Autentické príbehy, nadčasové témy

Úvod Blog Strana 8

Najlepšie múzeá a galérie dizajnu, ktoré stoja za návštevu a prebudia vaše zmysly

0

Dizajn, rovnako ako umenie a architektúra, sa neustále menia a vyvíjajú. Ponúkame vám výber múzeí a galérií dizajnu, ktoré by ste nemali vynechať počas svojich ciest po Európe. Určite vám rozšíria obzory a budú zdrojom inšpirácie, tak ako samotné cestovanie.

Bildmuseet/Umeå/Švédsko

Nie nadarmo sa hovorí, že severský dizajn patrí k najlepším na svete. Jedna z najlepších európskych galérií dizajnu sa nachádza v zhruba 75-tisícovom meste Umeå na severe Švédska. Bildmuseet, ako sa naše múzeum volá, patrí k tamojšej univerzite a na siedmich poschodiach budovy s pozoruhodnou architektúrou, ktorá bola, mimochodom, vyhlásená za jedno z najkrajších univerzitných múzeí na svete, spája umenie s dizajnom a vedou. Múzeum je skvelou pôdou pre hĺbavé a kritické diskusie o súčasnom umení a jeho vývoji, o existencii a spoločnosti. Aktuálne môžete v múzeu až do polovice apríla 2020 vidieť výstavu o potrebe dizajnu v súčasnom rýchlo sa meniacom svete s názvom Design Matters, ktorá bola otvorená pri príležitosti 30. výročia miestneho Inštitútu dizajnu. Pozornosť zameriava na objekty a technológie, ktoré sa čoskoro môžu stať súčasťou našich životov. Výstava sa zároveň snaží hľadať odpovede na otázku, či príčiny, ktoré spôsobili klimatickú krízu, môže byť hnacím motorom pre vznik niečoho krásneho. Skvelý dôvod na návštevu a inšpiráciu, ktorú, navyše, budete mať zadarmo. Potešíme vás totiž informáciou, že vstupné do múzea sa neplatí.

www.bildmuseet.umu.se

Foto: Bildmuseet/Wilhelm Rejnus


Design Museum Danmark/Kodaň/Dánsko

V severských krajinách ešte pobudneme. Múzeum dizajnu v historickom centre Kodane je miesto, kde vám zmysly pohladia práce najlepších dánskych dizajnérov. Za sebou má skutočne dlhú históriu – založili ho už v roku 1890. V súčasnosti sa snaží prostredníctvom vystavovaných objektov a workshopov najmä vzdelávať spotrebiteľov, aby boli viac kritickí a orientovali sa na kvalitu. Za zmienku tiež stojí nádherná záhrada, ktorá patrí k múzeu. Okrem toho, že slúži ako výstavný priestor, si tu v lete môžete užiť piknik pod holým nebom. Múzeum sa môže pochváliť aj knižnicou, ktorá v severských krajinách veľkosťou nemá obdobu. Študenti do 26 rokov majú vstup do múzea zdarma.

www.designmuseum.dk

Foto: Designmuseum/Nikola Olsen-Rule

Bauhaus Archiv/Berlín/Nemecko

Múzeum, ktoré má v názve meno zrejme najznámejšej školy architektúry, umenia a dizajnu 20. storočia, obsahuje rozsiahlu zbierku prác najvýznamnejších architektov Bauhausu ako Marcel Breuer, Ludwig Mies van den Rohe či Walter Gropius. Až do konca januára 2020 si môžete pozrieť výstavu venovanú stému výročiu založenia tohto smeru. Hoci Bauhaus v Nemecku reálne existoval iba 14 rokov, jeho myšlienky a vízie sa už sto rokov prenášajú do súčasnosti a ďalej rozvíjajú vďaka ikonickým produktom, ktoré boli navrhnuté známymi architektmi a dizajnérmi. Pôvodné priestory múzea prechádzajú rekonštrukciou; všetky potrebné informácie o návšteve výstavy nájdete na webovej stránke.

