Ubytovacie zariadenia a zážitkové miesta sa začínajú viac starať o marketing. Dôležité je nielen kvalita samotného ubytovania, ale aj služieb. Lokálni turisti sú náročnejší. Po vypuknutí vojny na Ukrajine museli prevádzky prehodnotiť aj svoju cenovú politiku. To všetko sú dozvuky pandémie, inflácie, ale aj reakcia na aktuálnu situáciu v Európe.

Cestovný ruch, gastro sektor a hoteliéri sa za uplynulé tri roky dostali do zložitej situácie. Najskôr sa museli vyrovnať s pandémiou, potom prišla vojna na Ukrajine a inflácia. Mnohí podnikatelia postupne ukončili svoju činnosť, iní ju pozastavili počas zimných mesiacov kvôli energiám a našli sa aj takí, ktorí svoje služby upravili, urobili zmeny a priniesli nový vietor. Cestovný ruch v Európe si prešiel a ešte stále prechádza náročným obdobím. Aká je situácia na lokálnom trhu a u našich českých susedov? Plánujú podnikatelia odchod do zahraničia?

Pandémia priniesla záujem našincov cestovať viac lokálne. „Vďaka tomu, že sa po Česku, prípadne Slovensku dalo, i keď síce obmedzene, cestovať, tak mali lokálne miesta u nás, ale aj v rámci SR trochu náskok pred zahraničím. Ľudia sa naučili objavovať mieste lokality a ich krásy a aj keď už sa v roku 2022 viac vyberali predovšetkým počas letných dovoleniek k moru, stále veľká časť turistov zostávala a cestovala po Česku a Slovensku,“ opisuje posledný rok turizmu Petr Kotík, zakladateľ projektu Amazing Places – platformy, ktorá združuje unikátne miesta v Česku, na Slovensku, v Rakúsku, Taliansku a najnovšie i v Poľsku a na Bali.

Pandémiu viaceré zariadenia využili na redizajn nielen samotných priestorov, ale v mnohých prípadoch aj celkových ponúkaných služieb. Podľa Kotíka sa tak veľa ubytovacích miest pustilo práve počas pandémie do rekonštrukcií, a tak dnes už lákajú hostí do nových priestorov, poprípade na nové služby.

Ožíva návrat k prírode. Obľúbené sú najmä chalupy a chaty

Odborníci z Amazing Places zaznamenali v Českej republike veľký nárast nových miest a to predovšetkým v oblasti chát či chalúp, najnovšie aj glampingu, ktorý sa stal fenoménom práve počas pandémie. „Na trhu teda rastie konkurencia a je potrebné mať nielen pekné miesto, ale tiež sa starať o marketing, sociálne siete a podobne. Lokálni turisti sú rovnako z roka na rok náročnejší a radšej si za kvalitu priplatia,“ dopĺňa Kotík a podobne vníma situáciu aj na Slovensku, kde si glamping nachádza tiež svoje miesto.

Po pandémii prišla ďalšia kríza v podobe vojny na Ukrajine, čo opäť zasiahlo aj cestovný ruch a, samozrejme, celkovú ekonomiku. Podnikatelia v hoteliérstve, gastre a celkovo v turizme preto museli zhodnotiť svoj biznis plán a urobiť si nový finančný plán. „Medzi najväčšie výzvy minulého roka patrilo vysporiadanie sa s ekonomickou krízou. Pandémia síce skončila, ale začiatok vojny na Ukrajine so sebou priniesol ďalšie komplikácie. Nemálo miest muselo prehodnotiť svoju cenovú politiku, prípadne ďalšie ekonomické aspekty svojho podnikania,“ vysvetľuje najnovšie výzvy a problémy lokálnych zariadení Petr Kotík.

