Hľadať

KO-ME-TE zo Záhrebu na Bratislavskej adventnej oblohe

KO-ME-TE zo Záhrebu na Bratislavskej adventnej oblohe

Kontrec-Meglić-Težak sú mená chorvátskych umelkýň, ktoré vystavujú svoje maľby, sochy a predmety v Audi Galérii v Bratislave od 7. decembra 2016 do 1. marca 2017. Výstava týchto troch skvelých súčasných umelkýň je šťastným spojením zrelých umeleckých skúseností chorvátsko-nemeckej konceptuálnej umelkyne, maliarky a sochárky Anity Kontrec so skúsenosťami Gorany Težak a Moniky Meglić, maliarok patriacich k mladšej generácii.

 

Chorvátsko-slovenské priateľstvo je skutočne príslovečné: zdieľame podobný (slovanský) jazyk, spoločné kultúrne korene a množstvo iných kultúrnych zážitkov a skúseností. Návštevníkom Bratislavy táto čoskoro pripomína atmosféru mesta Záhreb a okamžite sa v slovenskom hlavnom meste cítia ako doma. Jedným z kľúčových rozdielov medzi našimi dvoma krajinami je, že Chorvátsko má nádherné Jadranské more, kým Slovensko prístup k moru nemá. Už viac ako storočie sa Chorváti radi delia o svoje pobrežie s turistami zo Slovenska, ktorí vždy boli vítanými hosťami.

Okrem turizmu Slovensko a Chorvátsko spája živý obchod a spolupráca. Jediná vec, ktorá doposiaľ chýba, je spolupráca medzi umelcami (hlavne v oblasti výtvarného umenia) a umeleckými inštitúciami oboch krajín.

 

Začiatok dlhodobej umeleckej spolupráce  

Chorvátska a slovenská umelecká scéna sa, hlavne z hľadiska výtvarného umenia, od seba v mnohých ohľadoch odlišujú, keďže absorbovali rôzne vplyvy. Na Slovensku vystavovalo doposiaľ veľmi málo chorvátskych výtvarníkov a naopak. Túto situáciu treba zmeniť. Touto výstavou súčasného chorvátskeho umenia  začíname významný cyklus putovných výstav, ktoré sa budú konať vo viacerých slovenských a chorvátskych galériách. Ambiciózny projekt je podporovaný úspešným podnikateľom  a zberateľom umenia, Igorom Turukom z Bratislavy a záhrebskou Laval Nugent Gallery. Treba pripomenúť, že táto výmena už začala výstavou najnovších diel známeho slovenského sochára Jána Ťapáka v Laval Nugent Gallery v Záhrebe teraz v októbri. Chorvátsky maliar, Željko Seleš, ktorý maľuje na sklo v tradícii chorvátskeho insitného (naivného) umenia zase, naopak, prezentoval svoje dielo na Slovensku. Túto jeseň mal veľmi dobre prijatú výstavu svojich diel vo Vysokých Tatrách a išlo o výstavu, ktorú organizoval Igor Turuk. Slovensko-chorvátska maliarka Lydia Patafta vystavovala v Laval Nugent Gallery v r.2015, prezentujúc časť svojej veľkej bratislavskej výstavy milovníkom umenia v Záhrebe.  Výstava diel Anity, Gorany a Moniky v Bratislave dostane umeleckú spoluprácu medzi Chorvátskom a Slovenskom na najvyššiu úroveň.