www.bauhaus.de

Foto: Bauhaus Archiv/Catrin Schmitt

MAK Museum Wien/Viedeň/Rakúsko

Rozsiahla zbierka umenia z celého sveta, úchvatné stále expozície venované renesancii, baroku, rokoku, empíru či art nouveau; súčasné umenie a dizajn, ale aj unikátna kolekcia vzácnych kobercov zo 16. a 17. storočia, ktorá patrí k najznámejším na svete, a hlavne geografická blízkosť robia z MAK Museum priam povinnú zastávku na ceste k objavovaniu krásy. Odporúčame zakončiť výbornou viedenskou kávou štrúdľou, aby ste potešili aj svoje chuťové zmysly.

www.mak.at

Foto: MAK/Gerald Zugmann

Vitra Design Museum/Weil am Rhein/Nemecko

Zrejme žiadna iná značka nemá vo svojom portfóliu toľko ikonických produktov s odkazom na históriu dizajnu ako Vitra. Jedno z najznámejších múzeí dizajnu na svete v súčasnosti obsahuje spolu až zhruba 20 tisíc exponátov, z toho približne 7 tisíc kusov nábytku. V hlavnej budove múzea, ktorú navrhol Frank Gehry, sa každoročne konajú dve veľké dočasné výstavy, medzi inými napríklad retrospektívne výstavy venované tvorbe známych dizajnérov ako Charles a Ray Eamsovci či Alexander Girard. Menšie podujatia venované predovšetkým modernejšiemu a experimentálnejšiemu prístupu si môžete pozrieť v galérii múzea.

www.design-museum.de

Foto: Unsplash/Victor

The Design Museum/Londýn/Veľká Británia

Dizajn sa vyvíja neustále. Múzeum dizajnu v Londýne vám ukáže jeho históriu a prostredníctvom dočasných výstav priblíži, ako a prečo dizajn napreduje. Skvelé je, že to robí veľmi pútavo, hravo a zrozumiteľne. Napríklad výstava Moving to Mars, ktorá je prístupná až do 23. februára 2020, vás pozýva na Mars bez toho, aby ste opustili Zem. Vlastne, Londýn. Viaczmyslové dobrodružstvo pre ľudí každého veku – výstava odhaľuje, ako musí byť každý detail výpravy na Mars precízne navrhnutý. Okrem toho sa môžete tešiť napríklad na trvalú výstavu venovanú vývoju moderného dizajnu.

www.designmuseum.org

Foto: Unsplash/Tiplister

Acne Studios & Mulberry

0

Švédsky dizajn a európsky šarm sa stretávajú v limitovanej kolekcii kožených kabeliek a malých kožených drobností. Dizajnérske domy Acne Studios (určite poznáte ich legendárne kožené bundy) a Mulberry spojili poznávacie znamenia svojich najobľúbenejších kabeliek do jedného – kabelka Musubi od Acne Studios, ktorú spoznáte podľa veľkého orgiami uzla, je skombinovaná s taškou Mulberry Bayswates klasických tvarov. Skvelá voľba, ak si ctíte luxusnú tradíciu „šmrncnutú“ prísnym severským dizajnom.

Foto: Acne Studios

Maliar Lukáš Pažitka: Každý má v sebe svoju vlastnú krajinu

0

Rozhovor: Martina M.

Jeho obrazy otvárajú doteraz nepoznané obzory. Krajiny sa v jeho ponímaní menia na priestorovo i časovo neohraničené priestory, kde každý môže objaviť to, po čom túži. Výtvarník Lukáš Pažitka však v prvom rade tvorí pre svoje potešenie a svojím umením nechce nikomu nič diktovať.

Decembrové číslo nášho magazínu je venované téme „Zmysly“. Čo má pre teba v živote najväčší zmysel?

To je na úvod ťažká filozofická otázka (úsmev). V tvorbe je to jednoznačne naplnenie zo samotného procesu maľby.

Ide ti v umení predovšetkým o seba samého? Alebo je pre teba dôležitý aj ten, kto umenie prijíma?

Dôležité je v prvom rade moje vnútorné uspokojenie z maľby, chcem robiť to, čo sa páči mne.

Nemyslím to však sebecky, samozrejme, že sú pre mňa dôležití aj ľudia, ktorí moju tvorbu prijímajú. Keby som však nemaľoval pre svoje vlastné potešenie, bolo by to cítiť. Myslím, že umelec by mal byť úprimný a autentický, vtedy sa s jeho dielami „divák“ lepšie stotožní, nájde sa v nich. 

Kedy si sa maľovaniu začal venovať?