V oblasti gastro a ubytovacích prevádzok je nedostatok pracovných a zároveň i kvalitných síl, s týmto problémom bojovali majitelia zariadení už predtým. Táto situácia sa následne zhoršila a rovnako to vníma aj Kotík. „Za zmienku tiež stojí nedostatok kvalitného a motivovaného personálu. Veľká časť ľudí odišla z gastra, prípadne z hospitality odboru práve počas pandémie a už sa do neho nevrátila,“ vysvetľuje.

Chalupy či Chaty v prírode alebo na samotách vyhľadávajú rodiny s deťmi, ale aj partie kamarátov.

Do niektorých lokalít sa stále nevrátilo dostatok turistov, inak dozvuky z pandémie už nie sú hmatateľné. „Jediné, čo zariadenia ešte trápi, je nedostatok zahraničných turistov z určitých krajín. A síce sa to z roka na rok zlepšuje, tak miesta ako napríklad Český Krumlov alebo Karlove Vary stále nie sú na číslach, ako boli pred pandémiou. Na druhej strane je pre tieto lokality malou útechou fakt, že tam jazdí viac tuzemských turistov. Zároveň vnímame aj záujem českých turistov o lokality na Slovensku. Celkovo sú pre zahraničných turistov najväčším lákadlom na Slovensku zimné strediská a potom i Bratislava,“ hodnotí dopady pandémie s odstupom času Petr Kotík, ktorý sa s projektom Amazing Places vyberá i do ďalších krajín a minulý rok spojili svoje sily a pod ich hlavičku pribudol aj exotický projekt Bába na Bali.

Glamping je mimoriadne obľúbený nielen u našich českých susedov. Na zaujímavé miesta už narazíte aj na Slovensku.

Znamená to, že momentálna situácia môže lokálnych podnikateľov inšpirovať k tomu, aby sa zamysleli nad tým, ako naštartovať svoje podnikanie za hranicami Slovenska či Česka? „Biznis v zahraničí nebude pre každého. Dôležité je v tomto smere najmä finančné zázemie a skúsenosti s danou destináciou a je to teda len pre pár vybraných, prípadne odvážnych ľudí,“ uzatvára tému podnikania v cestovnom ruchu zakladateľ zážitkového cestovania Amazing Places Petr Kotík.

-Tlačová správa-

Zdroj: Amazing Places

Kým jedna polovica stredoškolákov je s vreckovým spokojná, druhej sa výška vreckového nepozdáva, pričom až pätina žiadne vreckové nedostáva. Takéto zistenia priniesol tohtoročný prieskum Nadácie PARTNERS, ktorý nadácia robila medzi stredoškolákmi prihlásenými do 11. ročníka vedomostnej súťaže Finančná olympiáda. Do súťaže a aj do prieskumu sa zapojilo viac než 7 600 mladých ľudí, ktorí prezradili aj to, aké očakávania majú od výšky prvej výplaty.  

„Všímame si z roka na rok väčší záujem, čo sa odráža na počte zaregistrovaných súťažiacich a aj na počte prihlásených škôl,“ hovorí Jozef Bartánus, správca Nadácie PARTNERS, ktorá finančnú vedomostnú súťaž pre stredoškolákov každoročne organizuje. Finančná olympiáda je zostavená z rôznych finančných otázok, ktoré majú preveriť pripravenosť mladých ľudí na vlastný finančný život.     

POISTENIE ČI INVESTOVANIE SÚŤAŽIACICH POTRÁPILO

Tretie kolo súťaže Finančná olympiáda obsahuje okrem testových otázok aj náročnejšie úlohy, ktoré vyžadujú nielen dostatok znalostí, no aj komplikovanejšie počty a čítanie s porozumením. Práve na to doplatila väčšina finalistov. „Študentov potrápili najmä otázky z oblasti poistenia, ktoré vyžadovali čítanie s porozumením. Priestor na zlepšenie sme zaznamenali aj v investovaní,“ približuje Jozef Bartánus. Pedagógovia finalistov sa už niekoľko rokov venujú rozšíreniu vedomostí študentov aj v týchto oblastiach, v mnohých prípadoch aj na úkor voľného času. „Je za tým veľa hodín práce, veľa hodín štúdia. Ja sama sa snažím vzdelávať v tejto oblasti, aby som tie poznatky mohla čo najlepšie odovzdať študentom,“ uvádza pedagogička Miriam Krásna, ktorá pravidelne so svojimi študentmi obsadzuje popredné priečky v súťaži.

