Utešená malebná Modra je miestom, pri návšteve ktorého musíte jednoznačne ochutnať lokálne víno. Nachádza sa tu veľa jedinečných vinárstiev a jedným takým je určite rodinné vinohradníctvo a vinárstvo Juran z Modry. Hrozno si pestujú na kopcoch nad mestečkom na ploche piatich hektárov. My sme sa sem vybrali na návštevu, aby sme sa dozvedeli viac o tom, čo všetko stojí za jednou fľašou vína. A zistili sme aj to, že naozaj platí, že vo víne je pravda…
„Keď sa narodíte v Modre, s 90-percentnou pravdepodobnosťou sa vám stane, že budete mať kontakt s vinohradmi, hroznom a vínom,“ začína svoje rozprávanie Peter Juran, majiteľ vinohradníctva a vinárstva Juran z Modry. A ani v jeho prípade to nebolo inak. Jeho pradedo totiž už v minulosti vlastnil takmer dva hektáre viníc.
„Tie mu zmenou režimu vzali. Dedo bol skupinár na družstve a mal na starosti výsadbu nových viníc. A tak boli v rodine vždy nejaké vinice, o ktoré sa bolo treba starať. Otec časť hrozna z nich spracovával a vyrábal víno pre rodinu a priateľov. Bol to práve on, ktorý ma k vinohradom a vínu priviedol. Otec síce nie je v tomto odbore profesionál, ale vždy ho to veľmi bavilo,“ pokračuje ďalej Peter. Otec ho so sebou bral na práce do vinice či do pivnice a prirodzene sa stalo, že sa z jeho záľuby stala aj tá jeho.
Absolvent Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre mal tak sen, že aj on sa chce venovať tejto profesii. „Cesta k samostatnému podnikaniu bola oveľa dlhšia a zložitejšia. Nemali sme žiadne potrebné moderné technológie. Po pozemkových úpravách našej rodine vrátili časť viníc a začali sme s otcom na nich hospodáriť. Popri zamestnaní. Z práce som chodil do vinice a pivnice a postupne krok za krokom nakupoval potrebné technológie. Traktor, lis na hrozno, nové nádoby na víno…“ vymenúva Peter svoje začiatky, ktorý ale zároveň priznáva, že nebyť výraznej podpory otca, tety a vlastne celej najbližšej rodiny, nedokázal by robiť to, čo robí.
Nie je to zamestnanie, ale spôsob života
Čo je pre Petra na tejto práci najkrajšie a naopak, čo je najťažšie? Hovorí, že vinárstvo nepredstavuje prácu v zmysle zamestnania, ale je to pre neho spôsob života, ktorý sa rozhodol žiť a ktorý miluje. „So všetkým pekným, ale aj tým náročným, čo so sebou prináša. Najkrajší je pocit, keď niekto ochutná naše víno a vyčaruje mu úsmev na tvári. Alebo keď dostanem správu od zákazníka, že jemu a jeho priateľom naše víno spríjemnilo večer a že nám ďakuje. Alebo dôvera, keď zákazník nakúpi naše víno nielen pre seba, ale kúpi ho aj ako darček pre niekoho, na kom mu záleží,“ priznáva sympatický vinár a vinohradník v jednom.
To, že vínom a prácou okolo vinohradov žije, potvrdzuje i to, že o víne neustále rozpráva, so zákazníkmi, s kamarátmi vinármi. „My v Modre máme úžasný spolok Víno z Modry, ktorého súčasťou je 12 modranských vinárstiev a spoločnými silami sa snažíme propagovať modranské víno, Modru ako vinársku destináciu, priateľsky spolupracujeme a pomáhame si,“ pokračuje veselo.
A čo je najťažšie na tejto práci? Podľa neho je ťažké všetko, ale tak to už býva. „Nič dobré, nič trvácne nevzniká ľahko,“ dodáva s úsmevom.
Nikdy nekončiaci kolobeh. Vinohradník ani vinár v zime neoddychuje
Práca okolo vína a vinohradu nikdy nekončí. Ak si myslíte, že počas zimy si môže vinohradník a vinár sadnúť k vínku a už ho nečakajú žiadne povinnosti, mýlite sa.
„Ak je vinár aj vinohradník, tak má prácu celý rok. Toto treba rozlišovať. Vinár bez vinohradov sa stará len o pivnicu, vinár a vinohradník sa okrem pivnice stará aj o vinice. A to je zásadný rozdiel. My sme maličké vinárstvo a nemáme zamestnancov, takže všetky činnosti vykonávame sami. Od starostlivosti o vinice, cez výrobu vína až po jeho prezentáciu a predaj. Niekedy si vravím, že deň má málo hodín,“ približuje, ako funguje rodinné vinárstvo.
A aj keď v zime je vinič vo vegetačnom pokoji, práve toto je obdobie, keď sa vykonáva rez. „Aj v zime sme vo vinohradoch. Tých činností je tak veľa, že na tému vinohradnícko-vinárskeho roka by sme mohli spraviť samostatný, niekoľkostranový článok,“ smeje sa ďalej Peter.
Neexistuje zlé a dobré víno. Dôležité je jeho zdravie
Obľúbené víno?
