Vonku za oknami prepychovej vily poletovali snehové vločky. Akoby to boli tanečnice na ľadovom jazere. Nikomu by ani na um neprišlo vybehnúť von. Veď už iba chvíľa ich delila od osláv nového roka. Nebyť jednej udalosti, jedného muža, ktorý zatienil všetku tú ligotavú pompéznosť a zapísal sa do dejín ako bohém, s ktorým by ste mali aj dnes o zábavu postarané.
James Gordon Bennett mladší. Syn a menovec zakladateľa novín The New York Herald. Viac ako slávne meno ho preslávili jeho skutky. Inšpirujúci človek, ktorého inšpiráciou bol život samotný. Bodaj by nie. Ako novinár, športovec a dobrodruh, priam magnet na škandály, vzbudzoval u ľudí dojem zbohatlíka, ktorému azda nič nie je sväté.
Otec, rodený Škót, bol pravý opak Gordona juniora. Ambiciózny vorkoholik, ktorý by si nikdy nepodal ruku s prehrou. A jeho cieľom, aby podnik prosperoval aj potom, keď naňho ostanú len spomienky, bolo vychovať nástupcu, ktorému by firma neskrachovala už počas prvých mesiacov. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Gordon starší zabezpečil synovi tie najlepšie európske školy.
V Paríži sa mu dostalo len to najlepšie vzdelanie. Mesto Gordonovi učarovalo ako drahý parfum s vôňou umenia a zábavy, ktorá na človeka pôsobí ako silné ópium. Po návrate do rodného New Yorku sa pripravoval na moment, keď vystrieda svojho otca a prevezme žezlo. Bolo preto nevyhnuté udržiavať priateľské styky s vyberanou americkou smotánkou. Tá vždy okázalo vystavovala na obdiv všetok svoj majetok – mal podobu luxusných parníkov, motorových jácht – a v neposlednom rade sa rada pýšila honosnými sídlami, nad ktorými by obdivne zaochkal nejeden z nás.
Život však nie je zo zlata a Gordon musel bez protestov opustiť svoje pohodlie. Prišla občianska vojna a mladý vojak, ktorý slúžil ako námorný dôstojník, dostal príležitosť zažiť na vlastnej koži, aké je bojovať za vlasť. Bojovať za to, čo je človeku najviac drahé.
Keď delá a pušky utíchli, Gordonovi už nič nestálo v ceste a pobral sa domov. Vojna ho naučila riskovať, ale kvôli nej sa musel vzdať luxusného života, ktorý dovtedy viedol. Teraz už bol pripravený prevziať podnik, ale takisto dobehnúť zameškané.
Nebyť Gordonovej povesti, všetko by prebiehalo hladko. Mnoho ľudí sa do Guinnessovej knihy rekordov dostane na základe svojich športových výkonov alebo iných úspechov. Nie je veľmi zvykom, aby populárna kniha mala vyhradené strany pre ľudí s najväčším počtom škandálov. Hm… alebo trapasov. Traduje sa historka, ako vraj vtedy už tridsaťpäťročný Gordon vliezol do manželského chomúta. Práve sa konala novoročná party v dome budúceho, a ako inak, bohatého svokra. Všetko by prebiehalo v absolútnom poriadku, keby celá slávnosť nebola spojená so oslavami zásnub Gordona a milovanej dcéry Violet.
Nešťastná snúbenica netrpezlivo čakala na svojho nastávajúceho. Ten sa po dlhej chvíli objavil vo dverách ako neriadená strela. Každý v tom momente upieral zrak na hlavného aktéra, ktorý si akosi v alkoholom opojení zmýlil horiaci kozub s toaletou. Aj týmto zásnubným faux pas, ktoré sa napokon skončilo zrušením sobáša, si Gordon získal povesť najväčšieho newyorského playboya. Nepredvídateľným správaním si dokázal získať srdce nejednej paničky, ktorá túžila po chvíľkovej radosti so zlým chlapcom. Žiadna však po jeho boku nevydržala dlhšie ako pár hodín.