ZVYŠOVANIE FINANČNÉHO SEBAVEDOMIA

Nedostatočná finančná gramotnosť sa dlhodobo ukazuje ako zásadný spoločenský problém, ktorý mnohým dospelým komplikuje finančný život. Dôvodom je jednak nedostatok informácií, ale aj chýbajúci záujem či aktivita pri vzdelávaní sa v tejto oblasti. „Ľudia majú bežne pred financiami prehnaný rešpekt, alebo, naopak, nesprávne nastavené očakávania. Veríme, že aktivitami, ako je aj Finančná olympiáda, pomáhame vychovávať novú generáciu finančne samostatných a sebavedomých ľudí, ktorí nám z dlhodobého hľadiska pomôžu vylepšiť pozície vo svetových rebríčkoch finančnej gramotnosti. Ale to najdôležitejšie je, že im tieto vedomosti pomôžu žiť kvalitnejší život,“ tvrdí Jozef Bartánus. Čo sa týka finančného sebavedomia, to zrejme našim stredoškolákom nechýba v očakávaniach od prvého platu. V prieskume Nadácie PARTNERS až tretina (33 %) súťažiacich vo Finančnej olympiáde počíta s prvým platom od 1 301 eur vyššie a z toho 17 % očakáva viac ako 1 500 eur. Naopak, 16,5 % sa drží prehnane pri zemi a očakáva prvý plat do výšky 800 eur.   

VRECKOVÉ JE STÁLE CITLIVÁ ZÁLEŽITOSŤ

V tomto ročníku Finančnej olympiády sa ukázala silná skupina mladých ľudí, ktorí nedostávajú žiadne vreckové. K tomu sa priznala až pätina stredoškolákov zapojených do vedomostnej súťaže. Táto skupina je oproti svojim spolužiakom s vreckovým značne znevýhodnená. Prvé vlastné peniaze učia mladých ľudí, ako správne hospodáriť. Pod podmienkou, že majú nastavená jasné pravidlá, na čo peniaze z vreckového použijú. „Zaujalo ma, že až 40 % stredoškolákov v našom prieskume má týždenné vreckové 20 eur a viac. Ak si zoberieme, že stravu, ubytovanie, dopravu im hradia stále rodičia, sú to slušné peniaze, s ktorými sa už dá pracovať aj z dlhodobého hľadiska. Napríklad sporiť si alebo investovať do budúcnosti,“ myslí si Jozef Bartánus. Zmenu v myslení a vo vzťahu k peniazom vidieť už aj u stredoškolákov vo Finančnej olympiáde. Pri otázke, čo by urobili, ak by dostali od rodičov peniaze navyše k vreckovému, viac ako 67 % oslovených by si tieto peniaze odložilo na sporenie alebo by ich zainvestovalo.

FINANČNÁ OLYMPIÁDA AKO PRAKTICKÝ DOPLNOK K VÝUČBE

Nadácia PARTNERS dlhodobo aktívne prispieva k zvyšovaniu finančnej gramotnosti prostredníctvom rôznych projektov určených pre jednotlivé vekové skupiny. Finančná olympiáda sa zameriava špeciálne na stredoškolákov a žiakov osemročných gymnázií, pričom bola navrhnutá ako praktický doplnok ku školskej výučbe. „Praktické príklady, úlohy a testové otázky zábavnou formou skúšajú mladých ľudí z nadobudnutých vedomostí a zároveň im pomáhajú ľahšie si privyknúť na základnú finančnú terminológiu a jej využitie v praxi. Vysvetľujú napríklad rozdiel medzi sporením a investovaním, ktoré už dnes zohrávajú obrovskú úlohu pri zodpovednej príprave a zabezpečení sa na dôchodok,“ dodáva správca nadácie. Obľúbeným doplnkom výučby na stredných školách sa stal aj pracovný zošit Finančná gramotnosť, ktorý je sumárom praktických i teoretických informácií a dostupný online a širokej verejnosti.

