Rozhovory s výtvarníkmi, grafikmi či sochármi sa stali súčasťou nášho časopisu, preto som sa rozhodol v nastavenej línii pokračovať. Tentoraz som sa vybral za zaujímavým umelcom a človekom, ktorý dokáže pretaviť svoje sny do tých najskvelejších tvarov a farieb. Poďte so mnou objavovať svet Štefana Poláka.

Pán Polák, prvé, čo ma zaujalo pri návšteve vašej webovej stránky, bola informácia o vás. Predstavujete sa ako umelec, ktorý cíti, myslí a vyjadruje sa prostredníctvom obrazov a farieb. Preto by bolo vhodné začať presne od začiatku – aké farby a obrazy sa preženú vašou mysľou ráno, keď vchádzate do nového dňa?
Deje sa to 24 hodín denne. Niekedy mám také exaktné a farebné sny, že nemôžem ani spať. Je to inšpirácia, ktorá si vyberá miesto a čas.

Tvorivosť, krása, myšlienky, farby, obrazy – to všetko sú úžasné a ušľachtilé atribúty umenia. Na druhej strane často počúvame, že živiť sa kvalitným umením je náročné. Akým spôsobom dokážete v súčasnosti a v našej krajine fungovať a živiť sa umením? Je to umenie?
Človek, ktorý sa snaží byť tvorivý, nemôže myslieť na ekonomické výsledky. To znamená, že musí mať pocit slobody bez ohľadu na výsledok.

Keď sa rozhodnete vytvoriť nový príbeh vášho života, ako zvyknete prezentovať vaše jednotlivé diela? Načriete do svojho vnútra a snažíte sa k danej myšlienke priradiť nejaký príbeh, ktorý je uložený vo vás?
Snažím sa zobraziť moje sny. Stopy tejto cesty sú diela, ktoré tvorím. Príbehy môžem vyrozprávať rozličným spôsobom. Oscilujem medzi art informel (typ umenia, pozn. red.) a figuratívnou maľbou. Nerobím medzi tým rozdiel a keď mám pocit, že som povedal, čo som chcel, končím.

Na druhej strane, myslím, že vo vašom prípade máte v sebe ukrytých množstvo príbehov a obrazov. Okrem štúdia na VŠVU v Bratislave ste si často odskočili do Paríža na študijné pobyty. Mesto svetiel muselo byť skvelou zásobárňou príbehov, ktoré sa potom pretavili do vašich diel. Ako spomínate na pobyty v Paríži? Je to skutočne mesto, ktoré dokáže umelcov tvorivo nabudiť?
Paríž je mesto, ktoré človeka poznačí na celý život. Je plné farieb, vôní, nebezpečenstva. Denne sa tam realizujú desiatky vernisáží. Je to pestrá paleta ľudí, ktorí spolu vytvárajú atmosféru slobody, uvoľnenosti a tvorivosti.

Vaše obrazy sú zvláštne, tajomné a aspoň mňa fascinuje možnosť vždy v nich objaviť nejakú novú informáciu, nový tvar či tvár. Keď sa púšťate do tvorby obrazov, máte už jasnú predstavu o kompozícii – toto bude tam, tamto zas niekde inde – alebo časť kompozície prenechávate náhode, spontánnosti?
Obraz je sen, ktorý bdie. Mal by mať štruktúru cibule, aby divák mohol odkrývať jednotlivé významové vrstvy. Spontánnosť v umení je veľmi dôležitá, ale musí byť korigovaná talentom, skúsenosťou a racionalitou. Obrazy vznikajú v hlave, na plátne sa odohráva ich realizácia.

Pri vašich sochách je to podobné, ale zaujímalo by ma, kde nachádzate nápady a inšpiráciu pre mnohé netradičné a fantastické tvary?
Socha je roztočená kresba. Niektoré nosím v hlave celé roky. Realizácia je zložitý proces vyžadujúci viacero profesií. Veľmi ma baví pracovať s hmotou. Sochy sú vlastne moje zhmotnené sny.

Jedna za vašich sôch ma skutočne zaujala – je to jednorožec. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu, aby ste vytvorili tohto fantastického tvora?
Je to mýtická bytosť, ktorá ma vždy fascinovala. V umení sa od nepamäti zobrazovali prelínania bytostí – ľudí a zvierat. Je to oslobodzujúce a kreatívne.

Spomínanú sochu som si okamžite spojil s dielom autora fantasy kníh Petra S. Beagla – Posledný jednorožec. Je aj ten váš jednorožec posledným na svete – vzácny, jedinečný a hlavne, nositeľ pozitívnych myšlienok?
Určite nie je jedinečný ani posledný, pretože ľudská tvorivosť je nekonečná. Nositeľom pozitívnych myšlienok by malo byť každé umelecké dielo.

Je vždy zaujímavé spoznať fakt, ako vníma umelec súčasné umenie a jeho stav. Čo vás v poslednej dobe v umení zaujalo a na druhej strane, čo vás v umení irituje?
Umenie nepozná čas. Kto si myslí, že je to módna záležitosť, mýli sa. Ja nerobím rozdiel medzi jaskynnými maľbami kromaňoncov a tzv. súčasným umením. Okrem toho nemám záujem kolegom vnucovať svoje názory.

Záujem o výtvarné umenie sa nemení. Školy, či už konzervatóriá alebo VŠVU, stále opúšťajú noví absolventi plní energie a chuti tvoriť. Ich snaha sa však nezriedka rozbije na úskaliach súčasnosti. Ich predstavy často nekorešpondujú s reálnou situáciou – náročná a často mimoriadne tvrdá práca ich postupom času zbavuje elánu. Čo by ste poradili študentom, ktorí uvažujú nad dráhou výtvarníka?
Každá nastupujúca generácia má pocit jedinečnosti a výnimočnosti. Majú dojem, že s ich príchodom sa to konečne začalo. Zo srdca im to prajem. Ale tento pocit je liečiteľný časom a životnou skúsenosťou.

Na záver by som sa spýtal na vaše ciele a sny. Nachádza sa pri každom vašom sne a cieľoch znamienko – vybavené? Alebo ešte evidujete biele miesta na mape vašich snov a cieľov?
Sny a ciele sú nekonečné, preto nie sú žiadne znamienka. Umenie je nesmelý pokus klopať na dvere trinástej komnaty svojej duše.

Peter Fritz
Photos: Archív Štefana Poláka
www.stefanpolak.com