Hľadať

Stávky, noblesa a pivo. V Happy Valley

Priznám sa, nie som veľký odborník na dostihy. K tomuto ušľachtilému športu ma však priviedol – už je tomu veru dosť rokov – práve Milliard Sun. A novú dimenziu dal môjmu vzťahu k dostihom „live“ zážitok z Happy Valley v Hongkongu. Byť tam a nevidieť aspoň jeden závod, to je ako by ste v Hongkongu ani neboli.

Zábava za euro

„To the Happy Valley, please,“ zahlásil som s akousi zvláštnou hrdosťou v hlase taxikárovi pred hotelom. Predsa len, podľa znalcov je to miesto, kde sa vám naskytne jeden z najvzrušujúcejších športových zážitkov na svete. „Members?“ spýtal sa vodič dodatočne. Najprv som nepochopil, potom mi došlo, že sa pýta, či chcem odvoz priamo ku vchodu pre členov. Nuž, to (zatiaľ) nie. Po asi piatich minútach jazdy vystupujem pred „bežnými“ bránami jedného z najvýznamnejších stánkov dostihového športu na svete. Hotel bol blízko Happy Valley – zistil som to asi po štyroch dňoch pobytu, napriek tomu, že na závodisko som mal krásny výhľad. Zmiatli ma ale hongkongské miery, z 30.poschodia sa mi „tá dráha dole“ zdala akosi primalá na samotnú slávnu Happy Valley. Nuž čo, radšej ju objaviť neskoro ako nikdy! Do turniketu hádžem desaťdolárovú mincu – v prepočte jedno euro. Mnoho vecí je v Hongkongu lacných, ale že dostihy stoja euro? To človek nečaká.


Sú tu všetci

V Happy Valley sa jazdí vždy v stredu večer. Nedeľné denné jazdy zas patria druhej, o čosi menej známej a zároveň novšej hongkongskej dráhe Sha Tin. Sezóna trvá od septembra do júna. „Stredajší večer patrí jednoznačne dostihom. Celé mesto sa presúva do Happy Valley, doprava sa zhustí ešte viac než obyčajne, časté sú výrazné obmedzenia a miestni automaticky rátajú so zápchami,“ dozvedám sa od mojej miestnej známej Jolly Choi. A má pravdu. Naozaj som mal pocit, že na dostihoch sú všetci. Domáci, turisti, bohatí, chudobní, mladí, starí, muži, ženy. Tribúny doslova vreli, každé kolo sprevádzali búrlivé ovácie, výkriky a nebola núdza ani o teatrálne trhanie tiketov či novín. Apropos, noviny, tie tu má, kvôli kurzom a výsledkom, v rukách takmer každý. Podobne ako pivo, čínsku polievku alebo iný pokrm.

Medzi jednotlivými pretekmi hrá hlasná hudba, ľudia sa bavia, sem-tam tancujú. Mnohých, najmä turistov, už premohlo pivo (Heineken. Hongkong a globalizácia sú takmer synonymá). Mimochodom, práve na dostihoch som videl najväčšiu koncentráciu zahraničných tvárí na meter štvorcový. Až po dlhšom čase strávenom predieraním sa hlúčikmi ľudí som si uvedomil skutočné kontrasty – páni v oblekoch, ošumelí starci, mladí v raperskom oblečení… a šokujúce je to, že vám to vôbec nepripadá šokujúce. Znamená to, že misia dostihov ako socializačného mixéra je dokonale splnená. Nikoho netrápi čo máte na sebe, na srdci, na duši, na tikete. Dôležité je, že ste tam a nasávate atmosféru. Pochopil som, ako sa v betónovej megametropole  „dobíjajú baterky“. Práve v Happy Valley.


Ide o peniaze

Dostihy sú v Hongkongu oficiálne považované za najpopulárnejší šport. Ide o súčasť identity miestnych, o neoddeliteľnú časť bežného života. Netrúfam si to ani prirovnať napríklad k futbalu či hokeju v Európe. Tých, ktorí nimi „žijú“ úplne pravidelne a prirodzene, je totiž relatívne málo. Ako vznikla táto vášeň „dostala“ Hongkongčanov. Pátrať treba v koloniálnej minulosti. Dostihy sú tu doma od roku 1846, priniesli ich sem – kto iní ako Angličania. Dnes je Happy Valley jednou z mála dráh doslova obrastených mestskou zástavbou. Na štadión príde na dostihy každú stredu takmer 50-tisíc ľudí, som ale presvedčený, že ďalšie tisíce ich sledujú z mrakodrapov, ktoré celý areál tesne obklopujú.

Láska k športu možno súvisí aj s láskou k hazardu. Gambling je totiž v Hongkongu zakázaný, jedinou jeho legálnou formou sú dostihové stávky. Hovorí sa, že za jeden večer sa tu na stávkach „preleje“ toľko peňazí, ako na západných dostihoch za celý rok dokopy.

Jakub Steiner                                 Photos: HKJC Press

www.hkjc.com/home/english

Mohlo by sa Vám páčiť