Tradície sa nachádzajú všade a výnimkou nie je ani architektúra. Práve v našom regióne a taktiež u našich českých susedov sme svedkami toho, ako sa jednotlivé stavby rokmi vyvíjali. Mnohým citlivou rekonštrukciou majitelia prinavrátili život. Pri novostavbách im zas vštepili kus starého a inšpirovali sa tradíciami svojich predkov.
Tradičné obydlia na území Slovenska boli vždy úzko späté so spôsobom života, s lokálnymi prírodnými a spoločenskými podmienkami. Dnes si priblížime architektúru rodinných domov, čo bolo pre našich stavebníkov obvyklé a ako sa tradičné aspekty domov dajú pretaviť do súčasnej podoby, napríklad pri rekonštrukcii alebo novej výstavbe domov.
Základné pojmy, ktoré charakterizujú obydlia našich predkov, sa dajú zhrnúť ako splynutie s prírodou, prírodné materiály, dispozičný trojpriestor, proporčná estetika, pec a funkčný minimalizmus.
Splynutie s prírodou
Prírodné prostredie – ako určujúci prvok – vždy definoval spôsob, akým vznikali naše obydlia. Slováci boli závislí od prírody a zároveň im poskytovala dobré, zdravé podmienky pre život, ktorý sa veľkú časť dňa odohrával vonku, prácou na poliach, v lesoch. Na rozdiel od dnešnej výstavby tradičná architektúra nebojovala s okolitým prostredím, ale sa mu prispôsobovala, využívala jeho zdroje a potenciál ako aj generáciami prenášané remeselné zručnosti. Rozdiely oproti dnešnému trendu hustých obytných štvrtí, kde je často nedostatok vysokej zelene, si môžeme všimnúť napríklad v množstve stromov. Takže pre dedinky boli typické ovocné stromčeky a lokálne dreviny.
Stromy na pozemku majú viacero funkcií. Tieňom v lete účinne znižujú povrchovú teplotu materiálov vrátane trávy opäť a viac stupňov, v zime opadavé dreviny prepúšťajú slnečné žiarenie, regulujú vlhkostnú mikroklímu, zachytávajú škodlivé látky, vytvárajú kyslík, podporujú biodiverzitu, zdravie, duševnú pohodu a tým aj vzťahy, s vekom narastajú na ich spoločenskej hodnote, prinášajú krásu a zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti, dotvárajú „ihrisko“ pre deti a zvieratá a poskytujú jedlé plody. Pozemok mal tiež niekoľko funkčných zón a to predzáhradka, pracovný dvor, hospodárska časť so zvieratami a úžitková záhrada so zeleninou, ovocím.
Tip
Bývate v rodinnom dome a máte presklené plochy orientované na juh? Zvážte zasadenie lokálneho listnatého stromu, napr.vŕba, breza, orech, moruša ktoré sú typické pre nížiny,gaštan,dub, buk pre lesy pahorkatín,smrek, jedľa, borovica pre severné a stredné oblasti. Pri výsadbe je dobré myslieť aj na typ koreňovej sústavy, je vhodné vyhnúť sa stromom s plytkými koreňmi v tesnej blízkosti domu alebo vzdušného vedenia. Vytvorenie funkčných zón v rámci záhrady pomôže zefektívniť a spríjemniť denné aktivity ako aj ekosystém domácnosti. Môže byť vo forme hrantov na pestovanie úžitkových plodín a byliniek, špeciálny kontajner na kompost, okrasná časť, relaxačná zóna, priestor hrania, opekania, vonkajšieho stolovania. Kedysi platilo postav dom, zasaď strom. Vďaka tomu mali dediny ponorené do zelene vždy príjemnú mikroklímu.
Prírodné materiály
Základné stavebné materiály sú spoločným znakom tradičnej architektúry. V skalnatých oblastiach kameň, v zalesnených drevo a v južných nížinách hlina. Na severnom, východnom, západnom a strednom Slovensku sa v stavbách z minulého storočia nachádzajú kombinácie týchto materiálov. Hlina sa používala vo forme nepálenej-sušenej alebo pálenej tehly. Materiál si pred výstavbou stavebníci pripravili svojpomocne: od nabratia hliny, cez zamiesenie blata, naloženia foriem, sušenia na záhrade až po vypaľovanie tehál, keď plameň na dvore horel celý týždeň. Základy a podmurovka domov boli z kameňa, tehlové steny sa omietali a bielili vápnom.
