Jedlo je vášeň. A vášeň je jedným zo zmyslov života. Veď čo by naše životy znamenali bez energie, radosti, nadšenia, zápalu a chvenia? Hoci sa hovorí, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale naopak, čo nám bráni jesť dobre a kvalitne a vychutnať si chute, ich nuansy a kombinácie so všetkým, čo k tomu patrí?

Robí to aj Veronika Čopíková, autorka nádherného „jedlého“ blogu Lenivá kuchárka. Jej recepty sú navyše nenáročné na čas a prípravu a zvládne ich naozaj každý. Aj ten najväčší lenivec.

Pojem „lenivosť“ sa často spája predovšetkým s negatívnymi asociáciami. Kto je lenivý, akoby nespĺňal kritériá dnešného rýchleho a ambiciózneho sveta. Nebáli ste sa, že vás ľudia budú vnímať negatívne?

Lenivosť je naozaj jedna z nechcených vlastností, ktorou sa nikto z nás nechce prezentovať. Svet si dnes žiada ambicióznosť, rýchlosť a produktívnosť vo všetkom – od pracovnej oblasti po súkromnú. A predsa práve pri jedle často zlyhávame, pretože nám naň nezostáva dostatok času. Volíme donáškové služby alebo sa stravujeme v zariadeniach rýchleho občerstvenia. Variť a piecť už skrátka nestíhame alebo sa nám nechce, pretože chceme počas dňa stihnúť viac, než prakticky dokážeme. Ale jedlo a proces jeho prípravy je činnosť, ktorá nám pomáha spomaliť. Preto ho považujem za nevyhnutnú súčasť dnešnej rýchlej doby, aj keď v mierne upravenej verzii, s jednoduchými receptami, ktoré chutia dobre a nevyžadujú si pritom stráviť polovicu dňa v kuchyni. Názov „Lenivá kuchárka“ je o prekonávaní lenivosti, o skúšaní nových ingrediencií a varení či pečení jednoducho, rýchlo a chutne, ktoré mám na zreteli pri tvorbe nových receptov. Blogujem už 4 roky a zatiaľ som sa okrem toho, že vôbec nie som lenivá, som sa v súvislosti s názvom môjho blogu nestretla so žiadnou negatívnosťou.

Čo si môžeme predstaviť pod pojmom „lenivá kuchárka“? Čo je „lenivé varenie“?

Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť osobu, ktorá rada varí alebo pečie, ale nemá na to popri všetkých povinnostiach (deti, práca, koníčky) dostatok času. Preto hľadá recepty, s ktorými sa jej podarí pripraviť jedlo či dezert rýchlo a jednoducho a zároveň so zaručene chutným výsledkom. Môj foodblog nie je o párkoch s rožkom, treske či koláči z mikrovlnky, ale o koláčoch s menším množstvom cukru, využití celozrnných a bezlepkových múk a nových ingredienciách. A o vychutnávaní si okamihov – od procesu prípravy, po usmiate tváre tých, ktorí ochutnajú to, čo sme pre nich pripravili.

V istom období bolo veľmi moderné variť tzv. slow food, ako protiklad k fastfoodom. Zástancovia pomalého varenia tvrdia, že iba tak sa dokážu chute správne rozvinúť, spojiť, že iba pomaly varené jedlo je naozajstné. Ako by ste oponovali?

Neoponovala by som (úsmev). Niektorým jedlám pomalé varenie svedčí a na to, aby sa chute správne rozvinuli, skrátka potrebujú čas. Kváskovanie, fermentácia či marinovanie – všetky dodávajú na prvý pohľad „obyčajnému“ niečo viac. A pomalosť nám umožňuje nahliadnuť viac do zákulisia prípravy, vychutnať si jednotlivé procesy a viac sa tešiť z výsledku. Lebo nie nadarmo platí, že to doma pripravené chutí najlepšie. Lebo práve vtedy si uvedomujeme, čo všetko obnáša príprava a ak použijeme zeleninu a ovocie od miestnych farmárov, alebo si ho nebodaj sami vypestujeme, chutí nám to skrátka inak. Jedlo, na ktoré vynaložíme námahu, je pre nás odmenou a odmena vždy chutí sladšie než niečo, čo nám naservíruje donášková služba či ponuka polotovarov. A ak sa pozrieme na tzv. slow food bližšie, zahŕňa v sebe všetko, s čím sa plne stotožňujem – najmä pôžitok z jedla a nákup kvalitných surovín z miestnych zdrojov, čím podporujeme slovenských výrobcov a zároveň menej zaťažujeme životné prostredie, keďže k nám suroviny nemusia cestovať z opačnej strany zemegule.

Kedy ste v sebe objavili lásku k jedlu a vareniu?

Lásku k jedlu mám v sebe už odmalička a spája sa mi s ním mnoho pekných spomienok. Maková plnka do kysnutého závinu, ktorú som si potajomky naberala prstami, vôňa domácej pizze s lečom, ktorá ma vítala po príchode domov zo školy a naše nedeľné rodinné obedy pozostávajúce z troch chodov. Práve odtiaľ pochádza moja láska k jedlu, ktorá neskôr prerástla do lásky k vareniu a pečeniu. Tú som začala pestovať hneď po tom, ako som sa odsťahovala do hlavného mesta kvôli štúdiu a priateľovi. Popri štúdiu na vysokej škole som veľa času trávila práve v kuchyni – objavovala som jej vône a čaro prípravy jedál z jednoduchých ingrediencií. A vtedy som sa zamilovala druhý raz (úsmev).

