Pohyb nie je viazaný iba na svaly, šľachy a kĺby. Rovnako dôležité je aj ich zásobenie krvou a živinami. Bezproblémovému toku krvi v dolných končatinách napomáha svalovo-žilová pumpa. Pokiaľ nefunguje tak, ako má, na nohách sa objavia opuchy a aj viditeľné drobné cievky. Najmä ženy poznajú metličky, ktoré zväčša považujú len za kozmetický problém. Avšak, nemusí tomu tak byť. Preto každý človek, u ktorého sa objaví typický pavučinový obrazec na nohách, by mal vyhľadať ambulanciu cievnej chirurgie.
„Pri vyšetrení žilového systému využívame klinické vyšetrenie, pričom sa sústredíme na farebné zmeny končatín, opuchy, trofické zmeny kože, žilovú kresbu a bolestivosť na dotyk. Pri metličkách je žiaduce vykonať aj neinvazívne dopplerovské vyšetrenie, ktoré určí rozsah insuficiencie žilových chlopní,“ hovorí MUDr. Andrej Gaži, cievny chirurg z AGEL Clinic Bratislava.
Odvod krvi v dolných končatinách zabezpečujú dva žilové systémy – povrchový a hlboký, ktoré sú opatrené chlopňami. Pokiaľ chlopňový systém nefunguje dobre, dochádza k poruche prúdenia krvi, ktorá odteká pomalšie, stagnuje, alebo prúdi spätne a hromadí sa v žile. Vzniká tlak, ktorý sa prenáša do vlásočníc, oslabuje ich a dochádza k ich rozširovaniu. Na koži sa objavia metličky – červené, modré, fialové. Samy osebe môžu byť neškodné a nesprevádzajú ich iné ťažkosti. Inokedy je potrebné riešiť súčasne aj kŕčové žily, teda hlboký žilový systém.
Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší?
„Niektorí ľudia majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku metličkových žíl než ostatní. Na vyššom riziku sa podieľa dedičnosť, príslušnosť k ženskému pohlaviu, vyšší vek, hormonálne zmeny počas tehotenstva, nadváha až obezita, málo pohybu a štýl práce. Viac ochorením trpia ľudia, ktorí väčšinu pracovnej doby sedia alebo stoja. Medzi výrazné rizikové faktory patrí fajčenie, ale aj niektoré lieky.
„Metličky môžu, ale nemusia byť jediným problémom. Môžu byť spojené s chronickou žilovou nedostatočnosťou, ktorá by sa mala podchytiť hneď na začiatku, aby sa ochorenie nerozvíjalo do ďalších štádií. Liečba metličiek sa určuje na základe ťažkostí, anamnézy a sonografického nálezu. Pri ťažkostiach, akými sú obrátený tok krvi (reflux) a prekážka v cievach (obštrukcia), sa volí sklerotizácia metličiek spolu s kompresívnou terapiou,“ uvádza MUDr. Andrej Gaži. Cievny chirurg aplikuje sklerotizačnú látku prostredníctvom mikroihiel priamo do poškodených vlásočníc.
Látka je najkoncentrovanejšia v mieste vpichu, prejde cievkou a spôsobí jej zatiahnutie. Pokiaľ má pacient či pacientka viacero metličiek a chcel by si ich dať odstrániť naraz, mal by rátať s tým, že existuje limit na množstvo podanej látky. Ide vždy o individuálnu záležitosť.
Zákrok a čo ďalej?
„Po zákroku sa odporúča kompresná terapia, bandáž alebo pančucha približne po dobu dvoch týždňov, a to aj v noci. V športových aktivitách môže pacient pokračovať po kontrole, odhadom po dvoch až štyroch týždňoch od sklerotizácie. Dôležité je aj dodržiavanie prevencie, častejšie vykladanie nôh, užívanie liekov na spevnenie cievnej steny, striedanie studenej a vlažnej sprchy, kompresné podkolienky či pančuchy a najmä chôdza, pri ktorej sa aktivuje svalovo-žilová pumpa,“ dodáva cievny chirurg.
Po zákroku by sa už metličky nemali objaviť na tom istom mieste, čo neznamená, že nemôžu vzniknúť inde. Pri dodržiavaní základného režimu cievneho pacienta sa však znižuje riziko ich vytvorenia.
Titulná fotografia: Ilustračná, zdroj: UNSPLASH