V hornatých oblastiach prevládala drevovýstavba, vo forme zrubových alebo stĺpikových konštrukcií, pričom špáry boli vypchaté machom. K ďalším typickým materiálom patrí rákos, ktorý sa používal ako podklad omietky a v stenách interiéroch. Slamené strechy nájdeme v nížinách ako aj na strednom Slovensku.
Vývojom technológií od cca 1970 mnohé z vyššie uvedených procesov vymizli, keďže hodnota ľudskej práce sa zvyšovala a systémové riešenia boli lacnejšie. Dnes sa pri novostavbách využívajú tehly pálené, napríklad s integrovanou tepelnou izoláciou z minerálnej vlny, pórobetónové tvárnice s tepelnoizolačnými vlastnosťami, montované drevostavby buď ako stĺpiková konštrukcia alebo montované drevodomy z CLT (cross-laminated timber), čo je ohňovzdorný kompozit z krížovo lepených vrstiev drevených lamiel. Tieto domy z prefabrikovaných drevených kompozitov je možné zmontovať za niekoľko dní.
Využitie dreva má mnoho výhod. Je to dobre spracovateľná surovina, ktorá umožňuje realizovať formy od nábytku až po domy a lode, na stavbe šetrí čas oproti mokrým procesom s betónom, v interiéri pôsobí antibakteriálne, reguluje vlhkosť, je to teplý trvácny materiál z obnoviteľného zdroja. Prieskumy ukazujú, že deti majú zo všetkých stavebných materiálov najradšej drevo.
Tip
Použitie dreva v interiéri môže byť vo forme priečok, drevenej podlahy alebo obkladu, cez nábytok po doplnky ako hračky. Výraznú kresbu dreva nájdete napr. na kartáčovaných doskách, ktoré sa dajú použiť ako podlahy, terasové dosky, obklady vnútorné a vonkajšie. Pri rekonštrukcii alebo novostavbe, sú na trhu skúsené firmy, ktoré realizujú drevostavby a pripravia aj realizačnú dokumentáciu.
Hlinená omietka zas efektívne pohlcuje a uvoľňuje vlhkosť v interiéri za krátky čas (24-48 hod), na optimum okolo 50 % vlhkosti vzduchu. Najlepšiu absorpciu majú ílové zmesi bez/ s menším podielom piesku. Výhodou je, že hlinenú omietku s hrúbkou 1,5-2,5 cm možno po príprave podkladu nanášať na takmer akýkoľvek materiál (tehly, betón, drevený rošt, trstinová rohož). Po uschnutí hrubej vyrovnávacej vrstvy sa nanáša jemná omietka s hrúbkou 2-6 mm a na záver sa nanesie dekoratívna vrstva do 2 mm, ktorá sa filcuje alebo leští. Konečný povrch je príjemný na dotyk, obvykle býva v bielom prevedení alebo s prírodnými pigmentmi ílov. Prípadným trhlinám alebo spóram plesní sa dá predísť v procese prípravy zmesi a podmienok schnutia jednotlivých vrstiev.
Dispozičný trojpriestor
Od materiálov sa presúvame k dispozícií domov. Keďže naši predkovia trávili väčšinu času prácami na poliach a v lesoch, domy si stavali svojpomocne a tiež nemali toľko vecí, bolo prirodzené že im na bývanie stačila menšia obytná plocha. Dispozičný trojpriestor v podobe izba-pitvor(predsieň)-komora bol základnou schémou, na ktorú nadväzovali dispozície domov od 16 storočia.
Nevykurovaný pitvor slúžil ako úložisko náradia, potravín a zároveň ako komunikačné prepojenie do izby a komory. Od 18. storočia vznikali dispozície s kuchyňou a druhou izbou, ktorá zaujala pozíciu pitvora a tým sa komora odsunula na koniec domu. Postupným pridávaním obytných izieb a kúpeľne sa tvorila typická pozdĺžna dispozícia domu v tvare obdĺžnikov alebo písmena „L“ s kratšou stranou orientovanou do ulice.
