Autentické príbehy, nadčasové témy

Úvod Blog

Sochár Jakub Trajter: Hmota je len nositeľom obsahu. Naše telo sa v živote neustále vyvíja a mení, avšak to, čo nás identifikuje, zostáva rovnaké

0

Ako prvý na Slovensku pri tvorbe sochy využil 3D tlač. Pracuje s chladnou estetikou, obľubuje kov a snaží sa pri práci s ním hľadať nové možnosti. Tvorí a žije v Bratislave.

Čomu sa aktuálne venujete?

Priebežne sa venujem projektu, ktorý má v rámci revitalizácie vzniknúť na bývalom Gottwaldovom námestí (dnes Námestie slobody, pozn. red.). Spoločne s  architektmi B. Lackovičom a E. Zatlukajom sme vyhrali súťaž na realizáciu Pamätníka revolúcie ´89. Paradoxne pre nás zásadná historická udalosť, a nemá zatiaľ hmotnú realizáciu. Pamätníky zažívali svoj vrchol práve v predošlom režime, pocta neznámemu vojakovi bola v každom meste. Mladí ľudia a teenageri majú – ak vôbec – veľmi skreslenú predstavu o tom, ako sa ako sa žilo pred rokom 1989.

Je dôležité zobrazovať to, čo nevidíme?

Ja si myslím, že áno. Odhaliť  nevidené skutočnosti…je  rozšírenie si obzoru.

Ako povedal Bruce Nauman, „skutočný umelec pomáha svetu odhaľovaním mystickej pravdy.“

…každý z nás však „nevidí“ niečo iné.

Súhlasím. Skutočnosť okolo nás je vystavaná z materiálu. Pre mňa je socha dialóg s materiálom.

Snažíte sa divákom, „konzumentom“ umenia vysvetľovať, čo ste vy videli, resp. nevideli? Alebo toto poznanie nechávate na nich?

Sú ľudia, ktorí vidia, čo som videl ja a sú ľudia, čo vidia niečo svoje. Pre mňa je nový pohľad často zaujímavý.

Predpokladám však, že ak divák vidí v diele niečo iné, než vy, nevnímate to ako nepotvrdenie svojich kvalít.

Určite nie.

(Medzičasom sme sa presunuli do hornej časti ateliéru, v ktorých sú vystavené niektoré diela. Vďaka výbornému svetlu má návštevník pocit, akoby bol v privátnej galérii.)

Ako vznikali tieto diela?

Je tu odliaty bonsaj do bronzu, spojený niťami so svojím tieňom. Teda zhmotnený tieň stromu, zhmotnená nevidená skutočnosť. Rád experimentujem, a preto si bronz lejem sám tu  v ateliéri. V prvom rade komplikovanosť (diela sú obsahovo veľmi bohaté, pozn. red.), a navyše kontakt s dielom, je veľmi dôležitý vo všetkých fázach tvorby. Odlievanie,  je veľa rôznorodých technologických postupov a umelec stráca možnosť vstúpiť do diela, pokiaľ nie je súčasťou.  Pri experimentálnych veciach je každý kontakt autorský. Pri sériovejšej výrobe je to iné. Tam nie je problém, aby remeselník jednoducho skopíroval predlohu.

Povedzme v týchto figurálnych motívoch  rozvíjam podobný aspekt ako u tieňov. Dynamika  tvaru nevidenej skutočnosti. Vzťah formy a obsahu, v tomto prípade okamih, keď sa vedomie odpútava od svojej fyzickej podoby.    

Akým spôsobom určujete, kde táto hranica medzi fyzickým a psychickým vzniká?

Dochádzam k tomu, že hmota je len nositeľom obsahu. Naše telo sa v živote neustále vyvíja a mení, avšak to, čo nás identifikuje, zostáva rovnaké. Ja som stále ja. Telo sa mení, ja ostávam.

Hovorili ste, že niektoré bronzové diela ste možno mali ponechať v pôvodnej surovej podobe. Existuje teda vo vašom prípade aj váhavosť, resp. nespokojnosť s výsledkom?

Počas tvorivého procesu je veľa možností, ako ideu znázorňovať, viesť a tvarovať. Vždy si však volíme jednu cestu a tie ostatné idú v tom momente bokom. Silný moment tvorivého procesu, jedinečnosť okamžiku, kontakt s materiálom.