Výstava v Galérii Audi: rozdiely a podobnosti umeleckého vyjadrenia

Na významnej výstave v Audi Gallery, môžu návštevníci vidieť asi päťdesiat umeleckých diel – malieb, sôch a obrazov týchto troch prominentných chorvátskych umelcov. Na prvý pohľad sa bude zdať ako „protiklad“ medzi konceptuálnymi dielami a unikátnymi inovatívnymi umeleckými technikami predstavenými Anitou  Kontrec (ktoré, pokiaľ viem, neboli v tejto forme prezentované v rámci súčasnej umeleckej produkcie sveta) s formálne oveľa tradičnejšími výtvarnými technikami a figuratívnym prístupom dvoch mladých maliarok. Avšak tieto na prvý pohľad „protikladné“ umelecké štýly a spôsoby vytvárajú novú, dynamickú a inšpirujúcou syntézou. Divadelný/imitačný a naratívny/epický prístup je charakteristický pre Monikine a Goranine maľby a dopĺňa architektonický a na okolie zameraný (okolitý = ambient) prístup  v Anitiných maľbách a inštaláciách.    Napriek týmto rozdielom tieto tri umelkyne – Ko-Me-Te zo Záhrebu – takisto zdieľajú viacero spoločných znakov: všetky používajú maľbu ako prostriedok svojho umeleckého vyjadrenia, ale predovšetkým sú tieto tri maliarky inteligentné a citlivé umelkyne. Ďalším spoločným aspektom  ich práce je, že všetky tri s ich životnou filozofiou (ktorá, napriek nejakým rozdielom, zdieľa mnoho spoločných čŕt), hoci patriac k rozličným generáciám, vyjadrujú svoj vnútorný svet vysoko individuálnym a autentickým spôsobom. Je nutné povedať, že Gorana Težak a Monika Meglić študovali spolu a získali titul na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe v triede Prof. Duje Jurića.

 

Anita Kontrec – spoločný základ maľby a sochárstva

Anita Kontrec je prominentnou chorvátskou umelkyňou, ktorá strávila väčšiu časť svojho umeleckého života a kariéry v Kolíne, v Nemecku.  Anita sa narodila v r. 1954 v Záhrebe, kde získala vysokoškolský titul v anglickom jazyku a literatúre, sociológii a kultúrnej antropológii na Filozofickej fakulte. Paralelne s jej akademickými záujmami a štúdiom navštevovala  lekcie sochárstva u profesora Ivana Sabalića na Akadémii výtvarného umenia v Záhrebe. Jej umelecký život začal v 70.rokoch, v 80.rokoch vystavovala svoje diela – hlavne svoje konceptuálne inštalácie a sochy – na niekoľkých skvelých samostatných a spoločných/skupinových výstavách v Chorvátsku

V r. 1989 sa presťahovala do Kolína, čo bola výrazná strata pre záhrebskú a chorvátsku umeleckú scénu. Ale aj po príchode do Kolína pokračovala s intenzívnou umeleckou činnosťou a vystavovala svoje práce v niektorých skvelých  umeleckých inštitúciách a galériách v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Keď sa presťahovala do Nemecka, prestala vystavovať svoje diela v Chorvátsku tak často, ale v každom prípade výstavy a projekty, ktoré vytvorila a organizovala, malo vážny dopad na chorvátsku scénu a konali sa v najprominentnejších chorvátskych múzeách a galériách ako  Klovićevi Dvori, Museum Atelijer Meštrović a Karas Gallery v Záhrebe. Svoju absenciu na chorvátskej scéne úplne napravila významnou retrospektívnou výstavou  Kružni tok/ /kruhový objazd/, ktorá sa konala v Prsten Gallery v pavilóne Meštrović v Záhrebe (výstavná plocha pokrýva viac ako 700 m2) teraz v septembri. V rámci tejto retrospektívy predstavila výber z rôznych období a fáz jej umeleckého vývoja za štyri dekády. Túto jej retrospektívu dopĺňa monografia, ktorá je kľúčovým prínosom k súčasnému chorvátskemu umeniu. Bez Anitinho umeleckého diela by súčasné chorvátske umenie bolo nekompletné a chýbal by mu esenciálny aspekt.