Od polovice 20. storočia sú domy s rozvinutým pôdorysom v poradí od ulice nasledovne: dve obytné izby – spálňa a obývačka, ďalej kuchyňa, kúpeľňa, dve izby orientované do dvora, komora a prípadná stodola v prepojení na hospodársky dvor. Takéto domy často obsahovali „gánok“. Ide o vonkajší zastrešený priestor pred izbami, kde sa dalo prechádzať suchou nohou.
Vo vinárskych oblastiach Malých Karpát sú tradičné pivnice, kde kvasilo a pretáčalo sa víno. Základné potraviny sa skladovali v samostatných plytkých pivničkách vyložených drevom.
Tip
Ak chcete nadviazať na minimalistický pôdorys slovanských domov, pri plánovaní skúste minimalizovať plochu chodieb a umiestniť vstup tak, aby z neho bol ľahký prístup do obytných izieb. Umiestniť vykurovacie teleso v dispozícií spôsobom, aby sa čo najlepšie využilo teplo šírením cez steny do obytných izieb. Dalo by sa povedať, že dnešná otvorená kuchyňa s obývačkou je pretavením pôvodnej izby s ohniskom – teda centrom zoskupenia rodiny pri jedle, v teple.
Proporčná estetika
Vďaka geografickým špecifikám je pestrosť a bohatosť prvkov a foriem charakteristická pre ľudovú estetiku architektúry. Slohové vplyvy v jednotlivých obdobiach neboli na väčšine územia pri obytných domoch čitateľné, našli miesto skôr u majetnejšej spoločenskej vrstvy. Domy nižších vrstiev boli zdobené ornamentalikou, obkladmi a maľbami na čelných fasádach, vstupoch, okenných osteniach, plastikami na stĺpoch oplotenia a na bránach. Pre severnú časť je pri drevodomoch typická proporčná, dominantná valbová strecha s podlomenicou, na juhusa budovali sedlové a valbové strechy.
Tu je čitateľný aj historický vplyv kresťanstva, ktorý sa prejavil zdobením uličných fasád rodinných domov v podobe plastík zabudovaných v malom výklenku na štítovej stene, prípadne na bránach a stĺpoch oplotenia. Jedinečné sú maľované drevenice v Čičmanoch, ktoré vznikli približne v druhej polovici 18.storočia. Najskôr sa na tmavé zrubové drevenice dával náter z vápna ako ochrana, neskôr poslúžil pre výtvarné prejavy prostých ľudí. Ozdobnému maľovaniu sa venovali výlučne ženy. Dnes patrí táto obec do pamiatkového fondu Slovenska.
Tip
Čím budú v budúcnosti zaujímavé dnešné zóny s novostavbami rodinných domov? Majú potenciál nadobudnúť historickú a spoločenskú hodnotu podobne ako iné oblasti, ktorých charakter dnes obdivujeme? Napríklad vinohradnícke sídla, drevenice atď. Tvorivosť je v rukách nás obyvateľov a forma výmaľby, prípadne obkladov alebo plastík na fasádach, je jedným z najjednoduchších spôsobov sebavyjadrenia. Avšak v dobe zateplení a pestrofarebných omietok by sa tvorivá cesta možno dala hľadať aj iným spôsobom než náterom. Nielen estetickú, ale aj zdraviu a prírode prospešnú kvalitu exteriéru zvýši rozzónovanie záhrady, výsadba stromov, alejí, využitie priepustných spevnených plôch a v princípe využitie prírodných materiálov a riešení.
Pec
Ďalším typickým prvkom slovenských domov boli pece. Pec ako teplo domova a miesto zoskupovania rodiny bola vykurovacím telesom s uzavretým ohňom, zabudovaná v rohu obytnej izby. Mala členitú kvádrovitú formu a bola postavená z rôznych materiálov podľa regionálnych možností, napríklad z kameňa alebo tehly. Od 18. storočia bola súčasťou pece aj časť z keramických kachlíc. Okrem vykurovania sa využívala na pečenie chleba, sušenie ovocia, spávanie a na svietenie.