Aj v živote si vyberáme z rôznych ciest. Kedy ste si uvedomili, že umelecká cesta je pre vás tá pravá?

Už odmalička som mal  bohatú fantáziu. To je aj odpoveď na otázku (úsmev).

Prejdime k obrazom. Tie, ktoré tu visia, sú pomerne temné až chladné.

Takmer všetky sú  „in progres“ . Väčšinou sú to „rozmaľované“ staršie veci, ktoré som už začal dávnejšie premaľovávať. Neviem či niektoré vôbec dokončím. Maľba ma baví a je to skvelý spôsob ako si oddýchnuť, lebo robiť sochy dá zabrať. Pripravujem syna na talentové pohovory, takže teraz kreslíme skôr realistické štúdie, baví ma to ešte viac s odstupom času .

Nachádzame sa v industriálnom priestore a vyzerá to, akoby niektoré diela už mali kus „života“ za sebou.

Áno, viaceré objekty vznikli recyklovaním  materiálov. Napríklad toto dielo (hríby) je vytvorené z nitov, ktoré tvorili spojivo na Starom moste a keď doslúžil, doviezli ich sem do blízkeho kovošrotu. Bývali časy, keď som tam chodil každý deň  ráno a hľadal, čo by sa mi mohlo hodiť, alebo sa len tak inšpirovať. A našiel som tieto „hríby“. Dielo predstavuje lesnú cestičku, na ktorej sa nity trascendentujú; v podobe magických húb zasadených v tuneli, v metafyzickom  charaktere sú schopné sa transformovať a otvoriť nám iné vnímanie, akým je naša materiálna platforma.

V kovošrote ste teda boli obľúbený (úsmev).

Poviem vám, ako som dostal pravidelný návyk na kovošrot. Bola nedeľa, práve som sa vrátil z chalupy a všimol som si, že mi chýba na záhrade bronzová socha. Napadlo mi, že by mohla byť v kovošrote a vedel som, že jediný otvorený je ten pod Prístavným mostom. Cestou som sa zastavil na polícii podať trestné oznámenie a pokračoval som na kovošrot. Všade boli haldy  materiálov, oceľové platne hrubé ako panely, množstvo škrobov a matíc. Vskutku veľmi inšpiratívne miesto, človek vidí množstvo foriem, vzorov a nápadov ležať na obrovských hromadách len tak vedľa seba. Neuveríte, socha tam bola a kúpil som ju naspäť za slušného  rozruchu, ktorý táto udalosť vyvolala.

Kúpil?

Kúpil. Za tridsať eur. Potom som išiel na policajnú stanicu, aby som nahlásil, že som dielo našiel. To bolo zložité, musel som vysvetliť, že nejde o poisťovací podvod. Povedali mi, že vec musia vyšetriť. Predvolali zamestnancov, účtovníčku a majiteľa zberného dvora vypovedať. Tam ma mali potom ozaj radi (smiech). Dal som sochu polícii na expertízu pre odhad škody. Ukázalo sa, že som dielo podcenil. Dielo ohodnotili súdni znalci na viac ako som si ho cenil ja.  No a odvtedy som do kovošrotu začal chodiť častejšie.

Umenie, najmä to vaše, je teda aj ekologické.

Priznám sa, že som nikdy nemal veľký cit pre ekológiu, ale keď sa narodil náš syn Tomáš, uvedomil som ako rýchlo sa dejú niektoré zmeny. Mám rád prírodu, inšpiruje ma a je  pre mňa dôležitá. Tento vzťah sa určite odráža v mojej tvorbe. V pomerne kritickom pohľade na situáciu v podobe katastrofických enviromentov zobrazujem spätnú väzbu prírody. Po dokončení objektu Tsunami sa následne o pár dní stala katastrofa v Japonsku.

Uvedomiť si zodpovednosť za prírodu a prostredie, ktoré vytvárame, musí byť priorita.

Keď spomínate prírodu, tak v záhrade Andreja Rudavského, ku ktorému ste chodili počas svojich štúdií, ste sa museli cítiť fantasticky. Ako si na neho spomínate?

