Autentické príbehy, nadčasové témy

Príbeh dostihovej legendy – II.

0

Rozprávanie o Lesterovi Piggottovi sme prerušili v čase, keď sa mu Daniel Wildenstein obrátil chrbtom. Najhoršie však bolo, že aj spolupráca legendárneho džokeja s britským trénerom šampiónov Henry Cecilom sa ocitla v slepej uličke.

Predtým bol Lester niekoľko rokov stajňovým džokejom Noela Murlessa a neskôr aj Vincenta O Briena. Počas toho obdobia sa úspechy len tak sypali. Piggott získal niekoľko titulov a podával fantastické výkony, či už na britských ostrovoch alebo na významných podujatiach vo svete. Ako neporazený odchádzal niekoľkokrát z Írska, či Francúzska, do listiny víťazov sa zapísal aj na dostihoch v Singapúre, Kanade, či USA. Nikdy sa nevzdával, naopak vždy preukazoval silnú vôľu a odhodlanie predviesť sa v čo najlepšom svetle. V roku 1980 sa jeho spolupráca s Vincentom O Brianom skončila a Piggott sa na nejaký čas upísal už vyššie spomenutému trénerovi šampiónov Henrymu Cecilovi. Odmenou za prejavenú dôveru boli jazdecké tituly v rokoch 1981 a 1982  Neskôr však došlo k neslávnemu nedorozumeniu s Danielom Wildensteinom a to ovplyvnilo aj Lesterovu spoluprácu s Cecilom. Cesty dvojice sa rozišli a Piggott na sklonku roku 1985 oznámil ukončenie aktívnej kariéry.

Z úspešného britského džokeja sa neskôr stal tréner koní. Rodák z Wantage vlastnil stajne Eve Lodge, ktoré odchovali 34 budúcich dostihových víťazov. V roku 1987 musel ísť Lester na tri roky do väzenia kvôli nezrovnalostiam v daňovej oblasti. Na slobode sa však ocitol už po 366 dňoch. Ďalšou nepríjemnosťou bolo odňatie vyznamenania Rád britského impéria, ktoré mu udelila kráľovná ešte v roku 1975. Nemilé udalosti Piggotta nepoložili, naopak rozhodol sa na ne odpovedať odvážnym spôsobom. Oživil svoju jazdeckú kariéru a už onedlho na to sa radoval z prvého veľkého úspechu. Triumf nasledoval len 10 dní po jeho prekvapivom comebacku! Dejiskom víťazstva sa stalo podujatie Breeders Cup Mile, ktorého sa Piggott zúčastnil spoločne so žrebcom Royal Academy. O dva roky neskôr, v roku 1992 sedlal ďalšieho víťaza klasických dostihov Rodriga de Triano. Na podujatí  2000 Guineas ostala dvojica neporazená. Posledná výhra famózneho džokeja sa uskutočnila v októbri 1994 a bola predzvesťou jeho definitívneho odchodu z aktívneho jazdeckého športu.

Pätnásteho mája 2007 Lester Piggott tak trochu šokoval dostihovú verejnosť i verných fanúšikov po tom, čo média zverejnili prekvapivú správu o jeho umiestnení na jednotke intenzívnej starostlivosti v švajčiarskej nemocnici. Ako dôvod boli uvedené opätovné ťažkosti so srdcom. Piggottova manželka Susan, s ktorou sa Lester oženil ešte v roku 1961, všetkých upokojovala, že zdravotný problém nie je životu nebezpečný.

Šampión prejavil vôľu bojovať a už v júni sa ocitol v pozícii hosťa na prestížnom podujatí Royal Ascot. O rok neskôr  poctil svojou prítomnosťou dostihy Epsom Derby, kde správne určil neskoršieho víťaza. Meno svojho favorita, (stal sa ním kôň New Approach) zverejnil počas interview pre televíznu spoločnosť BBC. V marci 2009 sa Piggott objavil na cheltenhamskom festivale, kde bol opäť spovedaný reportérmi.

Lester Piggott zavítal v roku 1993 aj na Slovensko, kde sa predstavil na podujatí Slovak Derby. Spoločne s koňom Zimzalabimom sa tešil z ďalšieho pôsobivého víťazstva. Najcennejšie sú však pravdepodobne jeho triumfy v Epsom Derby, kde dokázal prejsť cieľom ako vedúci jazdec vždy s iným koňom. (1954 Never Say Die, 1957 Crepello, 1960 St. Paddy, 1968 Sir Ivor, 1970 Nijinsky, 1972 Roberto, 1976 Empery, 1977 The Minstrell, 1983 Teenoso). Po Lesterovi Piggottovi sú pomenované aj ocenenia „Lesters”, ktoré sa každoročne udeľujú najúspešnejším džokejom už 20 rokov.

Marcel Letko                                          Photos: ISIFA

www.sportsgallery.co.uk/piggott.htm