Keramické kachle sa objavujú od 15. storočia, bežne využívané od 18.storočia. Je to kúrenisko s uzavretým ohňom na drevo, uhlie, pelety a biomasu. Zhotovené sú z ohňovzdorných materiálov liatiny, keramiky, prípadne betónu, obložené keramickými kachlicami. Keramika tvorila nielen dekoratívny ale najmä akumulačný prvok. Práve tieto kachľové pece si znovu nachádzajú cestu do moderných obydlí, vďaka svojej schopnosti dlho uvoľňovať teplo, aj po vyhasnutí ohňa. Krbová vložka môže zabezpečovať aj ohrev vody a ohrev ďalších miestností, vďaka krbovým ventilátorom.
Kachle sú jedným z najprirodzenejších zdrojov tepla, vďaka postupnému sálavému odovzdávaniu energie. Pri tomto vykurovaní nedochádza k úbytku záporných iónov v ovzduší, čo prispieva k zdravému prostrediu. Naopak kladné ióny produkované elektrickými spotrebičmi a umelými materiálmi, urýchľujú oxidáciu buniek a tým ich starnutie, oslabujú imunitu a vedú k zvýšenej únave.
Tip
Rozhodujete sa pre spôsob vykurovania v novostavbe alebo rekonštruovanom dome? Poraďte sa s vašim projektantom kúrenia ohľadom rôznych spôsobov výroby tepla v dome. V dobe zvyšujúcich sa cien energií nezabudnite aj na možnosti zabezpečenia tepla prostredníctvom obnoviteľných zdrojov.
Funkčný minimalizmus
Ako záverečnú charakteristiku tradičných obydlí si uvedieme funkčný minimalizmus. Funkcia pri ľudovej architektúre bola najdôležitejšia. Výstavba bola naviazaná na lokálnu dostupnosť materiálov, z ktorých si rodiny sami pripravovali stavebné potreby a takisto pri samotnej realizácií pomáhali susedia, rodina, remeselníci. Aj z týchto dôvodov boli domy dispozične jednoduché, aby ochránili pred počasím a zimou, poskytli priestor na varenie, prespatie, uloženie suchých zásob, náradia, a ustajnenie zvierat. Dnes sa bežne stavajú „izby“ pre kovové stroje – autá, ako aj ďalšie priestory v domoch, napr. hosťovské izby, herne, šatníky, záhradné domčeky, domčeky pre kontajnery, pre náradie, jednoducho izby pre naše veci, v ktorých netrávime toľko času. Taktisto počet vecí, ktoré dnes vlastníme je neporovnateľný s tým, čo stačilo k spokojnému životu našich predkov. Preto funkčný, lebo každá vec mala svoju funkciu a aj trvácnosť materiálu. A minimalizmus preto, že kultúra konzumu začala najmä s príchodom plastového materiálu, ktorý bol objavený okolo roku 1930.
Tip
Koľko plastu sa nachádza okolo vás? Používate aspoň raz ročne veci, ktoré sú v skriniach, na policiach, v zásuvkách? Odľahčite svoju myseľ tým, že si vytriedite veci. Náš nervový systém vníma to, čo nás obklopuje. A naopak…to, ako rozmýšľame, sa prenáša do toho, ako naše prostredie vyzerá. Výborná je zásada 3R reduce – zredukovať množstvo vytváraného odpadu, reuse – znovu použiť, recycle – recyklovať produkty na nové použitie. V tomto naši predkovia vynikali.
Pokrok má korene v tradícií. Od 19. storočia sa vplyvom industrializácie a nových metód spracovania betónu, železa, ocele a plastov, zatlačilo tradičné staviteľstvo do úzadia. Ľudia sa začali sťahovať z vidieka do miest a to viedlo k nárastu a koncentrácií obyvateľov v mestách, a tak k zvýšeniu nárokov na hygienu a komfort bývania. Tieto požiadavky spĺňajú priemyselne spracované stavebné prvky a postupy, no aj čiastočné využitie prirodzených materiálov má veľa dlhodobých výhod. Pri tvorbe návrhu a materiálovom riešení novostavby alebo rekonštrukcie rodinného domu, nezabudnime na zdraviu prospešné a k životnému prostrediu šetrné vlastnosti prírodných surovín a prírode blízkych riešení.
Pripravila architektka a výtvarníčka Barbora Kadlečíková
Zdroj fotografií: Amazing Places. Titulná fotografia: Chalúpka Na Krásné v ČR.
Článok bol zverejnený v časopise Milliard Sun (jar/leto 2022)
