Syndróm spánkového apnoe je porucha spánku, pri ktorej dochádza k opakovanej prestávke alebo zníženiu dýchania počas spánku. Tieto prestávky môžu trvať niekoľko sekúnd až minút a môžu sa vyskytnúť viackrát za hodinu. Obstrukčné spánkové apnoe (OSA) patrí medzi pomerne časté respiračné ochorenia. Výskyt u dospelej populácie sa celosvetovo pohybuje medzi 4 až 10 %.
Ľudia, ktorí majú OSA, prestávajú opakovane počas spánku dýchať (majú apnoické pauzy), pretože dochádza ku kolapsu (zúženiu) horných dýchacích ciest. Kolaps horných dýchacích ciest môže byť spôsobený zhoršením svalovej činnosti, zvýšením hrúbky alebo inými štrukturálnymi vlastnosťami tkaniva okolo horných dýchacích ciest u predisponovaných jedincov. Apnoickým pauzám často predchádza hlasné a vytrvalé chrápanie. OSA sa častejšie vyskytuje u mužov a obéznych ľudí s väčším obvodom krku.
Prestávky v dýchaní (apnoické pauzy) sa môžu vyskytnúť niekoľko krát za hodinu. Vzduch sa pri nich nemôže dostať do pľúc, hladina kyslíka v krvi klesá a hladina oxidu uhličitého sa zvyšuje. To vedie k nekľudnému spánku, opakovaným prebúdzaniam sa, ktoré niekedy sprevádza až lapanie po dychu. Tieto skutočnosti majú za následok spavosť počas dňa, zaspávanie pri rutinných činnostiach, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, podráždenosť a podobne.
„Podstatné ale je, že pri prestávkach v dýchaní dochádza k zníženému okysličovaniu orgánov. To môže viesť k hypertenzii, cukrovke, depresiám, obličkovým dysfunkciám, erektilným dysfunkciám u mužov a v konečnom dôsledku až k život ohrozujúcim stavom – ako sú ischémia srdca, srdcové arytmie, zlyhávanie srdca alebo cievna mozgová príhoda. Pacienti si veľakrát ani neuvedomujú, že majú OSA, respektíve aj keď majú naň podozrenie, majú tendenciu podceňovať ho a odďaľovať návštevu penumológa. Častokrát sa do našej ambulancie dostanú až na naliehanie partnera, ktorý je svedkom denných a nočných príznakov,“ hovorí lekárka ambulancie pneumológie a ftizeológie Nemocnice AGEL Levice MUDr. Anna Forgáčová.
Pri podozrení na OSA pneumológ najskôr realizuje screeningové vyšetrenie – nočnú pulznú oxymetriu, kedy v domácom prostredí prístroj orientačne zisťuje saturáciu kyslíka v krvi počas noci. Pre definitívne potvrdenie diagnózy je potrebné uskutočniť polysomnografické vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Vyšetrenie sleduje spánok, dýchacie parametre, hladinu kyslíka v krvi, činnosť srdca a zaznamenáva aj mozgovú aktivitu. Po stanovení definitívnej diagnózy lekár spánkového laboratória zahajuje liečbu. Zlatým štandardom v liečbe OSA je prístroj CPAP (Continuous Positive Airway Pressure). CPAP počas spánku udržiava horné dýchacie cesty priechodné pomocou nosovej alebo tvárovej masky prostredníctvom trvalého pretlaku.
„Niektorí pacienti si CPAP mýlia s kyslíkovou terapiou. Tu nejde o liečbu kyslíkom, ale o vdychovanie vzduchu pod trvalým pretlakom, aby nedochádzalo k uzavretiu horných dýchacích ciest počas spánku,“ poznamenáva MUDr. Forgáčová. Pri liečbe OSA do určitej miery pomáhajú niektoré opatrenia, ako napríklad redukcia hmotnosti, spanie na boku, nekonzumovať alkohol vo večerných hodinách, neprijímať potravu po osemnástej hodine a podobne.
„Syndróm spánkového apnoe netreba podceňovať. Pri podozrení naň treba navštíviť špecialistu – pneumológa, ktorý pacienta odošle na príslušné vyšetrenia. Vyšetrení sa netreba báť, sú bezpečné a bezbolestné. Tiež netreba mať obavy ani predsudky z CPAP prístroja. Pneumológ a špecialista na spánkové apnoe pacientovi všetko vysvetlí a z jeho odbornou pomocou sa pacient naučí prístroj používať. Odmenou mu bude nielen zlepšenie kvality života, ale hlavne predíde vážnym, častokrát život ohrozujúcim stavom,“ odporúča na záver odborníčka.
Foto: Unsplash