Na výstave v Bratislave vystavuje táto významná umelkyňa svoje obrazy – objekty v rôznych veľkostiach (pohybujúcich sa od dvoch metrov do dvadsiatich centimetrov na výšku) ako aj jej sochy zo šamotu a bronzu. Jej obrazy – objekty nie sú ten druh maľby, na ktorý sme zvyknutí. Mohli by sme povedať, že jej dielo je v skutočnosti úplne novým segmentom umeleckej produkcie, nakoľko vyvinula jedinečné postupy a techniky, ktoré doposiaľ neboli na umeleckej scéne prítomné a dostala ich na vysokú úroveň dômyselnosti a sofistikovanosti. Jej obrazy sú trojrozmernými objektmi zo syntetickej živice zmiešanej priamo s nieľkokými vrstvami vysokokvalitných (svetluodolných) pigmentov, ktoré Anita neustále prekrýva až kým na svojich maľbách nedosiahne sofistikované, zložité textúry a štruktúry. Niektoré z týchto objektov budú vystavené v Bratislave: „The Trace of Light/Stopa svetla“, „Three Saints/traja svätí“, „Squares/štvorce“, „White/biela“, a množstvo menších objektov v podobnej technike z cyklu  „Stripes and Dots/Prúžky a bodky“. Tieto obrazy – objekty sú jedinečné vďaka tomu, že  nie sú vytvárané na klasickom plátne zarámovanom v dreve a nie sú ani maľované klasickým spôsobom.  Anita Kontrec sa zameriava na spoločný základ maľby a sochárstva a jej práce zjednocujú črty oboch z nich:  študuje v nich efekt farby, ale súčasne aj experimentuje so štruktúrou, textúrou a objemom. Napriek jej exkvizitnej a inovatívnej technike jej hlavným záujmom naďalej zostáva jej filozofický a konceptuálny rámec. Jej práca nadväzuje na tradíciu maľby Marka Rothka a práce iných hlavných predstaviteľov moderného a súčasného výtvarného umenia, hoci si jednoznačne vytvorila vlastný autentický umelecký štýl. Jej práce korešpondujú s potrebami súčasnej architektúry a majú silne ambientný charakter. Pri optimálnej prezentácii jej obrazov – objektov  hrá svetlo – či už prírodné alebo umelé – dôležitú úlohu: žiariac spoza jej objektov svetlo zobrazuje viacero vrstiev rôznych nuáns pigmentov a zintenzívňuje koloristický efekt jej objektov.  Okrem svetla Anitine maľby sú charakterizované jej špecifickým prístupom k farbe: farba pre ňu znamené čistú energiu. Každé jej dielo je jedinečným zážitkom.

Popri jej najnovších obrazoch – objektoch Anita tiež vystavuje sochy z jej predchádzajúceho obdobia vytvorené zo šamotu  („Fortresses/Pevnosti“, Throne/trón“) a bronzu („Kailash“, „Trishul“, „Free Soul/Slobodná duša“), ako aj súčasnejšie dielo „Spring/jar“, ktoré je atraktívnou ambientnou sochou zo syntetickej živice s pigmentami.

Nová syntéza: Kombinácia súčasnej a tradičnej maľby

S ich figuratívno-naratívnym prístupom sú  Gorana Težak a Monika Meglić štylisticky oveľa klasickejšie, dokonca „tradičnejšie“, hoci patria k mladšej generácii; Goranine najnovšie maľby sú výsledkom mnohoročného seriózneho štúdia abstraktnej maľby. Berúc do úvahy filozofický a konceptuálny rámec u oboch týchto výtvarníčok, pracujú s duchom doby. Znovu objavujú nové „Nové maľovanie“, hlavne v kontexte súčasného chorvátskeho umenia. Mnoho umelcov z mladšej generácie maliarov ako Stjepan Šandrk, Martina Grlić, Gorana Težak, Monika Meglić a Stipan Tadić a sochárov (ako Nikola Vudrag) inklinujú k realistickej maľbe inšpirovanej maliarom strednej generácie,  Lovrom Artukovićom. Napriek tomuto všeobecnému trendu pri bližšom pozorovaní si človek môže všimnúť, že Gorana a Monika stoja mimo ostatných mladých maliarov.  Vyvinuli si oveľa individuálnejší štýl – nie sú tak ohýbané trendami a ich diela sú oveľa autentickejšie, založené primárne na ich vlastnej osobnej a umeleckej skúsenosti. Toto sú vlastnosti, podľa ktorých sú rozpoznateľné a vďaka ktorým majú taký silný umelecký vplyv.