Prežil som s sním toho veľa a najlepšie zážitky mam z obdobia keď sme boli v ateliéri len sami  dvaja . Mal pre mňa  pochopenie. Bol som skôr  „výmyselník“ (úsmev), ale on zo mňa dokázal spraviť precíznejšieho človeka. Keď videl  prvý  tlačený objekt (r.2009, objekt Inkubácia, pozn. red.) bol nadšený, rozprávali sme sa o možnostiach a potenciáli tejto technológie a s odstupom času sa naše slová naplnili. Mal obrovský zmysel pre technológie a moderné veci, stále sa posúval dopredu.

To máte aj vy. Inovátorsky ste v tvorbe použili 3D tlač.

 Transcendovanie digitálnych informácii a experimentovanie sa ešte len začína.

Pri diele Tsunami využil Jakub Trajter techniku 3D tlače.

(V príjemnom rozhovore sme sa presunuli do spodnej časti ateliéru, kde diela vznikajú.)

Cítim sa tu ako v inom svete…

Pozrite sa, tieto srnky. Je to čistá „low poly“  geometria, surová záležitosť.  Chcem ich inštalovať tu v industriálnom prostredí. Sú to v podstate „street art“ objekty. Keď oceľ ešte zhrdzavie, budú vyzerať autenticky. Zvárané železo mi umožňuje svižnú modeláciu a akoby nižšie rozlíšenie. Dáva pocit pominuteľnosti, ale aj hravosti.  

Možno to bude aj symbol istej konečnosti a starnutia…

…alebo aj toho, čo sa v dnešnom svete začína vytrácať.

Ktorý materiál v sochárstve preferujete?

Kov je mi najbližší. Možnosti spracovania  a vlastnosti  kovov pokrývajú moje potreby. Technológia odlievania  bronzu, zváraná oceľ, presný laser alebo expresívna stopa plazmou.  Napríklad pri 3D tlači je výstup veľmi sterilný, posunom do kovu v bronze sa presadí  autonómnosť tradičného materiálu. Spojenie tradičných postupov a materiálov v kombinácii so súčasnými možnosťami a spracovaním otvára nové možnosti.

Pomáha vám niekto s ťažkými prácami?

Mám pár pomocníkov. Majstra, ktorý je každodennou súčasťou už viac ako desať rokov. V prípade potreby sú ľudia, na ktorých sa môžem obrátiť .

Ako a kedy tvoríte? Fixujete sa počas dňa na pevne stanovenú hodinu, alebo tvoríte vtedy, keď máte chuť a náladu?

Nechcem aby to vyznelo nezdvorilo, no ja sa dostanem do pohody, až keď som v ateliéri sám. Medzi piatou až ôsmou hodinou večer som už tak akurát unavený a zároveň uvoľnený pre spontánne nápady. Večer sa mi dobre robia návrhy, ale s materiálmi začíname robiť od rána. Treba dopredu vedieť, čo chceme robiť a prácu „zadeliť“. Priznávam, niekedy je to trochu únavné, preto mám rozrobených viac vecí a dám si zmenu. Realizujem aj dizajnové solitéry, teda úžitkové veci, alebo objekty technického charakteru, ktoré musia byť predovšetkým funkčné. K jednoduchým riešeniam sa treba dopracovať.

Niektoré vaše diela sú rozmerovo veľké a vyžadujú si aj veľký priestor, aby vynikli.

Áno. Zatiaľ sa mi darí ich umiestňovať.

Reflektujete vo svojich dielach spoločenskú náladu? Vplývajú udalosti, ktoré sa dejú, na to, ako vyzerajú vaše diela?

Určite áno. Umenie má v sebe sociálny aspekt. Vo verejnom priestore je to aj zodpovednosť.

Pri spomínanom pamätníku sme ako kolektív autorov intenzívne uvažovali, ako obsah uchopiť čo najlepšie. Je to citlivá téma a významná udalosť. To, ako sa vyvíjala, malo na náš návrh zásadný vplyv. Rozhodli sme sa zachytiť moment tejto udalosti tak ako sa odohrával. Ľudí, čo  sa postavili za myšlienku demokracie. Ich stopy, odtlačky v čase na konkrétnom mieste, s ktorými je možné sa aj dnes identifikovať. Pamätník bude pochôzdnou súčasťou námestia, výpoveď obsahovo bohatá, no objemovo subtílna. Na rozdiel od trendu veľkých objemov a prázdnych obsahov.    

Pred niekoľkými rokmi ste reprezentovali Slovensko na svetovej výstave Expo v Miláne. Čo vám to dalo a čo vzalo?