Ako dieťa som chodil na základnú umeleckú školu. Teda, skôr som tam nechodil (úsmev). Do maľovania ma totiž trochu tlačili rodičia, a preto som sa spočiatku zdráhal. Myslím si, že keď niekoho do niečoho nútiš, nie je to dobré a nemá to účinok, človek musí sám chcieť. Nakoniec ma však umenie naozaj chytilo a našiel som v ňom spôsob komunikácie s okolitým svetom. Zistil som, že prostredníctvom tvorby môžem zhmotniť svoje predstavy, vyjadriť sa. Vyvinulo sa to až tak, že na strednú som išiel do Ružomberka na ŠUVku a následne na Akadémiu umení v Banskej Bystrici.

Z vlastného presvedčenia?

Áno, z vlastného presvedčenia. Ak mám však určiť najväčší zlom v rámci môjho vzťahu k umeniu, tak ten nastal, keď som sa vrátil zo študijnej stáže na Malorke v rámci programu Erasmus. Mám pocit, že som vtedy dozrel nielen vnútorne, ale aj výtvarne, technicky. Našiel som si svoj štýl a cestu, po ktorej som sa v umení rozhodol kráčať. Skrátka, človek musí v tvorbe vyzrieť, aby pochopil, že sa jej chce naplno venovať.

Talent si podedil po niekom z rodiny?

To neviem. Otec maľuje insitne vo voľnom čase, taktiež pracuje s drevom. Profesionálne sa však umeniu nikto z rodiny nevenuje.

Počas štúdií si začal maľovať krajiny a tomuto námetu si zostal verný doteraz. V čom ťa krajina inšpiruje?

Ide skôr o to, že som sa snažil vyhnúť napĺňaniu striktných poučiek a definícií, zatvorený pri štúdiách v ateliéri. A práve krajina je v tomto smere slobodná. Neustále ma inšpiruje, doteraz v nej nachádzam nevyčerpateľné množstvo inšpirácie.

Na tvojich obrazoch vidíme reálne krajiny? Alebo vychádzajú z tvojej fantázie?

Väčšina z nich stojí na reálnom základe, no je dotvorená mojím aktuálnym vnútorným rozpoložením. Miera reality a môjho vnútra sa však postupne mení.  Povedal by som, že čím ďalej, tým viac tvorím expresívne, teda skutočnosť je na ústupe, a prevládajú moje súčasné pocity. Taktiež sa mení aj spôsob mojej tvorby. Spočiatku som chodil maľovať priamo do prírody, do plenéru.  Vzal som si deku, nejaké jedlo, a celý deň som strávil v lese alebo na lúke za maliarskym stojanom. Po rokoch som hranice reálnej krajiny však už posunul, a prepojil s mojimi predstavami natoľko, že tvorím priamo z ateliéru, a vychádzam z mojich predstáv, z pamäte…

Ako dlho ti trvá vytvoriť jedno dielo? Pristupuješ k tvorbe striktne a keď začneš, chceš mať obraz čo najskôr dokončený, alebo to skôr nechávaš plynúť a vraciaš sa k nemu dlhšie?

Keďže je moja tvorba priamym zrkladlom môjho vnútra, musím ju zachytiť ihneď, autenticky. Práve preto musím obraz namaľovať na jeden dych, alla primma.

Aké techniky pri maľbe najradšej využívaš?

Najviac pri práci vyúžívam olej. Z technického hľadiska je obstojný a trvácny, čo je u mňa v kontexte kvality prvoradé. Aj konceptuálne mi „sedí“  viac, keďže má prírodnejšiu farebnosť. Taktiež som pri vrstvení v minulosti využíval  vosk, alebo vlepovanie rôznych materiálov a prírodnín či kovových predmetov. Aj pri výbere podkladu rád experimentujem. Okrem klasiceho plátna občas využívam ako podklad aj drevo či staré drevené dvere a okná, historické rámy…

A čo farby a odtiene?

Tie sa líšia v závislosti od období, cyklov. Pri tvorbe posledných dvoch som využíval aj akryl a jeho žiarivé, pastelové až reflexné farby. Tieto cykly totiž už nevychádzajú z reálnej krajiny, ale skôr z mojej fantázie. Preto sa na ne akryl hodí viac, ako prírodné olejové odtiene.