Po čase Gordona škandalózne excesy dobehli. Až do takej miery, že bol nepriamo vyhostený z americkej elitnej smotánky. Preto sa v roku 1877 rozhodol odísť do dobrovoľného vyhnanstva. Útočisko mu opäť poskytol veľký Paríž.
Uvedomoval si, že dlho nevydrží žiť v úzadí, na palube svojej jachty. Nemusel veľmi rozmýšľať, kam jeho kroky povedú. Talent na písanie mal predsa v génoch, tak prečo ho nevyužiť? Dospel k správnemu presvedčeniu, že angličtina sa onedlho stane jazykom obchodu, vedy a vzdelania. Tak prišiel Gordon s nápadom založiť francúzsku edíciu International Herald Tribune. Pre niektorých sa vydávanie novín zdalo ako márnivý projekt bohatého dediča z Ameriky. Lenže vydanie The Paris Herald si čoskoro našlo pozornú a vplyvnú obec čitateľov, ktorá sa zo dňa na deň zväčšovala.
Aby Gordon Bennett mladší, muž zlatej éry a pán časových pásiem, nestratil renomé prestížnych novín, platil najlepších novinárov, ktorí vedeli svojimi príbehmi posadiť čitateľa na stoličku. Mysľou bol o desaťročia vpred a neustále premýšľal, ako by mohol zlepšiť technologické know-how. Nebol síce žiaden Nostradamus, ale cítil, že smrť „printu” môže spôsobiť nastupujúci vynález – telegraf. Preto sa Gordon so svojím známym, bankárom Jayom Gouldonom rozhodol realizovať objav, ktorý pretrvá ďalších 125 rokov.
V roku 1883 sa stal spoluzakladateľom spoločnosti, ktorá položila základy podmorského káblového spojenia medzi USA a Európou. Ešte nikdy predtým nebol svet tak rýchlo zaplavovaný novými informáciami.
Okrem toho, že Gordon Bennett predbehol svojho otca, stíhal sa venovať zábavkám, ktoré boli za hranicami dosahu priemerného človeka, ale prispeli k trvalej pozlátke The Herald. Väčšieho nadšenca plachtenia by ste v tom čase hľadali asi márne. Svedčí o tom aj fakt, že Gordon sa stal najmladším predsedom Newyorského jachtového klubu v dejinách a vôbec prvý, kto vyhral transoceánske preteky, a prvý, kto predstavil pólo v Amerike. Učarovali mu aj pretekárske automobily. Výsledkom tejto vášne boli preteky o Pohár Gordona Bennetta. Každá udalosť, do ktorej bol magnát Bennett zapletený, vyžarovala noblesu sprevádzanú nadšenými ováciami.
Niekedy môžeme byť akokoľvek bohatí, nikdy sa nám nepodarí získať stroj času. Lenže skôr ako tento stroj začal Gordonovi odpočítavať jeho posledné dni, dal mu príležitosť na posledný biznis jeho života. Aby neostal na staré kolená sám, dospel k rozhodnutiu, že ako sedemdesiattriročný dôchodca vstúpi do manželského zväzku. Jeho vyvolenou sa stala barónka de Reuter, dcéra Paula Reutera, zakladateľa celosvetovo známej tlačovej agentúry Reuters. Úprimne, mohol sa oženiť lepšie?
Ich šťastie však netrvalo dlho. Ešteže to tento raz bolo kvôli vysokému veku, a nie ďalšiemu Gordonovmu prešľapu. Mnohí sa pýtali, čo bude s impériom The Herald. Asi málokto však tušil, že sa dvaja rivali spoja v jeden celok, The New York Herald Tribune.
Nuž, nenadarmo sa hovorí: ,,Priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie.”
Kristína Gáliková Photos: ISIFA, PRESS