Text: MM
Žijeme v zvláštnych časoch. To, ako posudzujeme iných ľudí, že často ovplyvnené ich obrazom, ktorý o sebe vysielajú na sociálnych sieťach. Vtedy nadobúdame dojem, že na svete hádam ani neexistujú úzkosti, smútok, depresie, neexistuje chudoba a existenciálne problémy. Všetci žijú svoje šťastné životy plné úspechov, nových áut, topánok, všetci sedia u kaderníka, usmievajú sa a užívajú si luxusné dovolenky. Zároveň takmer na dennej báze čítame či počúvane o tom, že je potrebné byť úspešný. Vymyslite prevratný start-up. Nakrúcajte videá, robte podcasty, píšte blogy, buďte efektívni, robte networking, stretávajte sa a vymýšľajte nové projekty a produkty a služby. Zarábajte! Hlavne nezaspať na vavrínoch, no ešte predtým sa k nim treba prepracovať, všakže.
Čo však je úspech? Môže byť naozaj merateľný len pracovnými výkonmi a uznaním okolia? A záleží nám vlastne na tom, čo si myslí a ako nás posudzuje okolie? Musíme si dookola opakovať a počúvať, že by sme mali byť úspešní, inak naša snaha nebude mať žiadny význam a hodnotu? Mali by sme sa hanbiť za to, že takéto ambície nemáme? Alebo ešte ďalej – musíme robiť niečo extra na to, aby sme si mohli povedať, že náš život má zmysel? Odpoveď znie – nie.
Nemusíte sa riadiť zvykmi ľudí, ktorí sú považovaní za úspešných. Nemusíte každé ráno vstávať o piatej, vypočuť si najnovšie správy, zabehnúť desať kilometrov a dať si na raňajky pšenovú kašu s chia semienkami a lesným ovocím, lebo to tak robí niekto iný. Nie je ani nutné pracovať dlho do noci a stavať prácu nad všetko ostatné, ak to tak necítite. Každý z nás je iný, jedinečný, každý má svoj vlastný biorytmus a to, čo vyhovuje jednému, bude druhého ničiť. Dôležité je riadiť sa svojimi pocitmi a uvedomiť si, prečo pracujete. Ak vás zamestnanie vnútorne napĺňa, čerpáte z neho energiu a pocit zadosťučinenia, je to v poriadku. No niekedy je práca naozaj iba práca, a na tomto zistení nie je nič zlé. Možno sa práve vďaka práci môžete naplno venovať svojim záľubám. Cestovať, učiť sa, spoznávať. Práca nemusí byť nutne tým, čo vás definuje, hoci sme náchylní veriť, že naša hodnota spočíva v profesionálnych úspechoch.
Množstvo motivačných kurzov bolo a stále je zameraných na to, ako dosiahnuť úspech. No môžeme byť všetci rovnako úspešní podľa jediného vzorca? Rozdiely a nerovnosti medzi ľuďmi tu boli odjakživa. Skutočná rovnosť sa v spoločnosti hľadá komplikovane a absolútna rovnosť vo všetkých oblastiach zahŕňajúcich majetok, bohatstvo, výšku príjmu, otázky slobody a ostatné aspekty je utópia.
No vráťme sa k úspechu. Keď ľudia zistili, že napriek všetkým radám na motivačných seminároch a v múdrych knihách sa „úspech“, tak ako ho vníma väčšinová spoločnosť, akosi nedostavil, objavila sa iná téma. Motivátori nás začali ubezpečovať, že zlyhať je normálne. Že zlyhanie treba prijať, vyrovnať sa s ním, a dokonca dovoliť aj deťom, aby mohli zlyhať tiež.
Nikto nevraví, že dobre mienené a odborne podložené rady nám nemôžu pomôcť. Je určite prínosné vypočuť či prečítať si slová, s ktorými sa vieme stotožniť a identifikovať, prípadne sa inšpirovať príbehmi iných ľudí. No v prvom rade je potrebné myslieť na seba a nevnímať rôzne prístupy a odporúčania ako univerzálne návody na život. Lebo úspešný je predovšetkým ten, kto je vyrovnaný a spokojný sám so sebou.