Podujatia tohto typu sú masového charakteru. Práca a inštalácia na mieste boli skvelá skúsenosť práce vo väčšom tíme ľudí. Musím uznať, že som sa veľa naučil – aj o tom, ako tieto podujatia fungujú. Na Expo sa prídu pozrieť milióny ľudí. Spätná väzba bola veľmi pozitívna, ľudia dodnes reagujú a pamätajú si objekt nerezového vtáka z kôs, nožov, kosákov a lyžičiek.

Podmienky na tvorbu máte veľmi dobré, váš ateliér je priestranný a podnetný. Stretávate sa na Slovensku s nejakými problémami, ktoré by vám tvorbu komplikovali?

Slovensko je malá, mladá a pomerne konzervatívna demokratická krajina.

Je to o prístupe a vnútornom nastavení. Tým, čo neviem zmeniť, sa snažím nerozptyľovať, treba si ísť svojou cestou. Veci sa komplikujú, to je štandard a v tvorbe tomu nie je inak. Ako vravieval môj profesor Juraj Meliš, je to beh na dlhú trať. Naopak, ľudia, ktorých na Slovensku  stretávam, kreatívnych alebo technicky zameraných, sú správne „nakopnutí“. V prvom rade máme malý trh, ktorý nefunguje, ako by mal alebo mohol. Kultúra na Slovensku nebola zatiaľ na programe dňa. Ak si umelec zároveň robí agenta, môže ho to dosť limitovať, časovo a kvalitatívne. Treba  si robiť svoje, tvoriť a byť otvorený. Keď je človek k sebe úprimný, robí veci, ktoré pokladá za správne. Tak sa nestratí.

Foto: Marek Beňo

Jaguar zmodernizoval modely XE a XF: Majú lepší interiér a mild-hybridný pohon

0

Modely XE a XF si nedávno prešli faceliftom. Pozrieme sa na aktuálne novinky a povieme si o všetkých vylepšeniach, na ktoré sa môžete tešiť.

Menší model XE si modernizáciou prešiel už minulý rok, takže na jeho vonkajšom výzore nebolo potrebné niečo meniť. Zato jeho väčší brat XF sa dočkal hneď niekoľkých kozmetických zmien exteriéru.

Má prepracovanejšie obidva nárazníky, rozšírila sa maska chladiča a svetlomety dostali novú grafiku so zdvojeným písmenom J. Výrazné zmeny sa ale u obidvoch modelov udiali vo vnútri.

Je tu nová palubná doska, volant, stredový panel a aj výplne dverí. Hlavnou inováciou je však multimediálny systém Pivi Pro, ktorý Jaguar vyvinul v spolupráci s LG. Centrom infotainmentu Pivi Pro je štýlová jemne zakrivená dotyková obrazovka s uhlopriečkou 11,4 palca, ktorá má trikrát jasnejší displej a väčšie rozlíšenie.

Nový je aj digitálny prístrojový panel s uhlopriečkou 12,3 palca s modernou Head-up Display technológiou. Šofér má tak všetky potrebné informácie z prístrojov, médií, zoznamu kontaktov či navigácie pokope bez zbytočného rozptyľovania.

Možnosťou je aj spárovanie s telefónom pomocou rozhraní Apple CarPlay a Android Auto. Dvojica LTE modemov zabezpečuje lepšiu konektivitu. Systém tak zvláda bez zníženia rýchlosti vykonávať viacero funkcií naraz, napríklad streamovať hudbu a zároveň sťahovať aktualizácie.

Oba modely zároveň dostali druhú generáciu náramku Activity Key, ktorý funguje ako kľúč a zároveň obsahuje hodiny.

Vo výbave nechýba ani klimatizácia s ionizátorom vzduchu, aktívne potláčanie hluku audiosystémom či priehradka pre bezdrôtové nabíjanie telefónu. Praktické je aj vnútorné spätné zrkadlo s technológiou ClearSight, ktoré umožňuje prepínať medzi konvenčným zrkadlom a režimom kamery umiestnenej v anténe na streche. Vďaka nej vodič vidí za seba aj keď vezie pasažierov a má vzadu batožinu.

Britská automobilka zároveň zúžila pre model XF rozsah ponuky z pôvodných 68 verzií modelovej rady na 28, aby tak zákazníkom uľahčila výber. Počet možných kombinácii motorizácie, typu karosérie a výbav klesol aj v prípade modelu XE a to z 24 na 13. Má sa tak zároveň zvýšiť efektivita a kvalita výroby.

