Otvorenie výstavy pod názvom TRAJA, umelcov Mykola Bodnára, Martina Borodáča a Zuzany Schmidt sa konalo 10. apríla 2024 v novej Galérii New Living Center – Bratislava na Rožňavskej ulici.

Všetci traja už viackrát úspešne vystavovali v rámci reťazca Galérií Turuk & Art Collective. Nie je divom, že boli vybratí ako prví s prezentáciou svojej autorskej tvorby aj pre túto novú galériu. Enormná veľkosť a výška vystavovanej plochy v novej Galérii New Living Center umožňuje vystavovať aj veľkoplošné monumentálne výtvarné diela, čo dokonale využili aj vystavovaní umelci. Naviac galéria ako centrum bývania so všetkými zariaďovacími prvkami bytov a komerčných priestorov formou výstavy umeleckých originálov ponúka zákazníkom kúpu aj umeleckých objektov.

VÝTVARNÍČKA ZUZANA SCHMIDT sa tu prvýkrát predstavila s veľkými monumentálnymi plátnami svojej lyricko-abstraktnej nefiguratívnej maľby. Jej obrazy sú farebne žiarivé, ale i decentné, raz emotívno-poetické, inokedy expresívne a dramatické.

AKAD. MALIAR MARTIN BORODÁČ sa predstavuje svojskou výrazne obohatenou abstraktnou líniou maľby. Jeho tvorba však nie je čistá abstrakcie ale má mnoho podôb – od viac či menej realistickej až po podprahovo vnímanú abstrakciu. V jeho mnohých vystavovaných obrazoch je zapracovaný piesok z Chorvátskej Jadranskej Dalmácie kde autor striedavo žije a tvorí.

AKAD. MALIAR MYKOLA BODNÁR sa prezentuje najmä farebne žiarivými abstraktnými líniami, plochami a geometrickými obrazcami, náladovými fragmentami z prostredia lesa, obrazmi centrálnych miest a budov starej Bratislavy či lodiek z morského prístavu.

Nechýbal skvelý program

Vernisáž uviedol a otvoril predstaviteľ Turuk & Art Collective Gallery Igor Turuk spolu s riaditeľkou New Living Center Andreou Mihály. Kurátorkou výstavy je Mária Horváthova, ktorá v úvode charakterizovala život a dielo vystavujúcich. Hudobným hosťom vernisáže výstavy bol Marián Mráz, ktorý podmanivými tónmi na saxofóne umelecky umocňoval výtvarný prejav vystavujúcich. Na vernisáži sa zúčastnili mnohé významné osobnosti kultúrneho, spoločenského a politického života, priatelia vystavujúcich umelcov a priaznivci umenia.

TRAJA

Turuk & Art Collective  otvára svoj nový, moderný a netradičný výstavný priestor v nákupnej galérii New Living Center v Bratislave veľkorysou výstavou, ktorá nesie nenápadný a stručný, no zároveň i výstižný názov „Traja“. Traja autori – maliari – tu predstavujú svoje ucelené kolekcie obrazov, o ktorých možno povedať, že sú reprezentatívnym prierezom ich maliarskeho programu. Napriek tomu, že ich tvorba je diametrálne odlišná a najmä námetovo čerpá z rozmanitých  zdrojov, všetci traja podľahli inšpiratívnej príťažlivosti abstrakcie a viac-menej sa jej dominantne i venujú.

Výstava je predajná a potrvá do 20.9.2024.

Očami kurátorky

Podľa kurátorky výstavy Márie Horváthovej pôsobí Mykola Bodnar na slovenskej výtvarnej scéne už takmer štvrťstoročie. Pomaly a nenápadne cez samostatné výstavy, sympóziá a maliarske plenéry postupne prenikol do povedomia a pre svoje pôsobivé obrazy si našiel široký okruh priaznivcov. Jeho tvorba sa vyvíja v dvoch paralelných rovinách. Na jednej strane je to štylizovaná podoba realizmu, na strane druhej abstraktný prejav. “Tá prvá línia vychádza z reálneho tvaroslovia, využívajúc niektoré overené princípy plenérovej maľby a impresionizmu. Nesie pečať autorovej kreativity, jeho zmyslu pre farebnosť, kompozíciu i jedinečnú vyváženosť idylických i realisticko-expresívnych prvkov,” pokračuje.