Aj vinári majú svoje obľúbené vína, ale podľa Petra neexistuje zlé a dobré víno. Naopak, treba sa pozrieť na to, či je víno zdravé. „Ak má víno nejaké choroby a vady, nemá sa vôbec dostať k zákazníkovi. A za predpokladu, že víno žiadne vady nemá, nemôžem povedať o víne, že je zlé, môžeme iba povedať, že nám buď chutí, alebo nechutí. Čo sa týka farby a typu vína, tak mám rád víno podľa nálady. Preferujem suché biele vína. Začínam prichádzať na chuť aj červeným. Aj v tomto smere je to vývoj. Aj ja sa vyvíjam a menia sa aj moje preferencie. A víno volím podľa nálady a príležitosti, ku ktorej si ho vyberám,“ priznáva Peter svoje preferencie, ktoré sa týkajú obľúbeného vína.
Všeobecne sa o povolaní vinára a vinohradníka vie, že je náročné. Nikdy nekončiaca práca vo vinohrade, stále je čo robiť. Za fľašou vína sa skrýva veľa lopoty a potu. Dokáže sa dnes predsa len uživiť slovenský vinár a vinohradník v spleti a takej širokej ponuke vín aj zo zahraničia? „Toto je veľmi citlivá téma a áno, je to náročné. Ponuka zahraničného vína je naozaj široká a široký je aj diapazón cien, ale aj kvality. Naozaj kvalitné a poctivé víno zo zahraničia je v rovnakej a vyššej cenovej relácii ako to naše Slovenské,“ hovorí Peter.
Sme na dobrej ceste porozumenia lokálnej produkcii
Ľudia často siahnu po fľaši vína z obchodných reťazcov, no aj tu sa dá polemizovať o kvalite za danú cenu. „Pozorujem, že čím ďalej tým viac ľudí si uvedomuje, že fľaša kvalitného, poctivého vína nemôže byť v predaji v supermarkete za 2,99 eur,“ odpovedá Peter na otázku o „superlacných“ vínach v supermarketoch. Slováci sú podľa neho na dobrej ceste, čo sa týka porozumenia lokálnej produkcii.
„S lokálpatriotizmom sa to pomaličky zlepšuje. Aj tu platí, že menej je viac. Radšej si kúpte menej domáceho, ale zato kvalitného vína, ako kupovať kvantitu. Spoznajte svojho vinára, choďte k nemu, nechajte si vysvetliť, ako sa stará o vinice, ako vyrába víno, spoznajte, aký je človek. Nájdite si takto piatich alebo desiatich slovenských vinárov, ku ktorým budete mať dôveru, a z tak širokej ponuky vín si určite vyberiete vhodné víno na každú príležitosť,“ radí ďalej.
Na mojej práci ma baví to, že všetko, čo robím, dáva na konci dňa zmysel. Že každý deň tvorím niečo nové, či už vo vinohrade, alebo v pivnici.
Kríza poznačila aj vinárov, vinohradníkov
Malí podnikatelia prežívali krízu počas pandémie naozaj každý deň. Niektorých výrazne spomalila až zastavila. „Nás pandémia zasiahla v tom, že nám neumožnila ďalší rast a rozvoj firmy. Museli sme zastaviť a pomyslene cúvnuť kúsok späť. Bolo to náročné obdobie a s jeho následkami sa boríme ešte aj dnes, ale viete, vinárstvo je beh na dlhé trate. Dva roky pandémie, nejaké roky ekonomických či spoločenských kríz, to nehrá v živote vinárstva až takú rolu. Teda, v prípade, že vinohradník a vinár je ochotný si pripustiť ten fakt, že nebude každým rokom predávať viac a viac vína, nedokáže urobiť plánované investície. Musí s pokorou prijať realitu. Vinice vás naučia pokore, na začiatku roka môžete plánovať, ale pri zbere ukážu realitu,“ opisuje Peter, ako ich poznačil príchod pandémie.
Pandémia však nie jediná, s čím sa musia vinári a vinohradníci na Slovensku popasovať. Ďalším problémom sú aj zvyšujúce sa ceny energií. „Zvyšovanie energií má priamy dopad na cenotvorbu už teraz. Napríklad sklo, kartónové obaly, ale aj hnojivá, či pohonné látky to všetko narástlo rádovo v desiatkach percent a ozývajú sa hlasy, že to nebolo posledné zdražovanie. Nie som zástanca úplného premietnutia rastu cien vstupov do cien našich produktov, takže momentálne sa nechystáme zdražovať, ale pri ďalšom raste cien, budeme k tomuto kroku nútení pristúpiť. Aj keď veľmi neradi.“ Mnohých podnikateľov to potom odrádza pokračovať v remesle ďalej. „Žiaľ, odradí a odrádza. Doplatí na to v konečnom dôsledku zákazník,“ smutne podotýka Peter.
A keďže témou nášho čísla sú spomienky, zaujímalo nás, či aj tie Petrove sa viažu priamo na prácu vo vinohrade a k ich rodinnej tradícii. „Väčšina mojich spomienok týkajúcich sa viníc, pivníc a vína ma vracia do detstva. Sú takmer vždy spojené s mojím otcom. A tieto spomienkové návraty sa nedejú len pri pohľade, ale aj pri cítení vôní a chutí. Či už je to vôňa čerstvo pomletého hrozna, chuť čerstvého muštu, vôňa vinice, takmer vždy ma to v spomienkach vráti do mladosti a do chvíľ strávených s otcom, či už vo vinohrade, alebo v pivnici,“ hovorí na záver Peter Juran z Modry.
Pripravila Martina Baumann
Foto: Patrik Minár, Lukáš Košc
Článok bol zverejnený v časopise Milliard Sun (jeseň/zima 2022)
