Hľadať

Správny balans hodnôt je dôležitý

Správny balans hodnôt je dôležitý

Mladá slovenská módna dizajnérka Andrea Pojezdálová považuje svoju tvorbu za prácu, vášeň i poslanie zároveň. Správna vyváženosť hodnôt ju priviedla k úspechu, o akom mnohí mladí módni tvorcovia len snívajú. Je držiteľkou mnohých prestížnych ocenení, tvorí a miluje hľadanie.

 

Andrea, dovoľte mi na úvod položiť vám otázku týkajúcu sa súčasného trhu. Keď ste sa rozhodli pre dráhu profesionálnej odevnej dizajnérky, pripravili ste si nejaký marketingový prieskum, premýšľali ste nad možnosťami, aktuálnym stavom u nás a vo svete? Nemali ste obavy vydať sa na cestu, ktorá je plná talentovaných dizajnérov, pričom mnohí z nich nikdy nevystúpili na vrchol a zostali v tieni?

Moja cesta odevnej dizajnérky sa začala úplne prirodzene nástupom na Školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, rovnako prirodzene pokračovala na VŠVU v Bratislave, a v podstate po nej kráčam doteraz. Asi to bude znieť ako klišé, ale nikdy som vedome nekalkulovala s tým, čím by som asi chcela byť, čo by na základe marketingového prieskumu mohlo fungovať. V podstate som celý ten čas len robila, čo ma bavilo a napĺňalo, a pozitívne výsledky ma motivovali posúvať sa ďalej. Niečo ako prieskum som však absolvovala už počas vysokej školy. Keďže som sa intenzívnejšie pohybovala v tomto prostredí a mala som možnosť dostať sa aj do zahraničia, vedela som si na základe toho vyhodnotiť, akou cestou sa chcem vydať. Oproti zahraničiu, kde zabehnutý módny systém funguje ucelene podľa určitých pravidiel, sme tu na Slovensku v zvláštnej situácii, ktorá prináša pozitíva aj negatíva. Na jednej strane nie je najjednoduchšie tu samostatne fungovať, na strane druhej však absencia striktných pravidiel poskytuje slobodu v tom, ako si podnikanie v tejto oblasti nastaviť a ako k nemu pristupovať. Dá sa povedať, že som stále na začiatku a svoju cestu si hľadám. Zatiaľ sa však týchto výziev nebojím a baví ma ich zdolávať.

Aké pohnútky vás inšpirovali k tomu, aby ste sa predsa len vydali na cestu dizajnérky, a to možno aj napriek mnohým prekážkam a náročným situáciám?

Ako som spomínala, bola to prirodzená cesta. Mala som a stále mám to šťastie, že som mohla študovať a ďalej robiť to, čo ma baví a napĺňa. Úspechy potešia, ale väčšinou im predchádza práve ono prekonávanie prekážok a náročných situácii. No práve to sú situácie, ktoré nás posúvajú, a vďaka ktorým sa učíme najviac.

 

Na druhej strane, ste víťazkou mnohých prestížnych súťaží, čo znamená, že úspech je vám blízky. Ktorá zo súťaží vám najviac utkvela v pamäti? Aký spôsobom vás posunula dopredu?

Každé ocenenie sa spája s konkrétnou kolekciou, a tak mám na každé špecifické spomienky. Najvýraznejšiu súťaž som však asi zažila na jeseň 2011, keď sa mi počas jedného mesiaca podarilo získať štyri ocenenia a moje meno tak výraznejšie zarezonovalo. Otvorili sa mi možnosti, na ktorých som mohla stavať a posúvať sa ďalej. Išlo o súťaž Brillance fashion talent, kde som s kolekciou White získala hlavnú cenu a tiež ocenenie festivalu Blaf. Krátko po tom tá istá kolekcia získala hlavnú cenu na medzinárodnej súťaži v Poľsku. V tej dobe „zabodovala“ aj moja druhá kolekcia Macramé. Silnú spomienku mám aj na ocenenie Fresh designer Fashion live 2014 za kolekciu Persephone. Šlo o moju prvú samostatnú prezentáciu väčšej kolekcie, na ktorej pracoval väčší tím ľudí. O rok som za diplomovú kolekciu získala ocenenie Best fahion graduate a za moju prvú kolekciu vytvorenú po štúdiu som si na jeseň odniesla ocenenie Best designer Fashion live 2016. Špeciálne si ho vážim – jednak preto, že išlo o moju prvú kolekciu, ale tiež preto, že ju ohodnotila porota zložená z nezaujatých zahraničných odborníkov.