O 11. ROČNÍKU FINANČNEJ OLYMPIÁDY

Do 11. ročníka Finančnej olympiády sa prihlásilo takmer 8 000 stredoškolákov z viac ako 300 stredných škôl a osemročných gymnázií. V rámci krajov mali najsilnejšie zastúpenie Žilinský a Košický kraj. Prvé kolo 11. ročníka olympiády sa začalo 2. novembra 2022 a trvalo do 2. februára 2023. Posledné, finálové kolo organizovala Nadácia PARTNERS vo svojich priestoroch 10. mája. Víťazné priečky obsadili stálice, ktoré sa do súťaže zapájajú pravidelne každý rok. Tento ročník si dokonca jedna z nich odniesla dvojité umiestnenie v TOP 3. Výhercom gratulujeme!

VÍŤAZI 11. ROČNÍKA FINANČNEJ OLYMPIÁDY

1. miesto: Kristína Baková, Gymnázium Nové Zámky

získava Apple MacBook, 1 000 € pre svoju školu a 1 000 € pre pedagóga (Mgr. Miriam Krásna)

2. miesto: Marcel Borik, Gymnázium Nové Zámky

získava Apple iPad, 750 € pre svoju školu a 750 € pre pedagóga (Mgr. Miriam Krásna)

3. miesto: Júlia Dzedzinová, Spojená škola Stará Ľubovňa

získava Apple iPhone, 500 € pre svoju školu a 500 € pre pedagóga (Ing. Dana Gburová)

Všetky informácie o priebehu či pravidlách súťaže sú dostupné na súťažnej stránke www.financnaolympiada.sk.

-Tlačová správa-

Uvádza to prieskum globálnej realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

• Až 86 % nájomcov vyhľadáva budovy s energeticky úspornými opatreniami, vyše 30 % z nich by v prípade ich absencie úplne odstúpilo od zmluvy
• 61 % investorov je ochotných priplatiť si za nehnuteľnosť, ktorá vie vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov
• Čoraz väčšej obľube sa tešia zmluvné doložky o tzv. zelenom nájme
• Množstvo organizácií, ktoré majú nastavené sociálne ciele rastie. Celkom 74 % firiem chce zlepšovať well-being a zdravie svojich zamestnancov
• Až 76 % spoločností sa tiež vyjadrilo, že pri svojich stratégiách prihliadajú na spravodlivosť, rovnosť a diverzitu zamestnancov

Aktuálna environmentálna a ekologická kríza donútila jednotlivcov aj firmy rozmýšľať inak ako doteraz. Rovnako je to aj vo svete realít. Tlak na stakeholderov v oblasti komerčných nehnuteľností je čoraz väčší a svoje environmentálne ciele museli zakomponovať aj do svojich stratégií. Najnovší prieskum globálnej realitno-poradenskej spoločnosti CBRE medzi respondentami v strednej Európe ukázal, ako k týmto zmenám a potrebám pristupujú developeri, majitelia nehnuteľností aj ich nájomníci. Toto sú najzaujímavejšie zistenia.

• BUDE NA REALITNOM TRHU DOSTATOK „ZELENÝCH“ BUDOV?

