Hľadať

Odkiaľ berie inšpiráciu len 16 ročný dramatik a herec Dávid Paška?

Odkiaľ berie inšpiráciu len 16 ročný dramatik a herec Dávid Paška?

Prichádzam do kaviarne v centre Bratislavy, kde sa mám stretnúť s nádejným mladým dramatikom a zároveň hercom Dávidom Paškom (16). Už vo dverách mi pohľad padol na exoticky vyzerajúceho mladého muža sediaceho v rohu miestnosti. Exotický nie pre farbu pleti, ale pre jeho zvláštny outfit. Určite to musí byť on. Ako jediný má pohľad uprený do knihy.

Dávid, máš 16 rokov a tvoja hra bola súčasťou medzinárodného divadelného bienále s názvom Puberťák. Aký je to pocit? Nemotá sa ti z toho hlava?
Som veľmi poctený, že moja hra bola zaradená na bienále. Je to naozaj zvláštne. Ešte donedávna som sám nevedel, čo zo mňa bude, a hľadal som sa. No teraz to vyzerá tak, že ma našli iní. Nechcem však zaspávať na vavrínoch a pracujem na niekoľkých ďalších projektoch.

small

Celý scenár divadelnej hry Nusica má do desať listov. Do desiatich listov sa ti podarilo vtesnať veľa hodnotných myšlienok. Aké základné nosné posolstvá boli a sú pre teba osobne najdôležitejšie?
Presne tak ako ľudí, aj dobrých myšlienok sa všade veľa zmestí. Nesnažil som sa ich tam vtesnať, ony proste prišli prirodzene. Nie som zástanca prázdnych dialógov na zaplnenie času. Nosná myšlienka hry Nusica je v tom, že cit a emócie by sa nemali nikdy vytratiť (nesmieme si ich upierať) a apatia voči „ľudskej bezradnosti“ nás až strašidelne odľudšťuje. Nerozoberám v hre problémy s akné a depky vrstovníkov. Je teda jasné, že hra nie je len pre puberťákov (smiech). Práve naopak, Nusica má ukázať práve starším ľudom, že zabúdajú. Ich srdcia sú zanesené hrubou vrstvou prachu, ktorú som sa pokúsil odfúknuť kadenciou ostrých slov.

V jednej časti hry hovoríš: „Sám sa za maliara dovoľujem považovať, to už som tu zmienil párkrát. Medzi nami maliarmi je taká malá dohoda, že emócie ostatných by sa nás nemali dotýkať.“ Je to vysoko profesionálny postoj – nenechať sa ovplyvniť či neprežívať emóciu iných, zachovať si vlastnú identitu a zároveň pochopiť. A nielen to, precítiť emócie iných. Na to treba väčšinou skúsenosť danú časom, ak nechcem povedať, že vek – ten je, ako sa zdá v tvojom prípade, skutočne relatívny. Ako je to teda s tebou? Si „stará duša“ či?
Maliarov výrok je veru veľmi satirický. Je to reflexia dospelého sveta, v ktorom prežijete len vtedy, keď si veci nepúšťate k telu. Spoločenské okolie maliara doháňa k takémuto postoju. Empatia by nemala byť vzácna vlastnosť – aj keď ju v dnešnej dobe ľudia nepúšťajú cez prah do svojich domovov. Neviem, či som stará duša. Viem byť často infantilný a blbnúť ako každý iný 16-ročný fagan, len si občas myslím, že som bol tomu vášmu „svetu dospelých“ predstavený priskoro. Nebolo to však zásluhou mojej rodiny či priateľov. Asi som sa doň tlačil sám. Preto často zniem ako nihilista a cynik, no chcem, aby svet dospelých bol pre nás mladých trošku ľudskejší.

small_2

Mať rád je ústredná myšlienka hry. Kde sa nachádza na tvojej osobnej stupnici?
Mať rád je fundamentálna emócia, bez ktorej si život neviem predstaviť. Je to jediné čisté puto, ktoré sa nikde nedá kúpiť a je úžasne výnimočné (nenapodobiteľné). Každé „mať rád“ nesie inú subjektívnu hodnotu, ktorú si väčšina z nás neuvedomuje. Mojím ústredným motívom pre napísanie Nusici bolo práve to kritické poukázanie na našu apatiu voči tomuto pocitu. Ako nám nekonečný prísun falošných vzťahov v televízii vytvára dojem, že my sami môžeme životom preplávať ako diváci pripútaní k sedadlám a nemusíme sa snažiť prežívať to „mať rád“.

Ako je to s láskou u teba? Kde sa nachádza láska na tvojej osobnej stupnici?
Ja momentálne lásku prežívam a je to krásny pocit. Napĺňa ma – i keď niekedy trošku brzdí v písaní (smiech). Láska zastáva veľmi dôležité, až priam najvyššie miesto na mojej imaginárnej stupnici a neviem, čo by som bez nej robil.

Svojím vzhľadom priťahuješ určite veľa dievčat. Nežiarli tvoja priateľka?
Na túto otázku radšej nebudem odpovedať (smiech). Na pódiu si si rolu výtvarníka doslova užíval. Stotožňuješ sa s názormi tejto postavy alebo stvárniš akúkoľvek rolu s rovnakou chuťou? Ľudia si myslia, že som maliarovu postavu napísal sám pre seba, no nie je to celkom pravda. Väčšinou napíšem hru a až potom si podvedome vyberám postavu, ktorá by sme ku mne hodila. Napríklad v tejto hre som chcel byť skôr postava môjho divadelného kolegu Dávida Kakáša (postava smutný blázon). Ale je to štokholmský syndróm, nakoniec sa naučíte chápať myšlienkové pochody svojej postavy. Toto sa stalo aj mne s maliarom.

small_1

V akých postavách sa vidíš a cítiš najlepšie?
Postavy, ktoré sú nevyspytateľné, vždy upútajú moju pozornosť. Nech je na nich pokojne niečo skazené a zlé, to ma baví. Nerozdeľujem pozitívne od záporných postáv, rád mám obe strany mince.

Odkedy navštevuješ umeleckú školu Ludus? Čo ťa vlastne primälo zapísať sa do kurzov herectva?
Školu Ludus navštevujem už tretí rok a dostal som sa k nej vlastným pátraním. Vždy ma to do divadla záhadne ťahalo. Keď stojím na pódiu, cítim nenapodobniteľný nával eufórie. A presne pre tento pocit som si vybral Ludus.

Navštevuješ osemročné gymnázium so zameraním na ekonómiu. Čomu sa chceš venovať?
Mojím veľkým snom je dostať sa na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe. Samozrejmosťou je túžba môcť hrať v divadle čo najviac. Písanie je samostatnou kapitolou. Chcem ho ďalej rozvíjať. Držte mi palce.

Words: VIP
Photos: Ivona Orešková

Mohlo by sa Vám páčiť