Zmeny sa udiali aj pod kapotou, kde odteraz budú výhradne dvojlitrové štvorvalce Ingenium doplnené osemstupňovou automatickou prevodovkou Jaguar.

V rámci zjednodušenej ponuky je na výber z troch motorov – dvoch benzínových a jedného naftového. Diesel D200 je vybavený 48-voltovým mild-hybridným systémom a má výkon 150 kW (204 koní). Benzínové alternatívy P250 a P300 počítajú s výkonom 184 kW (250 koní), respektíve 221 kW (300 koní).

Pri naftovom a benzínovom motore je na výber medzi pohonom zadných a všetkých štyroch kolies. Najvýkonnejší motor má výhradne pohon 4×4.

Príjemným prekvapením popri všetkých novinkách a vylepšeniach je aj nová, priaznivejšia cena.

Prečo sa nemusíte hnať za úspechom a prečo je to v poriadku

0

Text: MM

Žijeme v zvláštnych časoch. To, ako posudzujeme iných ľudí, že často ovplyvnené ich obrazom, ktorý o sebe vysielajú na sociálnych sieťach. Vtedy nadobúdame dojem, že na svete hádam ani neexistujú úzkosti, smútok, depresie, neexistuje chudoba a existenciálne problémy. Všetci žijú svoje šťastné životy plné úspechov, nových áut, topánok, všetci sedia u kaderníka, usmievajú sa a užívajú si luxusné dovolenky. Zároveň takmer na dennej báze čítame či počúvane o tom, že je potrebné byť úspešný. Vymyslite prevratný start-up. Nakrúcajte videá, robte podcasty, píšte blogy, buďte efektívni, robte networking, stretávajte sa a vymýšľajte nové projekty a produkty a služby. Zarábajte! Hlavne nezaspať na vavrínoch, no ešte predtým sa k nim treba prepracovať, všakže.

Čo však je úspech? Môže byť naozaj merateľný len pracovnými výkonmi a uznaním okolia? A záleží nám vlastne na tom, čo si myslí a ako nás posudzuje okolie? Musíme si dookola opakovať a počúvať, že by sme mali byť úspešní, inak naša snaha nebude mať žiadny význam a hodnotu? Mali by sme sa hanbiť za to, že takéto ambície nemáme? Alebo ešte ďalej – musíme robiť niečo extra na to, aby sme si mohli povedať, že náš život má zmysel? Odpoveď znie – nie.

Nemusíte sa riadiť zvykmi ľudí, ktorí sú považovaní za úspešných. Nemusíte každé ráno vstávať o piatej, vypočuť si najnovšie správy, zabehnúť desať kilometrov a dať si na raňajky pšenovú kašu s chia semienkami a lesným ovocím, lebo to tak robí niekto iný. Nie je ani nutné pracovať dlho do noci a stavať prácu nad všetko ostatné, ak to tak necítite. Každý z nás je iný, jedinečný, každý má svoj vlastný biorytmus a to, čo vyhovuje jednému, bude druhého ničiť. Dôležité je riadiť sa svojimi pocitmi a uvedomiť si, prečo pracujete. Ak vás zamestnanie vnútorne napĺňa, čerpáte z neho energiu a pocit zadosťučinenia, je to v poriadku. No niekedy je práca naozaj iba práca, a na tomto zistení nie je nič zlé. Možno sa práve vďaka práci môžete naplno venovať svojim záľubám. Cestovať, učiť sa, spoznávať. Práca nemusí byť nutne tým, čo vás definuje, hoci sme náchylní veriť, že naša hodnota spočíva v profesionálnych úspechoch.

Množstvo motivačných kurzov bolo a stále je zameraných na to, ako dosiahnuť úspech. No môžeme byť všetci rovnako úspešní podľa jediného vzorca? Rozdiely a nerovnosti medzi ľuďmi tu boli odjakživa. Skutočná rovnosť sa v spoločnosti hľadá komplikovane a absolútna rovnosť vo všetkých oblastiach zahŕňajúcich majetok, bohatstvo, výšku príjmu, otázky slobody a ostatné aspekty je utópia.

