Hľadať

Kreatívny Richard Florida /INTERVIEW/

Kreativita je hybnou silou moderného globálneho hospodárstva, Richard Florida žiari. Jeho teórie, myšlienky a posledná kniha …

The Flight of the Creative Class dokonale rozvírili pokojnú hladinu „nudného“ života. Richard vidí šancu v kreativite, ktorú však zároveň považuje za najväčšie nebezpečenstvo pre USA.

Richard, pracovali ste ako profesor na veľmi zaujímavých univerzitách. V súčasnosti ste taktiež profesorom a okrem toho vediete dve spoločnosti. Ako ste dokázali spojiť dva odlišné svety – jeden založený skôr na teórii, druhý na praxi. Neprekážal vám niekedy stret teórie spoza katedry so svetom biznisu?
Zdá sa mi, že moje vlastné ja pracuje lepšie a radšej, pokiaľ mám v profesionálnom živote istú rovnováhu.  Vo svojom vnútri som viac akademický, milujem svet myšlienok, rád formulujem idey, rád debatujem a reformulujem vlastné myšlienky. Ale zisťujem, že moje ďalšie projekty mi pomáhajú zotrvávať v centre diania každodennej skutočnosti, ktorá nakoniec zas len ovplyvňuje moje teórie a výskum.
 Veľmi často sa vo svojej práci zaoberáte svetovými metropolami a hodnotíte ich podľa vzorca kreativity. Myslíte si, že kreativita môže výrazne posunúť jednotlivé mestá do popredia?
Kreativita – či už kultúrna, vedecká, občianska, technologická, spoločenská atď. je hybnou silou moderného globálneho hospodárstva. Mestské regióny sú kľúčovými laboratóriami, kde tento pokrok, inovácie a hybridizácia prebiehajú, založené všetky do jedného na intenzite a vzájomnom prelínaní. Je zaujímavé, že ak sa pozriete na hlavné kreatívne konštanty iba v USA zistíte, že hospodárske výsledky miest New York, Chicago, Los Angeles a Boston  spolu, sú väčšie ako celej Číny! Mestá budú vždy úspešné aj bez toho, aby posilnili vlastnú kreativitu, ale ich úspech určite nebude dlhodobý a konkurencieschopný v extrémnych podmienkach úspechov a pádov globálnej civilizácie tak, ako sa to darí kolískam kreativity, napríklad Londýnu a Torontu.  
Vo svojej novej knihe The Flight of the Creative Class ste sa vyjadrili, že kreativita je jednou zo síl ekonomiky. Predstavuje zmenu, dokonca hrozbu pre krajiny, ktoré sa kreativite a tvorivým ľuďom nevenujú s dostatočným záujmom. Konkrétne upozorňujete na „nezdravý“ trend v Spojených štátoch, ktoré môžu stratiť svoju vedúcu pozíciu v oblasti ekonomiky. Dokonca tvrdíte, že pre vašu krajinu sú väčšou hrozbou kreatívci zo zahraničia, ako terorizmus. V čom podľa vás spočíva tajomstvo a hrozba kreativity?
Budovať kreativitu a pritiahnuť záujem kreatívnych ľudí zo zahraničia nie je nebezpečné. Je to absolútna nevyhnutnosť modernej globálnej ekonomiky. V momente, keď USA a iné rozvinuté ekonomické štáty stratia konkurencieschopnosť a prestanú byť príťažlivé pre zahraničné talenty, vytratia sa z predných miest rebríčka. Nejde ani o to, že jedna, dve, či dokonca tri veľké mocnosti nahradia USA, skôr ide o to, že smerujeme k neuveriteľne mnoho polárnemu svetu, kde sa v rôznych regiónoch od Vancouveru po Melbourne rozvinú ekonomické prostredia, ktoré budú pomaličky ukrajovať zo slabnúcej dominancie Ameriky. 

Dovoľte mi priznať sa, že ma fascinujú vaše odvážne myšlienky a hlavne informácie o kreatívnych mestách. Práve pri problematike miest a ich tvorivom rozvoji sa bez problémov venujete otázkam komunity gayov. Teória o „priateľských mestách“, v ktorých sa výrazne prezentuje kreatívna trieda gayov je mimoriadne zaujímavá. V čom vidíte pozitíva ich koncentrácie v mestách? Sú naozaj ukazovateľom úspešného smerovania miest?
Myslím si, že sa dokonale stotožňujete s myšlienkou – prinášať čerstvý vánok života do zastaraných pravidiel.
Prítomnosť – a úspech –  spoločenstva gayov v mestách, ako aj prítomnosť ženskej populácie, či menšinových kultúr, starších ľudí, mládeže a iných, už tradične marginalizovaných skupín, je hlavným indikátorom ekonomického rastu a vývoja. Nie som zástancom myšlienky, že existuje priama úmera medzi množstvom gayov X a hodnotou Y ekonomického rozvoja, skôr si myslím, že v USA, či vo svete, sú úspešnejšie tie regióny, ktoré sa vyznačujú čo najotvorenejšou spoločnosťou. Je to intuitívna myšlienka, ale naozaj platí, čím sme otvorenejší k novým ľuďom a novým myšlienkam, tým úspešnejší sme v oblasti ekonomického, spoločenského a kultúrneho rozvoja. 
 Ako reagujete na kritiky, ktoré sa snažia negovať vaše idey? Nerozptyľujú vás, či neoberajú o drahocenný čas a energiu?
Niektoré kritiky považujem za mimoriadne prínosné, pretože vedú k ďalšiemu zdokonaľovaniu, alebo úplnému prehodnocovaniu mojich teórií a metodológií. Kritiky, ktoré ma vždy poriadne dostanú sú politicky motivované útoky. Verte mi, že tieto prichádzajú z oboch strán politického spektra. Myslím si však, že odhliadnuc od ostatného sa väčšinou dostávam do verejných diskusií s ľuďmi ako je Joel Kotkin a podobní kritici môjho diela, ktorí majú na moju prácu len pozitívny vplyv. Takýto druh spätnej väzby naozaj pomáha dostať problematiku pred úplne nových poslucháčov, ale núti nás všetkých, aby sme boli sami k sebe úprimní pokiaľ ide o pozitíva, ale aj negatíva našich vlastných teórií. Navyše sa každý dobrý akademik rád zapojí do obhajoby alebo vyvracania zaujímavej hypotézy.

Interview: Peter Fritz        Photos: Richard Florida Press archive

http://creativeclass.com

Mohlo by sa Vám páčiť