Tvoje krajiny boli v začiatkoch temnejšie, tlmenejšie…

…tak som to vtedy cítil, určite som však tmavými farbami nechcel vyjadriť nič negatívne. Nočná krajina nie je temná ani zlá. Krása je, jednoducho, aj v týchto farbách.

Čiže tvoje tmavšie obrazy nemáme vnímať ako odraz pesimistickej a smutnej duše?

Určite nie. Moja tvorba je rozdelená na cykly farieb a techník, nie je však odrazom mojich pocitov. Rád sa stále posúvam, a súčasťou mojej tvorby je moja cesta.  Ako som spomínal, môj najnovší cyklus obrazov bol úplne žiarivý. Taktiež som prešiel do tenších, lazúrnejších vrstiev. Krajiny už na obrazoch toľko „nezahaľujem“, nevrstvím.

Chceš prostredníctvom svojich obrazov divákom niečo tlmočiť? Chceš v nich vyvolať nejaký pocit?

Kedysi som mal túto ambíciu, no dnes prostredníctvom tvorby riešim najmä seba. Či sa ľuďom moje obrazy páčia, alebo nie – rozhodnutie nechávam na nich. Nesnažím sa zapáčiť za každú cenu, chcem byť úprimný a autentický. Chcieť vyvolať konkrétny pocit je zbytočné. Každý totiž vníma umenie inak, čo je pre niekoho krásne, môže byť pre iného desivé.

Si so svojimi obrazmi niekedy nespokojný?

Samozrejme. Niekedy, keď vidím, že obraz nespĺňa moju predstavu, ho premaľujem, vrstvím. Niekedy ho úplne zničím.

Až tak radikálne?

Niektoré plátna sú ako zakliate. Vtedy je lepšie nepokračovať. Z dvadsiatich plátien dokončím možno polovicu. Chcem si byť istý výsledkom a s tým, čo vytvorím, musím byť v danej chvíli spokojný. Niekedy však zničím obraz aj po piatich rokoch, keď už nespĺňa moje predstavy (úsmev).

Koľko obrazov už postihol takýto nešťastný osud?

Ťažko povedať, orientačne zhruba dvadsať.

Pred pár dňami si sa vrátil z Holandska. Čomu si sa tam venoval?

Pred rokom som mal veľkú samostatnú výstavu v Tatranskej galérii v Poprade, kde som vystavoval takmer sto diel. Potreboval som od toho získať odstup, lebo som vtedy naozaj intenzívne a veľa maľoval. Potreboval som si vyčistiť hlavu. V Holandsku som reštauroval drevené časti fasád budov, konkrétne v meste Groningen.  

Potrpíš si pri tvorbe na nejaké rituály?

Potrebujem hlavne čas. Neskoro večer už ani nezačínam, lebo viem, že by som obraz nedokončil. Nemám rád ani úplné ticho, vždy potrebujem nejaký ruch na pozadí, či už hudbu, alebo hovorené slovo. Jednoducho, zvukovú kulisu.

Koho umenie obdivuješ? Je niekto, koho tvorbu dokážeš oceniť?

Vždy sa mi veľmi páčili obrazy Williama Turnera či Jacksona Pollocka. Pre niekoho sú jeho diela možno až príliš abstraktné, no ide z nich veľká sila. V kontexte doby je jeho tvorba veľmi odvážna.

Aké sú tvoje najbližšie umelecké plány? Na čo sa môžeme tešiť?

Na jar budúceho roka (2020, pozn. red.) plánujem vystavovať v bratislavskej Carlton Savoy Art Gallery a rád by som predstavil aj niekoľko nových vecí. Už som začal tvoriť, ešte mi to však musí celé v dozrieť v hlave. To som ja – nikdy dopredu neviem, či konkrétny obraz prežije (úsmev).

Foto: Lukáš Pažitka

Krása je aj v pohybe. Rozhýbte sa

0

Text: Heidi Šinková

Niekedy ma krása otravuje. Nie preto, že by som k nej nemala kladný vzťah, to vôbec nie, ale ja jej asi nerozumiem. Čo krása vlastne je? Estéti a filozofi, tak vzácni ľudia v tejto sfére otázok a ich neochvejné a mozog zastavujúce poučky o kráse vedia svoje a ja im to ani neberiem. Ale, čo je krása pre vás? Viete s istotou odpovedať? Je to vizuálny zážitok napĺňajúci naše zmysly? Stačí to?