No vráťme sa k úspechu. Keď ľudia zistili, že napriek všetkým radám na motivačných seminároch a v múdrych knihách sa „úspech“, tak ako ho vníma väčšinová spoločnosť, akosi nedostavil, objavila sa iná téma. Motivátori nás začali ubezpečovať, že zlyhať je normálne. Že zlyhanie treba prijať, vyrovnať sa s ním, a dokonca dovoliť aj deťom, aby mohli zlyhať tiež.

Nikto nevraví, že dobre mienené a odborne podložené rady nám nemôžu pomôcť. Je určite prínosné vypočuť či prečítať si slová, s ktorými sa vieme stotožniť a identifikovať, prípadne sa inšpirovať príbehmi iných ľudí. No v prvom rade je potrebné myslieť na seba a nevnímať rôzne prístupy a odporúčania ako univerzálne návody na život. Lebo úspešný je predovšetkým ten, kto je vyrovnaný a spokojný sám so sebou.

Ako si ma hľadala láska

0

Text: Heidi Šinková

Hľadanie toho pravého niekedy býva s odstupom času vtipné. Minimálne pre ostatných. Herečka a performerka Heidi Šinková o tom čosi vie. Akákoľvek podobnosť osôb v tomto príbehu s osobami chodiacimi po našich uliciach NIE JE čisto náhodná.

Prípad č. 1: TALIAN

Ach…aký to bol pocit cítiť, že som stretla muža snov! Bol si černejší ako som bola zvyknutá, starší a nie veľmi pekný, ale to ani ja. Boli sme si kvit. Vlasy si mal vyholené, drsný výraz, bol si Talian. Zrazu sme ostali sami, v tom teplom večeri pri oleandroch, závan záchodov so zmesou tabaku z nočného podniku a tvoj vágny pohľad ma začal priťahovať… Je to už veľa rokov, ani si nepamätám, aké boli naše prvé spoločné vypovedané písmenká. Písmená sa však premenili do silnejších zhlukov krásnych slov a ja som ostala očarená mužom, ktorý mi chválil nohy, potom ruky a taký bol celý akýsi ako pre mňa.

Videla som ti hlboko do očí a rozumela každému ich pohybu. Aj ty si mi uzrel hlboko a bol si expert v chápaní. Rýchlosťou svetla si ma pochopil celú. Tú milo naivnučkú, tancujúcu Slovenku. Raz večer si ma vzal von, to si pamätám, lebo som ti nerozumela nič okrem „bella“ (pekná) a „cara“ (drahá) a stále si rýchlo bľabotal tým svojím očarujúcim talianskym jazykom a rozhadzoval rukami. Bľabotal a pátral. Na prsia, do hrdla. A ja, očarená talianskymi zvykmi, som si veľmi rýchlo zamilovala teba, krajinu i mäkké slová, ktorých význam som vnímala len telom. Myslím, že si mi rozprával aj o manželke, ktorá ťa opustila, o tvojich deťoch („bambini“), dokonca si mi ukázal nádherný výhľad, z ktorého bolo vidno na – zrejme – „kedysi tvoj dom“. Mal si pritom oči oddaného psíka, ktorý smúti a nechápe ľudskú nespravodlivosť.

Neuveriteľné, ale napriek tomuto intenzívnemu zážitku som ostala počas môjho prvého pobytu v Taliansku pannou. Moja zdržanlivosť ťa pritiahla až na Slovensko. Nebola som jediná, ale to vysvitlo na svetlo sveta až o pár nie príliš svetlých dní neskôr. Práve u mňa, v mojom prenajatom byte v centre mesta, som ti povedala tie ťažko derúce sa slová: SOM PANNA. NIEE, NEMYSLÍM ZNAMENIE. Nechcel si veriť. Čierne oči ti zasvietili ako svetlo na majáku a bol si taký chápavý a láskavý. Ešte v ten deň si odišiel do Trenčína. Lebo „kamarát musí ísť za kamarátkou“.