Podľa odborníkov by sa mali developeri, majitelia budov aj ich nájomcovia detailnejšie zamerať na celú optimalizáciu portfólia budov, a teda environmentálnu, ale aj ekonomickú a sociálnu efektivitu. A to aj vzhľadom na to, že do roku 2030 budú musieť budovy spĺňať konkrétne ESG požiadavky zamerané na znižovanie emisií uhlíka či energetickú výkonnosť budovy. Podľa CBRE expertov pritom bude kľúčová hlavne správne nastavená spolupráca medzi investorom, prenajímateľom a nájomcom. „Práve otvorený dialóg bude kľúčovým aspektom pri minimalizácii rizika, že budovy budú zastarané a neatraktívne pre samotných nájomcov. Nájomcovia budú prioritizovať čoraz častejšie používané doložky o zelenom nájme, vo forme zmluvy alebo dodatku k už existujúcej,“ vysvetľuje Silvia Bassadin, riaditeľka oddelenia ESG & Udržateľnosti v CBRE.

Prieskum však odhalil, že ich ciele, priority či časové rámce v oblasti ESG sa nie vždy stretávajú. Jeho výsledky totiž ukazujú, že nájomníci chcú svoje ESG ciele začať plniť skôr ako samotní majitelia budov a investori. Spoločnosť CBRE preto upozorňuje, že už pred koncom tejto dekády môže byť na trhu nedostatok takýchto zelených budov. Pre optimálne dosahovanie environmentálnych cieľov bude zároveň dôležitá správna kategorizácia emisií, aby bolo jasné, či patria prenajímajúcemu alebo nájomcovi.

• AŽ 86 % FIRIEM CHCE PRACOVAŤ V ENERGETICKY ÚSPORNÝCH BUDOVÁCH

Faktom je, že dosiahnuť nulové emisie v rámci prevádzky budov je možné len vtedy, ak sa využívajú obnoviteľné zdroje energie. Ak chcú majitelia budov aj ich nájomcovia plniť svoje záväzky, musia na túto skutočnosť prihliadať aj pri svojich stratégiách. Zistenia CBRE prieskumu poukazujú na to, že túto skutočnosť si uvedomujú obe strany.

Až 86 % nájomcov v procese rozhodovania sa pre nájom v prieskume uviedlo ako prioritu stratégiu znižovania spotrieb energií. Dokonca, viac ako 30 % z nich sa vyjadrilo, že by v prípade absencie takejto stratégie úplne odstúpili od zmluvy. Veľmi pozitívne je aj to, že medzi investormi, vlastníkmi aj nájomníkmi rastie vzájomná ochota priplatiť si viac za budovy, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie (61 %), prípadne stavili na smart technológie, ktoré znižujú uhlíkové emisie budovy. Zo strany nájomníkov bol zas zaznamenaný zvýšený záujem o nehnuteľnosti, ktoré sú odolnejšie voči následkom klimatických zmien (napr. povodniam), ochotu dať za ne vyššiu sumu vyjadrilo 42 % z nich.

• 74 % FIRIEM KLADIE DÔRAZ NA ZDRAVIE A KOMFORT SVOJICH ZAMESTNANCOV

ESG agenda však nie je len o environmentálnych aspektoch. Firmy sa dnes zameriavajú na širokú škálu iniciatív, ktoré im pomáhajú napĺňať ich ESG ciele. Patria medzi ne aj aspekty ako zlepšovanie duševného aj fyzického zdravia, sociálnej mobility a rovnosti zamestnancov či ukončenie spolupráce s firmami z kontroverzných oblastí či krajín. Nové nehnuteľnosti by tieto požiadavky mali reflektovať.

Výsledky CBRE prieskumu jasne poukázali na tradičné ciele organizácií, a teda znižovanie emisií (87 %), redukciu vyprodukovaného odpadu (77 %), zníženie dopadu na ovzdušie, vodu či pôdu (65 %). „Ukázal však aj to, že čoraz viac firiem sa zameriava aj na  spoločenské aspekty. Až 76 % z nich sa  vyjadrilo, že je pre ne dôležité zlepšovanie sociálnej spravodlivosti, diverzity a rovnosti zamestnancov. Celkom 74 % tiež významne prihliada na tzv. well-being svojich zamestnancov,“ uzatvára Silvia Bassadin, riaditeľka oddelenia ESG&Udržateľnosti, CBRE.

-Tlačová správa-

Foto – ilustračné, zdroj: Unsplash