Čo pre vás znamená venovať sa odevnému dizajnu? Je to práca, vášeň, alebo poslanie?

Asi všetko. Len sa neviem presne rozhodnúť, ako by som ich hodnotovo zoradila. Ale balans je dôležitý, takže je to asi v poriadku.

 

V súčasnej dobe sa venujete rozvíjaniu vlastnej značky. V čom sa odlišuje od konkurencie?

V podstate som stále na začiatku, v štádiu hľadania. Len tak tvorím, testujem a zisťujem, aký je ten správny pomer tvorivej slobody a komerčného úspechu. Popritom sa snažím rozvíjať svoj rukopis, ktorý už začína byť čitateľný. Snažím sa kombinovať konceptuálny minimalizmus s kvalitnými materiálmi a precíznym remeselným spracovaním. Vo všeobecnosti sú pre moju tvorbu charakteristické čisté línie, obmedzená farebnosť, strihový experiment. Baví ma, ak sa podarí aj nadčasovosť. Sama som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Nechávam tomu voľný priebeh, reagujem na výzvy, ktoré prichádzajú, snažím sa ich zdolávať tvorivo a celé si to užívať.

Kde nachádzate inšpiráciu, keď tvoríte nové modely alebo kolekciu? Čo vám pomáha a čo vás počas tvorivého procesu vyrušuje?

Záleží od toho, na čom pracujem. Pri zákazkách na mieru sa snažím čo najviac vystihnúť danú osobu. Tam sa vždy usilujem zistiť čo najviac, aké má klient/ka záľuby, čo rád/rada nosí….to pospájam s mojimi dojmami, nechám pracovať fantáziu a čakám na reakcie. Baví ma moment, keď do seba všetko zapadne a dopracujeme sa k zdarnému výsledku. Pri kolekciách je to trošku iné. K tým pristupujem voľnejšie. Inšpirovať ma dokáže v podstate čokoľvek. V princípe je to také zhmotnenie toho, čím v určitom období žijem. Počas roka zhromažďujem momenty a fragmenty, ktoré sa ma nejakým spôsobom dotknú. Z nich potom dám dokopy inšpiračný „moodboard“, ktorý je východiskom pre novú kolekciu. Vďaka tomuto procesu sa dokážem veľa naučiť, hlavne o sebe samej. Samozrejme, do procesu tvorby vstupuje ešte veľa ďalších premenných, ale sú to už skôr interné veci. Výsledkom je nakoniec samotný model, ktorý v tomto svete predstavuje konečný produkt. Užívam si však aj samotnú pridanú hodnotu príbehu. A potom sú tu ešte voľné projekty, kde sa nemusím obmedzovať vôbec a kreativitu môžem nechať pracovať naplno.

Predstavte si, že by ste mali neobmedzený zdroj financií či materiálov. Akým smerom by ste sa vydali? Aký prístup by ste zvolili, na aké materiály by ste v takom prípade stavili?

Mám obavy, že moja kreativita by pri neobmedzenom rozpočte značne trpela. Som výrazne nerozhodný človek a veľký výber mi spôsobuje ťažkosti. Jednoduchšie sa mi pracuje s obmedzenými možnosťami, keď ma nerozptyľuje predstava, že som k danej veci mohla pristupovať inak, možno lepšie. Ak však mám odpovedať, tak by som sa v takom prípade vydala cestou udržateľnosti, zamerala by som sa na kvalitné neškodné materiály a šetrnejší prístup. Tým nechcem povedať,  že to bez neobmedzeného rozpočtu nejde, s ním by to však bolo o kúsok jednoduchšie. Bez neho mi to síce trvá trochu dlhšie, ale o to väčšiu hodnotu budú mať výsledky pre mňa samotnú.

 

Peter Fritz

Fotografie: Petra Baranovičová  / Archív Andrea Pojezdálová

 

www.behance.net/andrea_pojezdalova

 

Mohlo by sa Vám páčiť