Aj druhý pobyt v romantickej talianskej Umbrii bol plný teba. Zavolal si ma na krásne miesto rozpálených kopcov a olivovníkov, kde stálo malé útulné sídlo pre turistov s bazénom a zvieratami, tvoj bratranec tam pracoval ako šéfkuchár. Možno, že si aj majiteľ, chodilo mi často hlavou, všetci boli k tebe prívetiví a chovali prasiatka, ktoré sa volali ako ty a tvoj šéfkuchár. A veeeeľmi to bolo vtipné. Akože tebe, lebo mne ani nie. A mali ste kone, na ktorých sme mali jazdiť. V ten večer sa jazdilo, z pahorka na pahorok. Premiéra! Ty si to už iste nepamätáš. V rámci pitia limoncella som prešla štádiami odmietania, vzrušenia, ostýchania, prehodnotenia, väčšieho vzrušenia, systematického rozmýšľania, uvoľnenia až odovzdania a nakoniec božského pochopenia. ÁNO, CHCEM TO! Bol to moment, ako sa vraví, tu a teraz. Dlhé tu a teraz, ktoré nemalo konca. Čvirik už išiel z posledných síl, lebo dievča nebolo pripravené, no napriek tomu, obalamutená presladeným limoncellom, po tejto noci som pannou viac nebola. Aká úľava! V 23 rokoch som sa konečne hrdo mohla pozrieť všetkým mužom do očí. Ba čo viac, všetkých vydatým a tehotným kamarátkam! Som ŽENA!

Na druhý deň ráno som sedela na terase s prenádherným výhľadom na lány olivovníkov a kopčekov, česala si vlasy a cítila sa ako bohyňa. Tak som sa pýtala sama seba, či by som tu vlastne chcela žiť, ak by na to prišlo. Lebo… mal si len jednu izbu s kúpeľňou, síce vskutku luxusnú, ale len jednu. V ten deň som raňajkovala s vami. Asi to bol personál turistického sídla, ty a ja. Taliančinu som sa usilovne učila, ale na váš dialekt som stále nemala. Smiali ste sa a žartovali, kukali po mne a mne neostalo nič iné, len sa usmievať tiež. Dobre, že som nerozumela. Veľmi dobre. Cestou späť k môjmu bytu, vo veľkom BMW X5 som opäť zacítila tvoju jedinečnú vôňu zmesi parfumu Aqua di Gio, koženej bundy a cigariet. Tak si mi voňal. Priam božsky a neodolateľne. V ten večer som ti volala a stále nás niečo prerušovalo. Ty si sa smial a hovoril niečo o prasiatku. A mne sa to zdalo nevhodné a so všetkou vážnosťou a úprimnosťou som nerozumela, prečo si takýto. Bola som zaľúbená. Rozmýšľala som nad tebou dňom i nocou, áno, treba použiť túto frázičku, lebo presne také frázovité bolo moje konanie. Chcela som byť s tebou, ty si ma mal všetkému naučiť. Tak, ako si ma naučil milovaniu. Po pár dňoch si prišiel do nočného podniku, kde som úplne mimo tancovala. Pamätám si na to ostro. Pozerala som na balkóne pri ružovom oleandri na hviezdy a prosila Vesmír, aby si dnes večer prišiel, aby som ťa konečne videla. A ty si prišiel a ja som sa potešila, pribehla za tebou, v žilách mi začala krv prúdiť oveľa rýchlejšie, chĺpky sa postavili a tak úprimne som si vychutnávala pohľad na teba. Keď si ma zbadal, veľmi si sa potešil aj ty. Bolo šero a tak mi uniklo, že si nehľadel na mňa, ale na blond útlu Rusku za mnou. Bez náznaku empatie si ju pritúlil a išli ste preč. Veď ona má dieťa! A je staršia! Áno, stála som ako pajác, ako stávajú ľudia, keď si stoja na kábli.

Po talianskej commedii dell´arte  sa stal zo mňa nový človek. Najpríťažlivejší muži boli pre mňa Taliani (áno, paradoxne), po prvýkrát vo svojom živote som napísala neslušnú SMS a prestala piť víno. A, aby som nezabudla, zmenila som si krstné meno.

A pochopila som, že:

  • Tmaví muži nemusia byť dobre obdarení, ale v každom prípade ti to nedarujú.
  • To, že sa muž tvári chápavo, neznamená, že chápe, že nechápeš.
  • Ak pomenúvajú príbuzní po ňom prasiatko alebo iné domáce zvieratká chované najmä na mäso, hľadaj v tom hlbší zmysel.
  • BMW radu X5 neručí za dobrý výkon jeho majiteľov.
  • Ci sentiAMO (v zmysle voláme si) neznamená Ti AMO(milujem ťa). 
  • „Ti voglio bene“ (mám ťa rád) pri sexe neznamená, že ťa má rád alebo ťa ľúbi, ale že ti chce urobiť dobre. 
  • Psie oči neznamenajú vždy vernosť, ale spoločný zvyk cikať pri stĺpikoch.