Základnou inšpiráciou autora je podľa nej okrem portrétu, zátišia a krajinárskych fragmentov predovšetkým mestská veduta, ktorú dokáže interpretovať v nekonečných variantoch i nečakaných nuansách. Raz sú to široké mestské panorámy, inokedy emotívna no vášnivá reflexia malebných uličiek a zákutí plných života, no veľmi často i prchavá vízia spiaceho mesta, s tajomnou hrou svetiel na pozadí nočnej oblohy či vodnej hladiny. Maľuje prostredie v ktorom žije, ulice Bratislavy i Košíc, poznáme jeho cyklus benátskych impresií i zábery chorvátskeho pobrežia a rušných prístavov.

“Pendantom tejto vášnivej a štylizovanej podoby reality je autorova abstraktná tvorba. V nej rezonuje jeho pôvodné zameranie na dizajn, racionálna predstava o usporiadaní sveta, ale i prvky gestickej akčnej maľby a informelu. Výsledkom sú nespočetné komorné kompozície i rozmerné formáty, v ktorých autor dynamickým rukopisom interpretuje svoju víziu farebnej i kompozičnej harmónie, do ktorej však kde tu nechá preniknúť i fragmenty reality. Mykola Bodnar je predovšetkým kolorista a maľuje olejom. Jeho paleta žiari sýtymi farbami  a odvážnymi tónmi, často však diváka očarí i decentnými tlmenými akordmi, v ktorých vyniknú jemné štruktúry pozadia. Má pevný maliarsky rukopis, využíva štetec i  špachtľu, ktorou nanáša , vrství a modeluje hutné farebné pasty, striedajúc reliéfnu a plastickú modeláciu priestoru a tvarov s jemnými splývavými ťahmi štetca,” tvrdí kurátorka výstavy.

Diela Zuzany Schmidtovej sa podľa Horváthovej začali objavovať na výstavách len nedávno. “Upútali svojou pôsobivou, veľmi kultivovanou decentnou farebnosťou a metaforickou významovosťou, a našli si široký okruh divákov. Dnes je zrejme, že sa autorka vybrala cestou lyricko-abstraktnej nefiguratívnej maľby a hlavným výpovedným médiom jej prejavu sa stala farba. Podmanila si ju svojimi bohatými možnosťami  – krehkou hrou jemných valérov, i robustnosťou drsných štruktúr, výrazovou silou farebných akordov i emotívnou hĺbkou monochrómnych tónov.”

Tiež upozorňuje, že je nezanedbateľná i symbolika farby, ktorú Zuzana Schmidt využíva na umocnenie emotívneho zážitku a zdôraznenie metaforického odkazu svojich diel. “V mnohých jej obrazoch však nájdeme okrem magickej poetiky i značnú dávku dynamiky a expresie a okrem abstrahovanej vízie duchovného sveta často aj geometrické a archetypálne prvky a tvary odvodené z reality. Príznačné sú i vpisované texty alebo iné prvky kaligrafie, ktoré spolu s názvom evokujú predstavu rozmanitých dejov.”

Mnohé z diel sú podľa nej inšpirované literárnymi príbehmi či poéziou, najmä bezprostrednými a emotívnymi veršami Jacquesa Préverta – majstra snivých metafor a zložitých slovných hier. “Možno povedať, že ich výtvarnou paralelou sú i citácie či fragmenty textov, ktoré autorka formou koláží vkladá do kompozičnej osnovy svojich obrazov. Zuzana Schmidt sa okrem komorných formátov dnes čoraz viac sústreďuje na rozmernejšie práce, kde má možnosť uplatniť i veľkorysejšiu kompozíciu, zdôrazniť dynamiku línií a silu maliarskeho gesta.  S väčšou odvahou rozširuje i pôvodnú farebnú škálu o striebristé a zlaté tóny a čoraz častejšie sa sústreďuje na interpretáciu každodenných zážitkov, ale i vlastných spomienok a predstáv,” hovorí.

