnu premiéru na Slovensku a vôbec po prvý krát bol predstavený v Bratislave. Vedúce osobnosti spoločenského života v slovenskej metropole mali príležitosť zoznámiť sa s ním počas exkluzívnej večernej recepcie.

Karel Kadlec, obchodný riaditeľ spoločnosti Rolls-Royce Motor Cars Praha a zároveň usporiadateľ podujatia pri tejto príležitosti zdôraznil: „Slovensko je kľúčovým pilierom nášho kontinuálneho obchodného úspechu, pričom uplynulý rok iba potvrdil, ako dôležité je budovanie dlhodobých vzťahov s našimi zákazníkmi. Sme preto nesmierne poctení, že môžeme predstaviť nový Ghost v Bratislave, keďže prvotná spätná väzba od našich slovenských klientov naznačuje, že prvá limuzína s pohonom všetkých kolies z dielne Rolls-Royce plne vyhovuje ich požiadavkám.“

Nový Ghost je dokonalý vo svojej jednoduchosti. Vytvorenie takto čistého sveta bolo pre značku jednou z najväčších výziev v celej jej histórii. Nový Ghost je skutočne technologicky najdokonalejším automobilom, aký kedy Rolls-Royce vyrobil.

„Uvedenie nového modelu Ghost prináša aj úplne nové moderné ponímanie sveta luxusu,“ uviedol Frank Tiemann, riaditeľ pre korporátnu komunikáciu pre Strednú a Východnú Európu spoločnosti Rolls-Royce Motor Cars, pričom ďalej dodal: „Akonáhle sme odhalili nový model vozidla Ghost, okamžite sa stal vlajkovou loďou nového post-opulentného sveta luxusu.“

Dizajnéri, konštruktéri  a remeselníci požadovali pri procese vzniku vozidla absolútnu tvorivú slobodu, aby mu tak mohli vdýchnuť jedinečnú osobnosť a špecifický charakter. Vďaka tomu dokázali vytvoriť autentický, superluxusný produkt bez akýchkoľvek obmedzení platforiem bežne využívaných pri vozidlách vyrábaných vo veľkých sériách. Pre nový Ghost preto použili vlastnú patentovanú architektúru hliníkového priestorového rámu.

Túto konštrukciu využíva výlučne značka Rolls-Royce, pričom tvorí základ jej vlajkovej lode – modelu Phantom a nájsť ju možno aj v prelomovom SUV modeli Cullinan. Flexibilita a vynikajúce vlastnosti priestorového rámu umožnili jeho využitie v novom vozidle Ghost, ktorému dodáva vynikajúce estetické a technologické rysy vrátane ešte lepšej akustiky.

Vzhľadom na to, že klienti požadovali od nového modelu Ghost ešte viac, zamerali sa konštruktéri Rolls-Royce na celkovú architektúru vozidla, a to najmä na technológiu pohonu a riadenia všetkých štyroch kolies. Vytvorili tak úplne novú cieľavedomú osobnosť vozidla.

Nový Ghost odráža úplne nové ponímanie luxusu, ktoré je definované minimalizmom a čistotou, čo podčiarkuje samotnú podstatu vozidla. Už pri vzniku prvých skíc, ešte pred prvotným návrhom nového modelu Ghost a vývojom jeho technických riešení, dostal tento dizajnérsky smer pomenovanie „post-opulentný“ („Post Opulence“). Tento princíp, ktorého korene je možné postrehnúť v architektúre, móde, dizajne šperkov či lodí, reprezentuje myšlienkový a umelecký smer definovaný skôr striedmosťou a autenticitou materiálov než prehnanou okázalosťou.

Estetika interiéru uplatňuje rovnaké minimalistické princípy ako exteriér. Pre docielenie príjemného útočiska a uvoľnenej atmosféry vo vnútri vozidla preto neboli použité okázalé detaily ani povrchné ozdoby. To všetko dáva vyniknúť samotnej podstate automobilu a zároveň umožní maximálnu možnú mieru personalizácie prostredníctvom Bespoke programu individuálnych úprav šitých na mieru požiadavkám klientov.

Pre tých, ktorí vyjadrili túžbu po biznis limuzíne, ktorú počas týždňa využijú s vodičom a na víkend sa premení na pohodlný a dynamický sedan, ktorý riadia sami klienti, je odpoveďou model Ghost Extended. Ghost Extended nesie svoju vlastnú identitu v rámci minimalistickej filozofie dizajnu a ponúka dokonalý pôžitok z vylepšeného priestoru na zadných sedadlách, a to bez akýchkoľvek kompromisov v dynamike jazdy. 


Ghost Extended je o 170 mm dlhší ako model Ghost, a poskytuje tak viac priestoru pre nohy v zadnej časti vozidla než akýkoľvek iný štvormiestny sedan s výnimkou modelu Rolls-Royce Phantom Extended. Väčšia dĺžka vozidla bola dosiahnutá predĺžením zadných dverí a karosérie okolo zadných dverných otvorov, čo umožnilo zachovanie línií vozidla.

Kadlec zdôraznil: „Napriek výzvam z prvej polovice roka 2021, ktoré sme zvládli dobre, sa zdá, že klienti vnímajú dobu neistoty ako ten správny čas na investovanie do niečoho, čo má trvalú hodnotu.“

Spoločnosť Rolls-Royce Motor Cars Prague oslavuje v roku 2021 svoje piate výročie. Od okamihu svojho otvorenia v apríli 2016 dokázali v pražskom obchodnom zastúpení značky Rolls-Royce získať šesť svetových a európskych ocenení, a svojim klientom od českého Ašu cez slovenské Vysoké Tatry až po Čiernu nad Tisou odovzdali viac ako 100 vozidiel. Predaj medzi oboma republikami je pritom rozdelený zhruba na polovicu – v Českej republike sa predá približne rovnaký počet automobilov Rolls-Royce ako na Slovensku.

Umenie bližšie k ľuďom: Najnovšie už aj v galérii na nábreží Dunaja

0

Priblížiť umenie viac ľuďom a spríjemniť im bežný deň aj bez návštevy galérie – to je jeden zo zámerov novootvorenej galérie na ľavom brehu Dunaja v Bratislave. V obľúbenej reštaurácii Sajado, ktorá sa nachádza v rámci nákupného centra Eurovea, si po novom okrem kulinárskych špecialít budete môcť vychutnať aj súčasné výtvarné umenie.

Z redakcie sme sa vybrali na slávnostnú vernisáž prvej výstavy, ktorá sa v týchto priestoroch koná. Dostala názov Farby nad riekou a prezentuje umenie slovenského akademického maliara Jaroslava Nováka a čínskej výtvarníčky Yiyu Zhou.

Galérii prajeme veľa návštevníkov bažiacich po umení. Výstava Farby nad riekou je prístupná denne od 11. do 22. hodiny do 4. septembra 2021, vstup je voľný.