Autá a umenie idú dokopy. Presvedčí vás o tom galéria, ktorú otvárame v našom showroome

0

Inzercia

Na poschodí nášho showroomu sa nachádza priestor, ktorý nemal doteraz žiadne využitie. A keďže už aj samotná budova vyzerá ako umelecké dielo, rozhodli sme sa, že horný priestor zmeníme na galériu s názvom T.O.P. AUTO PREMIUM Art Gallery.

Samozrejme, nejde len o zužitkovanie voľného priestoru. Hlavná myšlienka tkvie v niečom inom.

Návštevníkom chceme ponúknuť dodatočný zážitok – výtvarný. Veríme, že ocenia nielen jedinečný dizajn vozidiel, ktorý je sám o sebe umením, ale aj výtvarné umenie. Okrem toho chceme vytvoriť priestor, v ktorom návštevníci strávia príjemný čas so svojimi blízkymi. A to všetko pri kvalitnom umení,“ uviedol riaditeľ Carlton Savoy Art Gallery Igor Turuk.

Práve s Carlton Savoy Art Gallery sme začiatkom septembra uzavreli spoluprácu. Dohodli sme sa, že táto galéria bude organizovať všetky vernisáže v priestoroch showroomu a postará sa o výber tých najlepších umelcov.

Prečo moderné umenie?

Vozidlá značiek Jaguar a Land Rover zosobňujú najmodernejší dizajn a technológie. Výrobca pri ich zostavovaní myslí na momentálne trendy a rovnako dbá aj o to, aby splnil požiadavky vodičov. A ako toto všetko súvisí s moderným umením?

Podobne ako vozidlá prémiových značiek, aj moderné umenie prináša niečo nové a aktuálne. Autori často svojimi dielami reagujú na súčasné zmeny, či už spoločenské alebo ekonomické.

A keďže vozidlá a moderné umenie majú veľa spoločného, do priestorov galérie sa takéto diela perfektne hodia.

Pokiaľ ide o konkrétne umelecké sféry, vystrieda sa ich tu hneď niekoľko. „V T.O.P. AUTO PREMIUM Art Gallery návštevníci uvidia maľby, sochy, grafiky, koláže či fotografie. Priestor chceme otvoriť aj hudobníkom, tanečníkom či literátom,“ upresňuje Turuk.

Plány na najbližšie obdobie

Galériu v priestoroch showroomu otvoríme už 17. septembra. Návštevníkov čaká slávnostná vernisáž, počas ktorej uvedieme výstavu Križovatky. V rámci nej budú prezentovať diela výtvarník Martin Dzurek a maliar Martin Šafárik.

A hoci naša práca úzko súvisí s cestami a križovatkami, názov sme nezvolili zámerne.

Slovo križovatka je univerzálny pojem. Dnes ho chápeme zväčša ako priesečník viacerých ciest. Avšak v prenesenom význame znamená aj priesečník ľudských osudov, životov alebo umeleckých tendencií. Zároveň vyjadruje znak kríža, ktorý patrí k najvýznamnejším kresťanským a ľudským symbolom,“ upresňuje kurátorka výstavy Mária Horváthová.

Tá návštevníkov prevedie výstavou, popíše im význam diel a celú tvorbu oboch autorov.

Samozrejme, slávnostnou vernisážou sa to ešte len začína. Počas roka máme v pláne zorganizovať šesť výstav. Už teraz môžeme povedať, že to nebudú len známi a renomovaní umelci.

V našej galérii umožníme vystavovať diela aj mladým začínajúcim umelcom. Chceme ich podporiť a vytvoriť tak lepšie podmienky pre rozvoj umenia.

Užitočné informácie

Ak už teraz viete, že T.O.P. AUTO PREMIUM Art Gallery navštívite, sledujte jej oficiálnu facebookovú stránku. Práve tam budeme zverejňovať informácie o nadchádzajúcich výstavách.

Pred návštevou vám odporúčame overiť si otváracie hodiny. Tie sú rovnaké ako v prípade showroomu Galériu teda môžete navštíviť každý pracovný deň od 8:00 hod. do 18:00 hod. alebo v sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod.