Najlepší pohľad na človeka, s ktorým sa stretnete po prvýkrát, vám dokáže poskytnúť jeho spolupracovník či kolega. Preto som oslovil Georga Rowanda, ktorý s ním ako majiteľ dostihových plnokrvníkov spolupracoval, aby poodhalil čosi viac zo života tejto trénerskej legendy amerických dostihov.
George, vo svojej knihe „Diary of a Dream” spomínate mnohé príhody, ktoré ste zažili s s Barclaym Taggom. Prezraďte nám nejaké zaujímavé informácie o vašej spolupráci?
Barclay bol tretím trénerom, ktorého sme si najali. A konečne sme našli toho pravého. Aj predošlí dvaja patrili k excelentným dostihovým odborníkom, ale jednoducho sa mi s nimi ťažko komunikovalo. Mnohí tréneri nechcú sklamať svojich majiteľov a tak radšej mnohé nepriaznivé skutočnosti zahmlievajú. Ani ja som pri predošlých tréneroch nevedel, čo mám od svojich koní očakávať. Barclay túto vlastnosť nikdy nemal. Bol až neskutočne čestný a úprimný. Pokiaľ povedal, že sme mu poslali dobré kone, tak to bola pravda. Vychádzali sme spolu veľmi dobre, hoci z času na čas sa nejaké drobné nezhody sa, samozrejme, medzi nás votreli. Čo ma však vždy tešilo bolo, že mi umožnil vyberať dostihy pre naše kone a ja som sa snažil tvrdo pracovať na tom, aby som sa uistil, že som vybral tie správne dostihy, v ktorých mali dobrú šancu na víťazstvo. Pretože, nikto nikdy nevie, koľko dostihov odbehnú vaše kone počas kariéry. Každý športovec, či už v ľudskej podobe alebo ten štvornohý, má svoje limity. Môže odbehnúť 10 alebo aj 110 dostihov. Ale za desať rokov sme spoločne vyhrali tretinu zo všetkých našich absolvovaných dostihov, čo je veľmi vysoké číslo. Vo väčšine prípadov je bežné, že pokiaľ tréner či džokej vyhrá 20 percent zo všetkých svojich dostihov, skončí v sieni slávy.
Barclay nám prezradil, že kľúčom k úspechom pre trénera sú majitelia koní. Čo si o tom myslíte?
Má pravdu. Myslím si, že tréner potrebuje dobrých majiteľov a dobré kone aby uspel. Ak kôň nemá vrodený talent, ťažko uspeje, bez ohľadu na kvalitu trénera. Ale takisto platí, že dobrý tréner dokáže objaviť ukrývajúci sa talent a potom ho rozvinúť. Som si istý, že naše prvé dva kone by neuspeli, keby trénovali pod taktovkou iného trénera. Svoje individuality ukázali dosť neskoro a Barclay mal toľko trpezlivosti, aby počkal kým neodhalili svoje silné stránky. Ujal sa ich v správnom čase. Jeden z nich, Highland Springs, začínal veľmi ťažko. Odrazil sa od úplného dna a tak sa zdokonalil, že mohol absolvovať prestížne dostihy Breeder´s Cup Mile. Jeho cesta bola neuveriteľná a stal asi jediným koňom v Amerike, ktorý to dotiahol tak vysoko. Miss Josh, druhá z dvojice, mala na dostihového plnokrvníka neskutočne zlé nohy. S pomocou Barclaya a jeho tímu sa však dala dokopy. Začínala v dostihoch nižšej kategórie, aby sa nakoniec stala šampiónom. A neverím, že to bolo iba šťastie. Bolo to predovšetkým Braclayovo dielo.
Aké sú teda silné stránky Barclayho? Čo ho odlišuje od iných trénerov?
Za Barclayovu najsilnejšiu stránku považujem jeho extrémnu oddanosť svojej práci. Neberie si voľno. Nechodí na dovolenky. Buď ho nájdete v stajni, alebo ho môžete sledovať ako uprene sleduje kone a premýšľa o tom ako im pomôcť dostať sa na vrchol a využiť ich potenciál. Vždy ukázal, že ak dostane koňa, ktorý má v sebe potenciál a schopnosti, dokáže ho vytiahnuť až nahor. S ryšavým valachom Funny Cide-om vyhral Kentucky Derby, pričom stál 22-tisíc dolárov. A porazil miliónové kone. Darí sa mu napriek tomu, že v jeho stajni nestojí 60 či 80 plnokrvníkov, ako v stajniach iných trénerov. Má ich 15 či 20, pretože nepracuje s majiteľmi, ktorí sú ochotní nakupovať viac koní. Ale podarilo sa mu uspieť aj napriek tomu, že vzhľadom k počtu koní, ktoré trénuje, je pravdepodobnosť úspechu v porovnaní s inými známymi trénermi štvrtinová či tretinová. Preto mu vzdávam poctu.
Peter Fritz Photos: Peter Fritz, George Rowand Archive