Všimla som si, že často je pre mňa krásne niečo, čo pre iného nie. A naopak. A sme doma. Poviete si, relativita, uhol pohľadu. Podľa čoho sa ale potom máme v takomto svete, kde nie je žiadny styčný bod, orientovať a odrážať naše nielen estetické názory a postoje?

Postupne teda prijímam fakt, že krása nie je jednoznačná. Že krása, to nie sú len modelky, Kenovia v životnej veľkosti, drahé šperky a autá. Je to entita deliaca sa na podskupiny, vrstvy, farby a vibrácie a každý rezonuje s tou svojou kombináciou. A tak je to aj v umení. Odľahlo mi. Cítim v tom slobodu. Nemusíme sa o krásu snažiť.

Krásne je predsa všetko, čo je kreované s radosťou, záujmom a vedome. Krása je tvorenie, ktoré napĺňa našu existenciu, farba mrkvy v mixéri, šupka pomela z vnútornej strany, nechtík dieťatka, vyspievané vysoké tóny sopranistky, pomoc neznámemu…

KRÁSA je aj pohyb tela. Ľudské telo v jeho hravosti a tvorivosti. A tu sa zastavím.

Tancujete? Vyskúšajte to! Zabudnite na to, ako pri tom vyzeráte, pustite si hudbu, ktorá vám robí dobre a hýbte sa. Často a totálne! Vraj sa ľudia boja tancovať, lebo to nevedia a cítia sa trápne. Prečo? Je to predsa náš najprirodzenejší dar – hýbať sa. Využívať svaly, fascie, kosti, nech každá bunka zatancuje svoju choreografiu. Pozrite sa na trojročné dieťa. Tak dokonalé pohyby, držanie tela. Verím, že pohybom odkrývame svoje vlastné vrstvy krásy.

Tak ich nájdime. Začať zvnútra sa oplatí. Toto neobabreme.

O tom napokon hovorí aj princíp JIN a JANG v čínskej filozofii.

V japonskom tradičnom divadle existuje TAI a YU. Znamená to cestu. Cestu od hĺbky seba až k forme. Tak je to aj v živote či v celom vesmíre. Forma nie je taká dôležitá, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Forma je výsledkom niečoho neviditeľného a silnejšieho, čo vyviera zvnútra. To nie je žiadna ezoterická teória, to je fyzika či chémia.  

Všimnite si. Zaujme vás žena. Je krásna. Na prvý pohľad je to možno len dobrý make-up, či šaty, ale ak je naozaj krásna, pod formou je úsmev, hlbšie je dobrá nálada, ešte pod tým súcit a empatia, prajnosť a vďačnosť a hlboko je láska, ktorá rozpúšťa ego. To je KRÁSA, a keď načrieme hlboko do nás, keď sa začneme počúvať, aj my sa môžeme tešiť z našej krásy. Vyvrie zvnútra na povrch ako gejzír. Trochu erotické, ale napokon, aj to patrí ku kráse.

Nebojte sa preto byť krásni! Krásni zvnútra, ostatné už príde prirodzene. Nebojte sa byť veselí, prítomní a ak chcete, aj erotickí. Žite s vedomím, že krásu nosíme v sebe a je len na nás, či sa rozhodneme ukázať ju svetu.

Ó, a ďakujem, že som vďaka vám zistila, čo je pre mňa krása!

Autorka je herečka a performerka. Okrem činohry sa venuje fyzickému divadlu a súčasnému tancu. Aktuálne ju môžete vidieť napríklad v predstavení Bohovanie umeleckého zoskupenia Príchod Godota.

Foto: Ctibor Bachratý

Spodná bielizeň Créeme

0

Maximálne pohodlná, dizajnová a zároveň udržateľná. Dizajnérky Katarína Kobušová a Soňa Vidiečanová pod značkou Créeme vyrábajú spodnú bielizeň a pánske tričká z nefarbenej bavlny, ktorá je šetrná k nášmu zdraviu i planéte. Kovové komponenty sú z mosadze, ktorá patrí k najzdravším voľbám. Nás zaujali najmä krásne body a jednoduché podprsenky, ktoré vynikajú čistotou strihu.

Foto: Créeme/Mafin Laurincová