 

Gorana Težak – od abstrakcie k figurálnej maľbe

Gorana Težak sa narodila v Pule v r. 1985. Mala mnoho samostatných výstav a zúčastnila sa mnohých spoločných výstav v Chorvátsku aj v zahraničí. Mnoho rokov intenzívne pracovala na svojom autentickom umeleckom prejave, bez akýchkoľvek trendov a vplyvov z chorvátskej alebo svetovej umeleckej scény. Používa farbu vysoko senzitívnym spôsobom: to je hlavná črta jej malieb. Jej umelecká cesta sa odlišovala od typického vývoja maliara: najprv experimentovala  s abstraktnou maľbou a mnoho rokov tvorila skice, kresby a vzory v abstraktnom štýle a priniesla to na vyššiu úroveň dokonalosti.  Jej cesta k naratívnemu/figurálnemu štýlu viedla od abstraktnej maľby, do ktorej začala zakomponovávať naratívne prvky, rozprávanie „príbehu“  však stále neprevážilo a nedonútilo ju opustiť inklináciu k abstrakcii. Jej stopy je stále možné nájsť na pozadí naratívnych príbehov jej malieb. Jej figuratívny štýl neznamená, že je dekoratívna; jej zámer je skôr  vyjadriť hlboké ľudské pocity a sociálnu a politickú angažovanosť, čo bolo obzvlášť citlivou záležitosťou pre menej privilegovaných členov spoločnosti. V tomto kontexte upriamujem pozornosť na jej nový cyklus malieb s názvom: „Nema zemlje za …./There is no Land for…/Neexistuje zem pre….“ Na výstave v Bratislave predstaví Gorana niekoľko zo svojich malieb z tohto cyklu, ako aj z jej posledných prác. Goranine maľby sú charakteristické nezvyčajnou kombináciou chromatických a monochromatických segmentov, kombináciou kresby a maľby a deskriptívnych a abstraktných prvkov, dokazujúcich, že dokáže maľovať  aj kresliť  s rovnakou kvalitou a intenzitou.

Monika Meglić – majsterka v maľbe vodovými farbami a zmyselných obrazov

Monika Meglić sa narodila v Záhrebe v r. 1987 do umeleckej rodiny. Skutočnosť, že jej otec, Vladimir Meglić, je jedným z najznámejších chorvátskych koloristov, bolo pre ňu veľkou výhodou, lebo od svojho otca pravdepodobne „zdedila“ rafinovaný zmysel pre farbu. Monikine maľby je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín: maľovanie vodovými farbami a olejomaľba na plátno. Diela z oboch skupín bude možné vidieť na výstave v Bratislave. Monika je jednou z najlepších v maľovaní s vodovými farbami za posledné dve dekády. Jej technika a spôsob, akým používa farbu sú čisté, nepoškvrnené a témy, ktoré používa vo svojich maľbách sú intímne a zmyselné.  Sú hlavne o snoch a podvedomých zážitkoch, ktoré často kombinuje s autoportrétom. Kombináciou zmesi perspektívy a „plochých“ segmentov na plátne ako aj znázornením seba samej s neproporčnými nohami alebo rukami, vytvára sugestívny a hlboký dojem. Jej maľby sú plné zakomponovaných detailov, živých farieb a expresívnych kontrastov. So všetkými jej zámernými aj náhodnými „nedokonalosťami“ Monika stále dosahuje istý druh dokonalosti vyvážením elementov jej malieb a jej špecifickej kompozície. Jej otvorenosť a súčasne intímna atmosféra jej malieb sú sugestívne a nútia pozorovateľov rozmýšľať.

Jej olejomaľby na plátne v kontraste s jej maľbami vodovými farbami pôsobia ako by boli nevyvážené a nedokončené, čo vytvára špecifický efekt. Jej štýl a umelecký výraz sú jedinečné. Každá jej maľba má inú kompozíciu; avšak jej „rukopis“ je vždy rozpoznateľný. Charakteristickými detailmi sú staré koberce, ktoré spolu s jej autoportrétmi sú opakujúcim sa motívom.

Rôznorodosť a autenticita umeleckých diel  Anity Kontrec, Moniky Meglić a Gorany Težak vystavovaných v galérii Audi Gallery v Bratislave poskytujú náhľad do významnej križovatky súčasného chorvátskeho umenia. Vďake týmto vitálnym koloristickým gestám a inovatívnym umeleckým technikám umelecké diela týchto troch súčasných chorvátskych umelkýň  žiaria a svietia ako kométyKoMeTe – zo Záhrebu na Bratislavskej adventnej oblohe.

Robert Kavazovič Horvat

Photos: Archive

 

Mohlo by sa Vám páčiť