Maliar Martin Borodáč už viac ako štyri desaťročia predstavuje jednu z konštánt slovenskej abstraktnej tvorby. “Jeho obrazy vznikajú vo vzácnej zhode s okolitým prostredím a vnímame ich ako autentický výraz vnútorného precítenia krajiny, jej atmosféry i jej obyvateľov. Jeho diela prekvapujú svojou robustnosťou a vnútornou monumentálnosťou, ktorá je utajená i v tých najmenších formátoch,” vymenúva Horváthová.

Aj v tvorbe tohto umelca je farba jedným z nosných prvkov a autor využíva jej magickú silu, najmä vzrušujúcu dynamiku červených, oranžových, žltých i smaragdových akcentov. “Dominantne však pracuje s tajuplnou škálou tlmených zemitých tónov a pigmentov, ktoré často dopĺňa drsnými prírodnými prvkami, pieskom, drvinami, pilinami a kusmi dreva. Z týchto rozmanitých materiálov vytvára bohaté reliéfne štruktúry, ktoré miestami temer až v podobe asambláží vystupujú z plochy jeho obrazov. Martin Borodáč maľuje krajinu, jej tvary, objemy, línie i kolorit, ktoré abstrahuje do výslednej esencie symbolov a archetypálnych znakov. Prináša nám svoju predstavu o krajine, ktorú vnímame všetkým zmyslami. Vnímame jej podobu, jej atmosféru, vôňu i zvuky evokujúce pocit tajomnosti a mystiku rituálov spätých s univerzálnou výrazovosťou pôvodných civilizácií a kultúr.”

Podľa kurátorky v jeho obrazoch spoznávame jeho milované Záhorie i Dalmáciu, ktorá je preňho nevyčerpateľným prameňom inšpirácie. “Nájdeme tu však aj fragmenty jeho vybájených exotických zákutí Afriky, Južnej Ameriky i Oceánie, kde z abstrahovaného prírodného sveta vystupujú obrysy i stopy  exotických dravých šeliem, ale aj siluety postáv, hlavy a archetypálne symboly. Sú reflexiou autorovho vnútorného sveta plného metafor a inotajov, kde sa prelínajú emócie so zážitkami, sny s realitou a dobrodružné predstavy so všednou poéziou života.”

Pár slov o autoroch

Mykola Bodnar

Narodil sa 7. mája 1956 v Hrušove na Zakarpatskej Ukrajine. V rokoch 1971 – 1975 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole, na oddelení  umeleckého spracovania kovov v Užhorode a v rokoch 1979 – 1984 na Akadémii výtvarných umení v Ľvove, na Fakulte interiérového dizajnu.

V roku 1991 sa prisťahoval na Slovensko, pôsobil v Košiciach a od roku 2013 žije v Dunajskej Lužnej, kde má ateliér a venuje sa maliarskej tvorbe. Bol účastníkom viacerých sympózií a má za sebou samostatné početné výstavy na Slovensku i v zahraničí.

Zuzana Schmidt

Narodila sa v Šintave. V rokoch 1994 – 1999 študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy (PeadDr. Jana Satková) a v rokoch 2017 – 2018 absolvovala dvojročné akreditované štúdium Intervencia umením – arteterapia v procese socializácie, reedukácie, výchovy a liečby na Inštitúte vzdelávania v arteterapii u prof. Jaroslavy Šickovej Fabrici.

Žije v Bratislave a popri pedagogickej činnosti sa venuje maliarskej tvorbe. Má za sebou viacero samostatných i kolektívnych výstav.

Martin Borodáč

Narodil sa 14. januára 1964 v Bratislave.  V rokoch 1979 – 1983  študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, odbor aranžérstvo, výstavníctvo a grafický dizajn u prof. Rudolfa Filu.  V rokoch 1983 – 1989 študoval na Surikovovej výtvarnej akadémii v Moskve na oddelení monumentálnej maľby u prof. Jurija Koroleva.

Žije a tvorí v Bratislave a v Plaveckom Štvrtku, kde má svoj ateliér. Venuje sa maľbe a sochárskej tvorbe, v ranom období i tapisérii. Má za sebou mnoho výstav na Slovensku i v zahraničí, predovšetkým v Chorvátsku a najmä v Dalmácii, ku ktorej má bytostný vzťah.