Ako tvoríte svoje recepty? Máte nejaké kritérium, podľa ktorého viete určiť, že konkrétny recept je pre „lenivých“? Napríklad čas prípravy jedla? Koľko je tak akurát a koľko času už je veľa?

Recepty tvorím takmer vždy s ohľadom na jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Mňa samotnú často odradí dlhý postup prípravy alebo zoznam ingrediencií, ktorý prekračuje povestnú desiatku, preto tvorím moje recepty tak, ako by som ich chcela nájsť v kuchárskych knihách či na internete ja. Čas prípravy jedla je pre mňa len orientačný a ja sama ho v receptoch neuvádzam, pretože niekomu môže trvať príprava veľmi krátko a niekomu, naopak, veľa, závisí to od jeho konkrétnych zvyklostí pri varení. Podstatná je pre mňa skôr jednoduchosť, pokiaľ ide o proces prípravy a taktiež o zoznam ingrediencií. Ak by som však mala uviesť nejaké číslo, pri ktorom už zvažujem, že si dané jedlo nepripravím a neuverejním ho ani na svoj blog, bolo by to 60 minút.

Ktoré chute máte najradšej?

Najradšej mám chute, ktoré vo mne evokujú sviežosť a čerstvosť. Ale toto je pre mňa ťažká otázka, pretože si vlastne ani neviem vybrať z toľkej rozmanitosti. Milujem chuť čerstvého ovocia, šťavnatého marinovaného mäsa, lososa na masle, vôňu a chuť hríbovej polievky a bylinky. A asi práve táto bohatosť chutí ma tak fascinuje a neustále baví objavovať, aj keď sa hovorí, že všetko dobré už bolo vymyslené (úsmev).

Máte tip na to, ktoré potraviny by nám doma nikdy nemali chýbať, aby sme kedykoľvek vedeli rýchlo navariť kvalitné a dobré jedlo bez toho, aby sme bežali do obchodu?

U mňa doma nikdy nechýbajú kvalitné cestoviny, passata, parmezán, panenský olivový olej a čerstvá bazalka, ktorú pestujem v črepníku na okne. Vďaka tomu mám v prípade hladu rýchlo pripravené výborné cestoviny, ktoré príjemne zasýtia a pošteklia aj chuťové poháriky. K tomu pohár vína a nemusíte utekať nikam, len si vychutnávať chvíľku spomalenia v dobrej spoločnosti. A ak máte po večeri chuť na jednoduchý dezert, nemali by vám doma chýbať základné ingrediencie naň potrebné – vajíčka, maslo a horká čokoláda.

Chodíte do reštaurácií? Nezápasíte s pocitom, že dokážete navariť lepšie?

Do reštaurácií občas chodievam, nakoľko sa v nich rada inšpirujem. Mám aj zopár svojich obľúbených, kde je jedlo zakaždým zážitkom, takže s týmto pocitom tam nezápasím. Samozrejme k jedlu v reštaurácii pristupujem nielen ako zákazník, ale tiež ako kuchár-amatér, preto si pozorne všímam, ako je jedlo servírované, či sú ingrediencie skombinované dobre a chuťový výsledok zodpovedá cene. Ak to tak nie je, v duchu si niekedy poviem, že ja by som to dokázala lepšie. Treba však brať ohľad aj na okolnosti – zatiaľ čo ja varím/pečiem len určitú chvíľu v danom dni, kuchár je v reštaurácii už niekoľko hodín a v rámci nich pripravil už desiatky jedál.

Dbáte na kvalitu potravín? Kde ich nakupujete?

Kvalita potravín je pre mňa veľmi dôležitá. Aj keď mám v tejto oblasti ešte svoje medzery, ak mám čas, chodievam nakupovať na sobotňajší trh v Starej tržnici či v Petržalke. Často objednávam potraviny cez internet – od debničkárov, z bezobalových obchodov a, samozrejme, keď mi niečo chýba, nevynechám ani supermarket. Aj tam dokáže človek nájsť kvalitné potraviny za dostupnú cenu, stačí pozorne čítať zloženie.

Nechceli by ste sa varením živiť? Venovať sa mu profesionálne?

Od profesionálneho varenia mám ešte na míle ďaleko (úsmev). Obdivujem špičkových šéfkuchárov, ktorí majú vycibrené chuťové poháriky, bohatú fantáziu a šikovné ruky. Rada by som absolvovala viacero stáží v oblasti varenia a, ktovie, možno sa tomu raz budem venovať. Momentálne ma však viac baví práve kombinácia všetkého – od varenia/pečenia, foodstylingu jedla, fotografovania až po komunikáciu s čitateľmi a neustále vymýšľanie niečoho nového.

Aké sú vaše najbližšie plány v oblasti varenia a tvorby foodblogu? Na čo sa môžeme tešiť?

Len nedávno vyšla moja prvá kuchárska kniha Lenivá kuchárka – jednoduché recepty pre každého. Jej tvorba a tlač mi dali zabrať, takže momentálne si užívam trochu voľna od kreativity. Ale ja dlho neobstojím bez tvorenia, takže sa moji čitatelia môžu tešiť na kopec nových zaujímavých receptov, články a rozhovory. Taktiež sa chystám opäť pustiť aj do prípravy videoreceptov a chcem aj naďalej rozvíjať náš minimalistický magazín BREZZA.  V oblasti varenia mám veľa plánov, chcela by som hlbšie preniknúť do tajov kváskovania, fermentácie a tzv. vyššieho cukrárstva. Uvidíme, čo všetko sa mi podarí naplniť a čo si presuniem do ďalšieho roka.

Foto: Veronika Čopíková/www.lenivakucharka.sk